Prostitútka in da house

V sobotu sme sa vydali na pláž, nič zvláštne, pokiaľ nepočítame to, že po návrate som vyzeral ako zebra. Teda nie úplná zebra, ale Morgane mi zabudla natrieť na pravej strane chrbta taký 10 cm široký pás krémom a tak som sa spálil. Vyzerá to hodne sprosto. Celé telo je OK, iba na pravej strane mám vypálený pás. Zistil som to až v sprche po návrate domov. V convenience shopoch nablízku bol krém na spáleniny vypredaný.

Noc bola príšerná, nemohol som spať na svojom obľúbenom pravom boku a tak som celú noc hľadal inú polohu, márne. Ráno som bol vyčerpaný viac ako večer.
V nedeľu som dohodol obed s Yasico, pretože v sobotu s nami nemohla ísť na pláž, lebo niečo mala. Moja obľúbená thajská reštika bola v čase obeda zatvorená, cez víkend otvárajú až po piatej, čo ma nepríjemne prekvapilo, ale nakoniec sme sa napapali u Číňankov.
Celkom solid. Poobede som si ešte ľahol v parku do trávy, že si chvíľu zdriemnem. Stále ma však kúsali nejaké zvieratká, tak som sa na to vykašľal a zdriemol si na lavičke :-).

Čierna nedeľa
Domov som prišiel celkom spokojný, ale to som ešte netušil, čo ma čaká. Zapol som si v takej dobrej nálade PokerStars a začal hrať. Dobrá nálada ma prešla asi za 30 minút. Bojoval som ďalších 7 hodín, aby som zatvoril svoju najčiernejšiu session v mojej doterajšej kariére.
Napriek tomu, že za 7 hodín som prehral sumu, z ktorej žije skromnejšia rodina na východe/severe Slovenska celý mesiac, stále zostávam v zelených číslach, ktoré mi zabezpečia pohodový budúci mesiac. Je to však škoda, pretože okolo takého 18teho to vyzeralo, že tento mesiac zapíšem rekordný profit atakujúci 6miestnu sumičku v slovenských korunkách. Nevydalo :-(

Erdal vs. podivná teta
V nedeľu som dlho do noci bojoval s tou čiernou session a tak som okolo polnoci padol do postele ako zabitý, zobudil som sa okolo deviatej a keďže som prvú hodinu nestíhal, tak som sa pustil do hrania.
Ako sa tak hrajkám, tak okolo pol desiatej ráno príde domov Erdal a hovorí mi šepkajúc, woman coming. Pozerám v dverách sa objavuje neveľmi pohľadná teta vo veku okolo 25-30. Tackavým krokom príde do obyvačky a chvíľu sa o mňa opiera a pozerá, čo robím. Ignorujem ju a tak sa poberie do Erdalovej izby. Edralovi žiaria očká ako keď som mal 10 a čakal GameBoy pod stromčekom :-). Hlavou mi preletí, že hm, asi sa nejaká strašne rozbitá teta na disko nad ním zľutovala a tak ju dovliekol sem.
Nenechám sa rušiť, aj keď počujem ich dialóg, ktorý vedú za dverami. O chvíľu na to vybieha Erdal iba v slipoch von, oblieka sa a uteká do najbližšieho bottle shopu. Slečinke sa zachcelo piva :-).
O chvíľu sa vracia aj s pivom a uteká do svojej izby. Chvíľu počuť smiech, potom vyzliekanie a následne pád a ticho :-).
To je len tak na rozohriatie. Chvíľu po tom páde a podivnom tichu sa v našej chodbička objaví malinký Nepálčan, ktorý tu vysáva, mení posteľné prádlo, umýva kúpeľnu a tak. Najprv ho navigujem do mojej, potom do Johnovej a snažím sa mu vysvetliť, že nie je vhodný čas na výmenu posteľného v Erdalovej izbe. Malý Nepálčan zo strachu pred Jeanette, ktorá na neho stále kričí, klope Erdalovi na dvere. Keď sa nikto neozýva, tak si vyberie kľúč a vojde. Vonku je do sekundy :-D
Hovorím mu, že som ho varoval :-). Nepálskou angličtinou sa mi snaží niečo povedať, ale nie je tomu možné rozumieť, takže sa ďalej venujem hraniu.
O chvíľu prichádza telefonát od Jeanette, že je už na ceste. Keď padne otázka v akom stave je posteľné prádlo, Mííííša (tak nejako znie jeho meno) začne zúfalo bušiť na Erdalove dvere. Šou sa teda môže začať :-).

Nepálska angličtina vs. turecká angličtina.
Edrdal otvára celkom nasrdený a Míííííša sa mu snaží povedať, že musí vymeniť jeho posteľné prádlo. Erdal oponuje, že on je so svojim posteľným spokojný a stačí ak mu to vymení budúci týždeň. No fuj, ale poznáte to, keď chcete kopulovať a niekto vás stále ruší, sľúbite mu aj modré z neba, len nech dá pokoj :-).
Mííííšovi sa nakoniec Erdala podarí presvedčiť a nejakým zázračným spôsobom vyzlečú to posteľné prádlo.
Aby mohla šou pokračovať, potrebujeme korenie.

Jeanette je tu!
Jeanette sa dozvedá, že Erdal má babu na izbe!
Jeanette začína kričať nech okamžite vypadne!
Jeanette sa vyhráža policajtami!

Začínam byť pomaly, ale isto nasrdený, pretože ma ten kvikot naozaj vyrušuje. Erdal opäť vychádza zo svojej izby a dozvedá sa príjemnú novinku, za slečnu, ktorá tu pobudla asi 20 minút musí zaplatiť polovicu taxy, ktorú by platil, ak by tu bola celú noc, konkrétne 27.50aud.
Stále nekončíme. Slečna v Erdalovej postely hovorí plynolou angličtinou a jej dialóg s Jeanette sa zvrhne na jednoduché slovné vyjadrenia:

Jeanette: Bitch, Slut, Whore, this is NOT prostitute house, GET OUT OF HERE!
Tete: Nigga, Slave, Shut up, LET US ALONE.
...
a stále dookola.

Keď Jeanette zdvihne telefón a volá policajtov, tak teta asi pochopí, že to Jeanette myslí vážne a tak s krikom odchádza. Vyzerá to tu ako v cigánskej osade a Erdal sa bezmocne prizerá.

Som nie celkom chápal, tie slová Jeanette o prostitútkach, k....ch etc, tak som sa na tetu pri jej nútenom odchode lepšie pozrel.
Do tváre hodne strhaná, vôňa asi za 3 doláre a 29 centov, teda ak sa toto dá nazvať vôňou, opitá alebo zdrogovaná, ťažko povedať. Proste hodne hodne zlé.

Zlatý klinec programu
Keď už slečna odišla, Erdal sa Johnovi priznáva, že to naozaj bola slečna ľahkých mravov rovno z ulice. Vrchol všetkých vrcholov, idiotnik jej zaplatil 400aud!!!
Ako som sa na tú tetu lepšie prizrel, tak som sa zamyslel, koľko by mi musela ona zaplatiť, aby som bol ochotý s ňou niečo mať. Toľko peňaží tuším ani austrálska národná banka nemá :-)
Účet za 20 minút zábavy a 20 minút hádok = 427.50aud
Pocit = na nezplatenie :-)))

Session som po 3 hodinách zatvoril s mocným profitom +27 dolárov. Smola sa ma držala, ale už to povoľuje, teším sa na ďalšiu session, už by to mohlo byť opäť v starých dobrých koľajách.

First Certificate in English
Moja doobedná session sa trochu pretiahla, pretože som zase padol a musel naháňať even a tak som sa do dostavil s jemným meškaním, o 14.15 :-). Po príchode som vbehol do mojej obľúbenej poobednej triedy zvanej Skills Builders. Mark ma srdečne privítal, ale zároveň mi oznámil, že ma nemá na zozname študentov. Ups, to som začínal tušiť, že možno už začal FCE kurz :-) Našťastie kurz začal až poobede o 12.15 a prvá hodina bola uvádzacia, čiže sa nič podstatné neudialo. Akurát som sa dozvedel, že 12 týždňov tohto kurzu bude moja hlavná trieda poobede a 2x do týždňa budem mať voliteľnú triedu, ktorú si vlastne zvoliť nemôžem, ráno.

Voči tomu chodeniu do školy poobede som sa ihneď ohradil, pretože ma nikto nevaroval, že takéto niečo sa môže stať. Po pravde, ani trieda mi na prvý pohľad nebola veľmi sympatická. Učiteľka detto. Ach, až ma srdce zabolelo, keď som si spomenul na moju starú, dobrú, zábavnú triedu s vtipným a zábavným učiteľom. A bolí to pri každej spomienke.

Okrem toho, že máme školu poobede, čo som po zvážení všetkých pozitív a negatív prijal skôr ako pozitívum, je v sylaboch napísané: Homeworks: 2-3 hodiny denne. To som sa už celkom značne ohradil, že to asi trošku preháňajú. Je síce pekné, že sa tomu máme intenzívne venovať, ale dostávať denne toľko domácich úloh ako som dostával za 2 týždne na intenzívnej angličtine je naozaj choré. Profka ma teda upokojila, že netreba robiť všetky a je to iba pre moje dobro. To ja veľmi dobre viem, ale tiež viem, že z dobra sa nenajem :-).
Zavolal som si tetu, ktorá koordinuje tieto certifikáty, že či je možné sa vrátiť do starej triedy, pretože som vopred nebol informovaný, že to je poobede a tiež o tom, že si nie som istý, či dokážem robiť tie domáce úlohy, nakoľko som dosť busy s inými aktivitami :-)
Teta trošku zmätene povedala, že samozrejme. Tak som ju poprosil o čas na rozhodnutie do nasledujúceho rána.

BBQ on Bondi
Poobede som prišiel domov a na balkóne našiel Morgane a Johna ako kujú plány. Večerné BBQ na Bondi. Bol som uťahaný ako ťažný kôň a tak som poobede zaspal. Našťastie Morgane zorganizovala všetko, od nákupov až po účastníkov a ja som po zobudení potreboval iba sprchu a prísť na zastávku.
Nakúpené sme mali nejaké to mäsko na grilovanie, burger žemle, šalát, rajčiny, rôzne dresingy, slaninku, víno, vodku a všakovaké iné dobroty :-).
BBQ prebehlo ku spokojnosti všetkých, najprv sme si pochutnali na burgeroch, po ktorých sme boli sick plní, neskôr sme to zapili vínom a začali hrať drinking games. Na toto je Morgane expert, bližšie to popíšem niekedy nabudúce. Domov sme sa vrátili okolo tretej alebo pol štvrtej. Ráno som mal ísť za tetou s tým, aký kurz vlastne chcem robiť.


FCE or lovely old class?
Bol to boj srdca s rozumom. Srdce plače za starou triedou, rozum hovorí, že FCE je pre moju budúcnosť omnoho lepšie. Teta ráno nebola v úrade a tak som si sadol do tej novej triedy.
Nová trieda je trochu divná. Prečo divná?
Zloženie 11 báb a 4ria chalani by mi predsa malo vyhovovať. Jo, toto vyhovuje, akurát to, že v triede mám 5 (4f+1m) ľudí z ČR a 1 tetu z Moldavy aka východného Slovenska. Okrem toho 2 tety z Kórey, 1 Japonku, 1 Kórejčana, 1 tetu za Austrie aka Rakúska, 2 tety zo Switzerlandu a jedného Turka.
Mix teda celkom pochybný, ale po tej rannej hodine sa mi trieda celkom zapáčila, akurát učitelia nie sú veľmi zábavní. Všetko preberáme hrozne rýchlo a stále mám pocit, že už včera bolo neskoro a meškáme s prípravou na skúšku asi 2 týždne. Nie je to veľmi príjemné.
Na obed som sa teda zastavil za tetou koordinátorkou. Tamtamy fungujú a tak o mne vedela všetko, na čo som sa sťažoval. Ako som bol rozhodnutý zostať v triede, tak po rozhovore s ňou som bol opäť tam kde som bol ráno, pretože mi povedala, že nie je veľmi fér, ak prídem do školy uťahaný a potom reagujem pomalšie na spolužiakov, že im bránim v rozvoji, taktiež že tie domáce úlohy sú veľmi dobrá vec a blá blá blá.
Tak som uvažoval, že by som ostal 3 mesiace vo všeobecnej angličtine a FCE si spravil v ďalšom termíne, teda v septembri. Problém je, že v októbri/novembri začína leto a teda v tých najväčších teplách sedieť v škole sa mi nechce.
Konečné rozhodnutie padlo dnes, medzi 15tou, 16tou až 17tou hodinou. Ostávam v FCE triede, aj keď z toho nie som úplne, že nadšený.
Hlavnou výhodou toho, že budem chodiť do školy poobede je to, že ak nájdem byt (viď. nižšie) s bazénom a fitkom, tak by som sa rád ráno venoval týmto aktivitám. Okrem iného sú ráno online tí najhorší hráči, takže by som tú čiernu nedeľu mohol dobehnúť celkom rýchlo, aspoň dúfam :-).

Kočovník na cestách
Ešte stále bývam v zdielanom byte, za ktorý platím celkom dosť koruniek. Napriek tomu, že mám samostatnú izbu, tak za rovankú cenu sa tu dá bývať lepšie. Hľadám si nájsť nejaký byt, ktorý zdieľa pár ľudí. Podmienkou je, aby bolo v budove fitko a bazén v cene bývania, čo je tu taký slušnejší štandard. Ceny sú podobné ako za túto single izbu, častejšie však lacnejšie. Problémom je, že vždy sa nájde nejaké ALE. Dostal som sa do fázy, že pozerám aj po garzónkach. Stojí to väčšinou presne toľko ako moja aktuálna single izba, ale nemá to bazén ani fitko :-(. Cena za týždeň je cca. 3/4 nájomné za trojizbový byt v Bratislave na mesiac :-).

To je pre túto chvíľu všetko, zajtra idem do školičky opäť poobede, majte sa a poslúchajte.

TuKE beží o život

Dnes sa nič vážnejšieho nestalo. Teda až na (ne)veselú poznámku, ktorú som utrúsil na hodine, ale poďme opäť postupne.

Včera som si povedal, že pôjdem spať už o desiatej, aby som ráno nemeškal, pretože teacher sa ma v stredu pýtal, či mám niečo proti nemu alebo ranným hodinám, keď stále meškám :-). Spať som šiel až o dvanástej, ale stále som dúfal, že tých 7 hodín mi bude stačiť. Zobudil som sa s nechuťou, že úúúúž? Nejako som sa pozbieral z postele, učlovečil sa a išiel do školy.
Meškal som veľmi nežne, akademickú štvrťhoďku :-). Dokonca aj domácu úlohu som si včera urobil, pretože to bolo celkom zábavné. Mali sme niekomu z triedy napísať mail, čo aktuálne robíme a ako sa máme a čo robiť budeme. Kópiu dostal aj učiteľ, aby to mohol opraviť. Bol som dnes prvý, ktorému to opravil, ehm, červené more :-). Hovoril, že chápe čo som chcel povedať, len mám začať rozmýšľať v angličtine, pretože prekladám z materinského jazyka.

Hulvát z východnej Európy
Ani neviem ako, ale na hodine sme sa dostali s téme mnohoženstva. Deborah riešila, či je hárem označenie miesta alebo vzťahu, pretože vraj vo francúzštine tak hovoria tomu vzťahu, keď má muž viac žien. Niekto sa nahlas opýtal, že ako potom hovoria tomu, ak má žena viac chlapov. Som tak položartom povedal, že neviem ako vo Francúzsku, ale u nás takej žene hovoríme prostitútka :-))
Mužská časť triedy sa pobavila. Polovica tej nežnejšej polovice triedy na mňa pohoršene pozerala a krútila hlavami. Nemáme v triede žiadneho Tibeťana, Eskimáka ani Indiána, v ktorých komunitách sa to občas praktizuje, takže mi to pohoršenie prišlo nepochopiteľné :-)

Chodím kade tade
Pozornejší si už možno všimli. Dnes som do pravého menu blogu pridal výpis mojich posledných piatich prechádzok :-).
Jedno nemenované telátko sa už stihlo opýtať, prečo ku koncu každej prechádzky môj výkon tak rapídne upadá? Či namiesto minerálky pijem vodku a ku koncu už odpadávam?
Jednoducho preto, že senzor ešte chvíľu po tom ako si sadnem počíta a dúfa, že budem pokračovať v prechádzke, keď asi po 3 minútach nepokračujem, tak ho to prestane baviť a vypne sa. Preto ten úpadok :-)

takto nejako vyzerá stránka, kde vidím svoje výsledky :-)

Zabanovať poker v Austrálii? WTF?
Dnes mi jeden škodoradostný papagáj, ktorého zo srdca neznášam :-), poslal link na stránku, kde sa rieši neoficiálny blacklist stránok, o ktorom by mala austrálska vláda uvažovať, že ho prijme.
Okrem pedofilného porna, zvieratok a podobných nechutností sa tam objavili aj najznámejšie poker sajty, vrátane domovského PokerStars.com.
Uvažujem o predĺžení pobytu, ale pokiaľ by toto naozaj prešlo, holá holá iná krajina ma volá :-)

To je pre túto chvíľu všetko
pre TV Klokan, TuKE, Sydney, Cheers.

Bondi & St. Patrick & Kangoroo

V nedeľu ráno po Absint žúrke som teda nahádzal veci do pračky a vydal sa hľadať kaviareň. Hľadanie dopadlo úspešne a tak som si sadol, objednal ovocný šalát a vodu. V tom mi volá Morgane, či nemám chuť ísť na pláž. Dojedol som svoje raňajky, docválal domov, zbalil tašku, zistil som, že šortky na plávanie sú mi voľnejšie ako keď som sem prišiel, coool :-).

Smer Bondi beach
S Johnom sa vydávame do centra, kde nás čakajú Morgane a Chris, kupujeme v convenience shope lístky na bus, pretože jeden z dvoch autobusov na pláž jazdí iba na predplatené lístky, teda šofér nepredáva. Nastúpili sme teda, teta šoférka mi ukázala nech pošlem lístok cez strojček.
Autobusy tu fungujú na celkom zvláštnom princípe. Vo vnútri je tabuľka s oznamom, že v autobuse môže stáť max. 15 ľudí. Takže pokiaľ sa autobus naplní, všetci sedia a 15 stojí, tak vodič prestane vpúšťať ľudí, až do doby, pokiaľ niekto nevystúpi. Z pohľadu cestujúcich, ktorý sa dostali dnu, je to v pohode. Problémom je, že bus chodí v 15 min intervaloch a celkom som chápal tie udivené pohľady ľudí na zastávkach a to bezradné mávanie rukami, že čo to má znamenať, že ich nezobrali. Proste je to zvláštne.
Na pláž sme dorazili okolo druhej, zhodili sme uteráky, strhol som zo seba tielko, Morgane mi natrela chrbát, schmatol som bodyboard a hurá na vlny :-)
Voda slaná, vlny vlnité, bodyboard fungoval, spokojnučký som bol :-).
Fotky z vody bohužiaľ nemám, pretože som sa tam vrhol ako malé decko a zabudol inštruovať Johna a Morgane nech vyberú foťák a fotia. Keď som už chcel pofotiť vo vode, tak sa spustil dážď a rýchlo sme prchli do McDonaldu :-).
Cestou domov sme sa stavili v Pierreovom byte. Pierre je Johnov boyfriend :-). Ten byt je otrasný. To som nemal vidieť :-).
Obrovská obývačka, gauč, jedálenský stôl, novučičká kuchyňa, 2 spálne s dvomi obrovskými posteľami, snáď väčšími ako mám doma, 2 kúpeľňe vrátane vane, klimatizácia, 2 balkóny a neskutočný výhľad na Sydney. Bazén, gym a vírivka na streche budovy sú len čerešnička na torte.
Cestou ku Pierreovi sme kúpili flašu vínka, vyviezli sa na strechu, sadli do vírivky (teraz je moderné tomu hovoriť jacuzzi :-) a čvachtali sa tam asi 3 hodiny. Z času na čas som preliezol do bazéna a trošku si zaplával. Voda v bazéne bola trochu studenšia, vo vírivke horúca, čiže celkom fit. Naozaj výborný relax, ležať vo vírivke, popíjať víno a kukať na hviezdy.
Som si povedal, že presne v takomto byte chcem bývať. Cenový rozdiel oproti mojej izbe nie je taký veľký a tá pridaná hodnota je nevyčísliteľná :-).
Cestou domov sme sa stavili v indickej reštike a pak rovno domov.

Bye bye Yvonne
V pondelok sa mi podarilo zaspať na prvú hodinu, tak som prišiel na desiatu do školy. Ráno som si narýchlo pozrel triedu na tabuli, kde je každý pondelok číslo triedy, v ktorej budeme cez týždeň. Ako pozerám tak pozerám, číslo 121. Vojdem do 121ky a samí Aziati. Huh, wtf? Pýtam sa, Intermediate? No no no, elementary. Sakra, asi som neposlúchal a Yvonne ma hodila medzi začiatočníkov :-). Idem zase ku tabuli, nájdem číslo 126, pýtam sa, Intermediate? Nie, konverzácie a výslovnosť. Nakoniec som našiel svoju triedu, ale bolo to trápenie. Trieda mi ostala stará, akurát teacher sa zmenil. Namiesto Yvonne tam poskakoval taký mladý, vysoký chlapík. Volá sa Min a je z Litvy. Celkom srandovné. Nečakal som, že toto raz poviem, ale Yvonne mi chýba. Nejako som si na ňu a tú jej buzeráciu zvykol a tento chlapík mi nepríde taký zábavný, ale stále dúfam, že si na neho zvyknem.
Poobede som prišiel domov a zaspal. Zobudil som sa v noci, plný energie a od nudy sa pustil do úprav diplomovej práce môjho teriérka, ktorý ma btw. dnes sfúkol, že na jednej strane pretŕča jeden riadok a že som to vlastne ani neupravil :-).

Írske Vianoce
V utorok bol St. Patrick day, St. Patrick je patrónom všetkých Írov, takže všetci Íri vyrazia do ulíc resp. pubov a chlastá sa Guiness vo veľkom, hovorí sa, že Íri sa na tento deň tešia ako na Vianoce :-).
Morgane ma zobudila z môjho poobedné spánku s tým, či nejdeme pozrieť do mesta, že zoberie aj spolubývajúcich a môžeme sa trochu pobaviť.
Stretli sme sa o ôsmej pred školou, kde sme sa zoznámili s nejakými Nemcami z našej školy. Jedného z nich som poznal z poobedňajšej školy.
Večer to bol veselý, začali sme tým, že Morgane potrebovala niečo zjesť, tak sme sa stavili v Makaz (čo je slang pre McDonald :-), kde niečo zjedla a následne sme vyrazili do Scruffy Murphy's. Ľudia v zelenom oblečení poslušne čakali vonku v rade, ale hýbalo sa to celkom rozumne rýchlo. Srandovné je, že tu od každého pýtajú nejaký doklad totožnosti, aj od ľudí vyzerajúcich na 50 :-).
Dnu sme sa dostali, našli si nejaké miesto, pri bare sa na pivo čakalo solídnych 15 minút, tak sme zobrali radšej viac, nech nemusíme čakať dvakrát :-).
Pivo je tu také iné, žiadna pena, žiadne bublinky, proste ako farebná voda s trochou chmeľu. Je to ľahko pitné, ale nie je také chutné ako pivo z domova.
Nevadí, pár pív padlo, pridali sa k nám Nemci spred školy. Chceli ísť do Gaffu, čo je jeden z najznámejších študenstkých pubov, ale my sme protestovali. Tak nám nechali Davida (tiež Nemec), ktorý privolal nejaké tety a vybrali sme sa do nejakého night clubu (rozumej disco, len tu sa všetko volá night club :-). Bola celkom sranda, pivo mi celkom chutilo, ostala nám iba jedna teta, lebo zvyšné dve utekali domov, ale bola sranda. Akurát to behanie na záchod ma trošku dosť otravovalo :-).
Čo viac dodať, dobre bolo. Domov sme prišli okolo druhej, doplazil som sa do izby a zaspal ako drevo.






Klokan ala Morgane
V stredu som bol už naozaj uťahaný. Cestou domov som sa stavil v indickej reštike, keď sa mi na telefóne objavila správa od Morgane, či neukuchtíme klokana? Nakoľko som jej pred pár dňami spomínal, že ma to napadlo, tak sa toho iniciatívne chytila.
Cesta domov z obeda bola vychádzková, pretože som chcel poriadne vyskúšať ten senzor v teniske :-).
Domov som prišiel okolo piatej, Morgane sa dostavila asi 30 min po mne. Vyhľadali sme na nete recept na klokana.

Pôvodný plán vyzeral na sladkého klokana s ríbezľami a hruškami. Opísali sme teda recept a vydali sa do najblišieho Coles supermarketu. Coles je niečo ako Tesco. Pred Coles som zahliadol Yasico, čo je moja spolužiačka z ranných hodín. Tak som na ňu zakýval, prišla bližšie a už nebolo úniku. Napriek tomu, že je z Japonska, čo tety bývajú väčšinou veľmi hanblivé a ostýchavé, tak sme ju celkom bez problémov ukecali na to, aby sa k nám pridala a ochutnala klokana. Neprotestovala :-).
Náš sladký klokan bohužiaľ stroskotal hneď na prvej ingrediencii a to ríbezlách. Jednoducho nemali čerstvé ríbezle a Morgane sa rozhodla, že sušené sú disgusting (akože nechutné), tak operatívne zmenila recept na klokana na divoko :-)

Na klokana ala Morgane potrebuje:
- 1 kg klokana
- 1 ks šikovnej šéfkuchárky
- 2 ks šikovných kitchen asistentov :-)
- 1l červeného vína
- 2 ks mrkvy
- 1 balenie cherry rajčín
- mladé zemiaky
- 2 cibule
- pár strúčikov cesnaku
- olej
- soľ
- korenie
- basu piva :-)

Napriek tomu, že Morgane je taký chlapčenský typ, teda je za každú srandu, je bláznivá a divoká, občas až priveľmi, pije toľko, že niektorí chlapi nestíhajú, tak napriek tomuto všetkému vie variť :-o. A čo je ešte väčšie prekvapenie, že sa to dá jesť, a nielen jesť, ono je to dokonca výborné.

Ale pekne postupne. Najprv hodí do hrnca olej a cibuľku, šmarí tam klokana nakrájaného na stredne veľké kúsky. Postupne ho jemne opečenie z každej strany, okorení, osolí. Stále varí. Medzičasom sme s Yasico pomáhali ako kitchen asistenti, teda ja som sekal rajčiny, Yasico mrkvu. Išlo nám to celkom od ruky.

Morgan hodila klokanovi do hrnca aj rozdrvený cesnak a nasekanú mrvku. Chvíľu ho tam takto trápila a miešala, aby ho následne zaliala červeným vínom. Druh si nepamätám, ja som vyberal pivo, Morgane víno :-).
Klokan sa nám pekne varí na strednom až menšom plameni. Klokanko je prikritý, aby v tom víne zmäkol. Zmäkne asi tak za hodinu +/- 30 min :-).
Na záver k nemu hodíme na drobno nasekané cherry paradajky a odkryjeme hrniec, aby sa mohlo víno odpariť.

Voiláááá, klokan ala Morgane je hotový. Podávame v hlbokých tanieroch, nakoľko iné nemáme :-) s mladými zemiakmi varenými v šupke. Ako doplnok sa výborne hodí Tooheys pivo :-)

Resumé: Klokan bol výborný, mäkkučký a chutil ako divina, vôňa bola trochu iná, ale konzistencia výborná. Naozaj som si na ňom pochutnal, nabudúce možno zopakujeme a skúsime toho ríbezľovo hruškového klokana :-).

klokan pripravený

pivo pripravené

šéfkuchárka pripravená

kitchen asistenti tiež pripravení

výsledok nášho snaženia

bon appétit!

Blackout - galéria

V sobotu sa opäť konala také menšia Absint párty. Bola viacmenej neplánovaná, žiadne pozvánky, žiadne veľké prípravy. Zdvihol som telefón a zavolal pár ľuďom. Do akcie sa zaangažovala aj Deborah (čítaj bez H), ktorá prisľúbila, že dovlečie min. Julie a Alex. Alex je veľmo zaujímavá teta. Niekto by možno povedal, ezoterická, či éterická bytosť :-))). Plus boli prisľúbené aj nejaké ďalšie tety od Juliana. Ako to už s tetami býva, prišla iba Julie a kopa chlapov :-). Nevadí, potrebujem reset hlavy a nie riešiť tety, takže mi to je v zásade jedno.
V sobotu večer hnusne pršalo a tak som musel zorganizovať truhlíkov, nech si zavolá taxík. Začiatok sa teda presunul z deviatej posunul na desiatu. Chalani meškali a tak som zatiaľ pre tety miešal B52ky :-). Pokiaľ sa dostavili, tak sme už v sebe mali 2, či 3 :-).
Tentokrát som trošku pozmenil zostavičku a boli sme viacmenej všetci z jednej triedy + prišli aj dvaja Erdalovi kamaráti s Erdalom, aj keď som ich nepozval. Nikto z toho nebol nadšení, ale snažili sme sa to prekusnúť. Chlapci boli celkom milí, aspoň na začiatku, potom si už nič nepamätám :-).

Hneď v úvode som nasadil celkom divoké tempo, aj Lance Armstrong by mal problém stíhať :-), ale dve tety v spodnom byte (Nemka + Holanďanka), kde sa akcia rozbiehala, začali kvíkať, že oni chcú spať. Čo to kua znamená? Sobota večer a oni chcú spať? Pripojiť sa nechcú a korunu tomu nasadila teta z Holandska, keď Deborah odmietala stíšiť hudbu, tak sa začala vyhrážať, že zavolá do Kaplanu :-))).

Dôvod, pre ktorý sme neokupovali náš horný byt, bol ten, že v ňom okrem Johna, Christopha a Erdala bývali s nami ešte aj 2 tety z nemeckej pobočky Kaplanu a my sme sa báli, že z toho kuká väčší prúser ako z toho, keď budeme trošku terorizovať tetu z Amsterdamu :-).
Po jej vyhrážkach a zistení, že tety Nemky z nášho bytu sú niekde vonku, sme sa predsa len presunuli.
Hudba hrala, absint horel a v tom? No prišli tety z nemeckého Kaplanu. Oni sú tu na súkromnej dovolenke, takže nič pracovné. Keď sme ich prvýkrát videli, tak sme z nich nemali veľmi dobrý pocit, pretože boli dosť chladné a keď sa s nami rozprávali, tak to znelo skôr ako príkazy nadriadeného alebo výsluch na policajnej stanici.
Keď prišli, boli hodne prekvapené čo to robí 10 ľudí a s horiacimi pohármi v rukách v obyvačke, ale skôr ako začali protestovať som im direktívne povedal, nech si zložia veci, že už pre nich niečo sladké na spanie miešam. Stala sa vec nevídaná, tie chladné tety sa po dvoch B52koch zmenili na celkom milé, usmievavé a zábavné tety. Od Absintu čakám čokoľvek, ale že dokáže roztopiť ľadové nemecké srdce, to som nečakal :-).

Chalaniská zatiaľ začali chlastať čistý Absint, čo Manuela (viď. foto), ktorý to nikdy predtým nepil trošku vystrašilo a pozeral na dno pohára hodne nedôverčivo, ale po prvej runde sa mu to zapáčilo :-).
Morgane (čítaj bez E) na mňa stále naliehala, že ona chce B52ku, B52ku, B52ku. Takže okrem toho, že som pil s tetami z Nemecka, btw. volali sa Simone a Alexandra, som v prestávkach pil ešte aj s Morgane a aby toho nebolo málo, tak Gabriel do mňa nalial jedno čisté poldeci :-) Ufff. Aj na koňa veľa :-).

Dr. Jekyll & Mr. Hyde alebo aj Dr. TuKE & Mr. HilTiger :-)
Po všetkých tých Absintoch sa vo mne prebudilo zviera. Lepšie povedané HilTiger :-). Dohrýzol som, všetko čo neutieklo na stromy :-). Neskôr mi vypli obraz, čo tiež bude vidno na niektorej z fotiek, takže po sluchu som omylom dohrýzol aj Manuela. Keďže som minule spomínal, že to schytali aj bájne zvieratá, tak tie som hrýzol celú noc v snoch :-).

Keď mi vypli aj zvuk, tak som usúdil, že je najvyšší čas sa pobrať do postele. Keďže bez obrazu a zvuku sa dostať po tých divokotočivých schodoch hore je nemožné, tak som sa zvalil do prvej postele, ktorú som našiel. Eldar bol ten šťastlivec, ktorý nemal kde spať, lebo sa to tu miešalo hlava nehlava a väčšina ľudí spala v inej ako svojej posteli :-). Nakoniec ho však dvaja súkmeňovci stiahli do mesta a tak som spokojne spinkal až do pol ôsmej rána.
Ráno prišiel a začal ma budiť, obvykle na to reagujem podráždene, ale vyspal som sa tak výborne, že som sa s úsmevom pobral do svojej izby.
V posteli som našiel polonahú tetu, som nevedel, či to je nejaký oneskorený present alebo čo, ale vyzerala použito :-), tak som sa prezliekol, odniesol svoje špinavé prádlo do pračky, zapol pračku a išiel na ovocný šalát do kaviarne.

Žiadna opica, žiadna únava, žiadna nevoľnosť. Krásny reset :-)

Rozpísaný blog, ktorý čoskoro pridám bude obsahovať:
- St. Patrick day alebo Írske Vianoce :-)
- first time in da ocean aka Bondi beach
- klokan ochutnaný :-)

niečo malé na zahriatie

takto to vyzerá, keď varím ja

už sa to rozbieha

nadšenie vyzerá inak :-)

ale zvládol to

zdola hore: Manuel, Deborah, Gabriel, Julie, John

Alexandra, HilTiger a Simone

prvá obeť :-)

druhá obeť...

...ktorú som následne musel nosiť na rukách :-)

crazy Turkish guy :-)

jedna masovka

to je len póza, všetci to prežili v poriadku :-)

Hostoun, máme problém, stratili sme obraz, opakujem, máme problém :-)

ďalšia obeť nájdená iba podľa sluchu :-)

ale inak sme v poriadku
(teda až na to, že mám akosi málo vlasov :-)

Blackout

Včera som zažil jednu z najhorších session akú som kedy hral. Obvykle sa vždy dokážem dostať na nulu, ale včera sa proste nedalo.
Mal som teda o dôvod viac si zresetovať hlavu.

Reset dopadol úspešne. Medzi dvanástou a jednou sa vo mne zobudil HilTiger, nakoľko som mal Hiltiger polo a dokúsal som všetko čo mi prišlo do cesty, ženy, chlapov aj bájne zvieratá :-)
Po jednej blackout, ani obraz, ani zvuk :-)

Foto dodám zajtra.

Nová hudobná výbavička

Možno som v niektorom z predchádzajúcich blogov spomínal a možno nie, ale začal som uvažovať nad kúpou nového iPodu nano.

Checkol som teda ceny doma vs. tu, rozhodnutie sa zrodilo celkom rýchlo. Rozdiel ceny medzi slovenským AppleStore a klokaním bola 120aud úspora v prospech klokanieho + možnosť si dať vygravírovať svoje meno alebo nejaký iný text na zadnú stranu, viď. foto.
K iPodu som objednal aj senzor do tenisiek, ktorý bude počítať vzdialenosť, ktorú nachodím/nabehám, spálené kalórie a ešte nejaké hlúposti :-). Objednávku som odoslal v pondelok, v utorok prišlo oznámenie, že oboje už bolo poslané. Senzor sa vydal na cestu z Austrálie, takže už v stredu som ho mal v škole na recepcii. iPod samotný začal svoju púť ku mne niekde v Ázii a deň doručenia bol stanovený na piatok 13teho, teda dnes. Dnes ráno som zakýval hlavou na pozdrav recepčnej Virginii a pokračoval s novými slúchadlami na ušiach do triedy. Na schodoch ma dobehol Limun (spolužiak z Kórey), že teta recepčná niečo so mnou chce. Nebolo za tým nič iné ako to, že ma tam už od ôsmej čakal môj nový iPod. Nadmieru spokojný som s rýchlosťou a spoľahlivosťou doručovania.

Moje milované Kossy akosi dosluhujú, resp. stále odpadáva jedno slúchadlo. Nakoľko Austrália Koss úplne ignoruje a nie je tu žiadne servisné stredisko, v ktorom si môžem uplatniť doživostnú záruku (pozdravujem Houstona :-), tak som sa okrem nákupu iPodu rozhodol, že zainvestujem do slušnejších slúchadiel. Dlhšiu dobu som poškuľoval po slúchadlách Bose. Minulý piatok som sa stavil v AppleCentre a vyskúšal ich zvuk. Reprodukcia bola naozaj mocná, basy dunivé a čisté, ááááááá, parádička. Izolovanie okolitého hluku lepšie ako na mojich milovaných PortaPro, pretože toto sú také semi-zatvorené slúchadlá.
Cena je v porovnaní s domovinou o 79€ nižšia tu. 2:0 pre klokanov :-)

na výber bolo z 9tich farieb, 2 dni som sa rozhodoval, až nakoniec som zobral slušivú čiernu :-)

16GB by malo byť dosť

TuKE meno moje

bum bum, mocné basy, čisté výšky, tak to mám rád :-)

zvuk treba počuť, nedá sa opísať, ale som nadmieru spokojný

Škola naša každodenná

Aby som neutrácal ťažko zarobené korunky iba na somariny, tak som investoval aj do vzdelania :-). Pred dvoma dňami som sa dozvedel, že ma na ten Cambridge kurz prijali. Teda na FCE (First Certificat of English). Hneď ma aj skasírovali o 600aud = 300éčiek, nebránil som sa :-).
Dnes nám Yvonne oznámila, že sa končí päť týždňové obdobie a v pondelok bude naša trieda premiešaná a s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, dostaneme nového učiteľa. Aj mi to prišlo ľúto, s Yvonne sme si na seba zvykli a tie naše žabomyšie vojny nás začínali baviť viac a viac :-).
Som teda zvedavý na tú novú triedu, na tú kopu domácich úloh, ktorými nás strašili, keď sme robili ten vstupný test na FCE.

Držte palce, budem to potrebovať :-)

Mardi Gras - Galéria

Minule som sľúbil dodať fotky, bohužiaľ ich je iba pár, nakoľko Julian mal divne nastavený foťák a jeho fotky sú nepoužiteľné :-/

moja zbroj pripravená

ľavé prso utrpelo nežné poškodenie, keď sa mi doňho v meste jeden pripitý maník zahryzol :-)))

horí ohník horí

To je zatiaľ všetko, zajtra chystám Absint party vol. 2, na ktorej by mala rapídne stúpnuť účasť nežnejšieho pohlavia a tým nemyslím gayov :-).
Idem dať foťák do nabíjačky, nech máme normálne foto.

Návrat strateného syna

Posledné dni boli vyčerpávajúce, takže mi nezostávalo síl ani chuti na písanie blogu, ale dnes to napravím.

Mardi Gras + Abinst
Na piatok som pripravil takú menšiu absint párty pre pár pozvaných ľudí. Problémom bolo zistenie, že polovica pozvaných už má naplánovanú rozlúčku s ľuďmi, ktorí odchádzajú a druhá polovica musel pracovať, takže som to presunul na sobotu.

V sobotu som zistil, že sa večer koná každoročný pochod gayov a lesbičiek v Sydney ako oslava sviatku Mardi Gras. Na to som v piatok pri presúvaní párty pozabudol, ale presúvať druhýkrát by bolo priveľa, tak sme to spojili.
V hornom byte bývajúci párik gayov ma aj s ich kamarátkou Morgan (DE+FR, FR) zavolali, či nejdem s nimi povzbudiť homosexuálov. Chvíľu som sa bránil, pretože som umýval poháre a upratoval byt, tak mi zanechali číslo, že ak sa rozhodnem, mám zavolať a stretneme sa.
Prípravy na žúrku som ukončil a volajú mi ľudia, že oni chcú ísť tiež pozrieť na pochod. Volám Morgan, aby zadala polohu :-).
Oznámila, že sú na Oxford St. čo je pomerne široký pojem, ale mali strieborné klobúky a keď budem na Oxford St. mám sa ozvať a špecifikuje polohu.
Ako som sa približoval k Oxford St., tak som si uvedomil, že idem hľadať ihlu so striebornou hlavičkou v kope sena :).
Masy ľudí valiace sa do mesta. Polonahí, pomalovaní, hetero, homo, trans, opití, triezvi, zdrogovaní všetci sa chceli baviť. Atmosféra bola fakt mocná. Nakoľko som sa obliekol štandardne konzervatívne, nadobudol som pocit, že nezapadám do tej atmosféry a tak som svoj outfil vylepšil v obchode s rôznorodým tovarom nákupom pŕs. A to nie hocijakých, ale s pierciengom :-).
Trošku som sa prerátal, s tými prsiami by som možno zapadol do sprievodu, ale behať s tým medzi povzbudzujúcimi ľuďmi bolo asi trochu moc. Nebolo človeka, ktorý by sa nepozrel, väčšina chlapov ich chcela chytiť, ženy sa so mnou chceli fotiť :-))) Proste celebrita.
Hľadanie bolo fakt náročné a v istom momente som si kozy musel vyzliecť, pretože ma to neustále bojovanie s davom o záchranu počestnosti priveľmi zdržiavalo pri presunoch.
Nakoniec som našiel hetero polovicu našej výpravy pred Hungry Jackom. Sledovali sme sprievod. Celkom sa mi to páčilo, trošku strange, ale zaujímavé.
V uliciach bolo podľa organizátorov okolo 300.000 ľudí, soooo sick :-)
Komunikácia cez telefón bola problémová nielen kvôli hluku, ale aj preto, že podobne ako doma na Silvestra, tak sieť to nezvládala a tak SMS chodili asi s 15 min meškaním.
Nakoniec sa mi podarilo rozposlať SMS, že sa stretávame pred školou.

Stretnutie sa podarilo a vo veselej nálade sme sa pobrali ku nám na byt. Bohužiaľ ako som predpokladal, tety sa trošku zdráhali a tak konečná účesť na akcii bola 5 heterákov, 2 tety, 3 gayovia, proste veselá partia :-)
Na úvod som začal miešať niečo sladké a teda B52ky. Pije sa to ako shot, teda zo všetkého sa tam naleje 2cl v poradí, Kahlua (kávový likér), Baileys a ako posledné na vrch Absint. Celé je to také pekne trojfarebné, pred konzumáciou sa to zapáli a človek to cez slamku musí na jeden pokus vypiť. Je to srandovné, sladké, zábavné a zároveň nenápadne brutálne :-) Po shotoch sme s Gabrielom začali chlastať ten absint samotný, lebo Scottovi a Julianovi tak zachutila Kahlua, že to pili samostatne, blázni :-)
Netrvalo dlho a boli sme jemne nežne pripití. Začínal som mať pocit, že dalšia flaša absintu a tequily nebude dosť, lebo nám to chutilo a tak sme sa vydali s Julianom o 00:15 hľadať bottle shop, nakoľko alkohol sa tu dá kúpiť iba v bottle shopoch. Obrovský sviatok gayov a bottle shopy zatvorené už o polnoci, v baroch odmietajú predať flašu tequily, v reštauráciach detto. OMG, čo je toto za mesto? Všade hovoria, že to je protizákonné, si najprv myslím, že si z nás robia srandu, ale keď mi to povedali aj v treťom klube, tak mi bolo jasné, že to nebol čierny humor. Začínam byť celkom dosť nasrdený, ale Julian ma stiahne do jednej malej zašitej reštiky, kde vysvetlíme tete prevádzkarke našu naliehavú situáciu, že máme na byte kopu ľudí a potrebujeme domov kúpiť jednu flašku, tak nám za miernu úplatu podpultovo predáva flašu zlatej tequily. Halelujááááááá :-)
Medzičasom sa ľudia presunuli z nášho bytu na balkón horného bytu, je tam trochu málo miesta, ale však to poznáte, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a okrem toho sme sa stále presúvali, tancovali, fotili, takže nikdy sme neboli plná osádka naraz na balkóne.
Scottovi absint zachutil, ale už pred dopitím prvej flaše bol celkom slušne na šrot, po dopití druhej som zakázal ľuďom mu nalievať, aj keď on podával pohár pri každej runde, nalieval som mu tam džús :-))
Absint došiel, tak sme sa pustili do prvej flaše zlatej tequily. Chlapcom z Kolumbie kombinácia zlatej tequily a pomarančov posypaných škoricou mocne chutila. Tety z Francúzska sa naopak báli, že po škorici budeme nadržaní, vraj to vo Francúzsku používajú ako afrodiziakum :-))).
Zábava pokračovala, susedia nepidnali, všetko bolo OK. Okolo piatej, či pol šiestej ráno došla tequila, dvaja gayovia sa opýtali, či si môžu požičať izbu, do ktorej sa mám na druhý deň sťahovať. Nemal som nič proti, nakoľko som očakával, že ráno aj tak príde personál a vymení periny :-).

Sťahovanie
Postupne sme sa teda rozpŕchli do svojich postelí a domovov. Ráno som sa zobudil okolo desiatej, nakoľko slnko mi nechcelo dať pokoja a neustále mi svietilo do postele.
Od včera som vedel, že sa musím presťahovať do izby v podkroví, pretože sa mal objaviť nový študent. Nakoľko sme si s Ricardom na seba zvykli, tak som ponúkol Jeanette, čo je manažérka tunajšieho príbytku, že doplatím rozdiel ceny medzi podkrovím a mojou izbou (čo bolo okolo 7aud/týždeň), aby ten nový študent býval v podkroví. Znie to nelogicky nechcieť bývať na samostatnej postely, ale neznášam schody a cesta do novej izby obsahuje dvoje docela divoko točené schody plus to sťahovanie aj keď iba o poschodie vyššie ma tiež veľmi nelákalo.
Bohužiaľ to z neznámych príčin nešlo a tak som sa presťahovať musel. Ráno sa objavil nový študent z Ruska, takže balenie vecí bolo celkom rýchle, v časovej tiesni, presne tak ako to mám rád, všetko na poslednú chvíľu :-)
S novou izbou som celkom spokojný, kufor a batožinu mi vyniesol Bob, ktorý tu robí správcu, takže to nebolo ani také bolestivé. Izba je v pohode, je to síce podkrovie a keď je teplo, tak je tam teplejšie ako inde, ale našťastie sa blíži zima, takže je tam teraz akurát. Omnoho viac mi vadí ten skosený strop, takže keď sa pozabudnem, si pri ceste do rohu miestnosti buchnem oň hlavu. Nevadí, prežijem.
Celkom som sa teda zabýval, spolubývajúci sú v pohode. Dvaja frantíci (gay + hetero) plus Erdal :-)))
Ráno po žúrke však prišla teta manažerka na kontrolu horného bytu a bol veľký krik, že tam je strašný bordel a blá blá blá. Tiež nechápem načo tam lozí, keď všetci po žúrke spia. Prísť o 2 hodky, tak je všetko v najlepšom poriadku :-)

schody do neba :-)

Návrat do študentských čias
Včera som sa teda zabýval, spolubývajúci sa večer opýtali, či s nimi neskočím na drink. Bol som ešte unavený z víkendu, ale neprotestoval som, aj tak som nevládal hrať poker ani písať blog.
Skočiť na drink v preklade znamenalo, zbalíť hudbu, v bottle shope kúpiť flašu vodky, v supermarkete džús, rozvaliť sa v Hyde parku a užívať si výhody študentského života :-).
Cítil som sa ako na strednej, ale nebolo to zlé. Dokonca som v bottle shope objavil aj Zlatého bažanta, pár som ich zobral. Jo jo, horkosladká chuť domova :-)
Domov sme sa vrátili ťažko povedať kedy, ale skoro to nebolo. Bol som unavený tak, že sa nepamätám ako som sa dostal do postele, ale ráno som sa zobudil po deviatej. V utorok mávam školu iba doobeda, takže prvá hodina už bola z polovice fuč. Som si teda povedal, že dnes vynechám vyučko, pretože ponáhľať sa v takom stave do školy na 90 minút sa neoplatilo. Hlavne predstava cesty späť do toho šialeného kopca, ktorý je celkom slušný zaberák za triezva, nebola kompatibilná s mojim stavom, tak som si ľahol a spal ďalej :-).

Okolo jedenástej som sa zase zobudil, učlovečil a začal hrať poker. Po dnešnej session, ktorá trvala 5 hodín som si na laptop nalepil tyrkysový lístok:
NEHRAJ POKER, KEĎ SI V NOCI CHLASTAL, HOVADO :-)))
Nehral som svoju najlepšiu hru a ešte k tomu som chytil badrun, kedy som prehrával všetko možné aj nemožné. Bol som -360, dostal sa na nulu, zase spadol na -660, dostal sa na nulu a pre dnes to vyčerpaný zatvoril a odvalil sa do sprchy. Som uvanený a idem spať.

Fotky pridám zajtra, nakoľko ja som veľmi nefotil, tak ich musím pozbierať od ľudí čo fotili.

moja maličkosť, Morgan a John(atan)