TuKE na potuľkách Austráliou: TuKE vs. Yvonne vs. Thajsko, druhé kolo

Posledné dni rastiem, cítim to, nezmestím sa do starej kože. Moja angličtina sa zlepšuje deň za dňom, moja hra taktiež, začal som chodiť do školy načas, ráno si dokonca okrem minerálky obvykle stihnem aj čerstvý ovocný šalát kúpiť a celkovo sa cítim lepšie a lepšie.

Dnes sme mali opäť test, ktorý určuje, či sme sa nezlepšili o toľko, že by sme mohli postúpiť do upper intermediate levelu. Môj prvý test dopadol neslávne, 47% bolo ozaj málo, ale dalo sa to ospravedlniť tým, že som tu bol iba týždeň.
Minulý týždeň sme si mali zopakovať knihu na domácu úlohu, pretože tento pondelok mal byť test. Samozrejme som sa na to ... a radšej zarábal korunky. V piatok Yvonne oznámila, že test sa nekoná.
Dnes nás tým testom prekvapila, ale ja som samozrejme vždy pripravený :-). Test sa skladal štandardne z čítania, gramatiky, počúvania, slovnej zásoby a výslovnosti. Dosiahol som solídnych 68%, čo prekvapilo nielen mňa, ale aj Yvonne :-).

S testom som bol spokojný, problémom je, že doteraz som nedostal vyjadrenie, či som sa dostal na Cambridge kurz. Sú to tri týždne, takže som sa Yvonne dnes opýtal, čo s výsledkami. Mi povedala, že tento piatok ešte nejakí študenti budú robiť ten vstupný test. Som jej oznámil, že protestujem, pretože sa cítim podvedený. Nás nahnala na ten prvý termín, pričom sme to kľudne mohli robiť dnes. Zlepšujem sa deň za dňom, test som robil po tom ako som po 7mich rokoch začal opäť používať angličtinu a som si istý, že dnes by som ten vstupný test spravil podstatne lepšie. Snažila sa ma presvedčiť, že to má ukázať moju reálnu kvalitu, ale kua ako je možné ukázať reálnu kvalitu po týždni používania angličtiny, keď som ju predtým 7 rokov aktívne nepoužíval?
Našťastie som v tom nebol sám, nakoľko aj Ada (právnička zo Španielska) robila ten vstupný test v ten istý termín, tak sa pridala na moju stranu a kúsali sme dvaja :-).

Celkom sa teším na výsledok toho testu, pretože som z toho bol naozaj dosť vyjavený, keď som to písal a veľmi tomu neverím, že som to spravil, ale aspoň sa môžeme dokúsať tretíkrát :-)

Bezpečnosť nadovšetko
Poobede som sa vydal na prieskum bánk, aby som si našiel nejakú, v ktorej by som si prenajal bezpečnostnú schránku, do ktorej uložím pas, rezervnú kreditku a nejakú hotovosť.
Najrozumnejšie sa mi javí Commonwealth Bank, ktorá ponúka schránku na rok za 49.95aud ak si u nich otvorím účet alebo za 99.95 ak to chcem bez účtu.
Vedenie účtu stojí 4 alebo 6 dolárov, podľa programu, ktorý si zvolím. Pokiaľ by som si mesačne na účet posielal 2.000aud, tak mi ho budú viesť zadara.
Vo štvrtok teda zoberiem svoj pas, kreditky a peniaze, otvorím si účet a prenajmem schránku :-)

Opäť nákupy
Cestou medzi bankami som sa stavil v predajni FootLocker, kde som si naposledy kúpil to Jordan tielko. Trošku som sa motal medzi teniskami, nakoľko moje súčasné papučky sú síce fajn, ale zišli by sa mi ešte jedny (možno dvoje) ďalšie :-).
Hneď pri príchode mi padli do oka dvoje, z jedných nemali moju veľkosť, tak som si vyskúšal tie, z ktorých mali. Najprv ľavú, potom pravú a nakoniec som si nechal zabaliť do novej krabice moje staré tenisky, pretože tie nové som si odmietal vyzuť :-).
Okrem toho som tam videl ešte jedno tielko, za 29.95aud, tak som ho dal predavačovi, že nech mi ho nablokuje. On mi však ponúkol, že ak kúpim aj šortky, ktoré bežne stoja tiež 29.95aud, tak to bude za 40. To sa fakt nedalo nakúpiť, aj keď tie šortky sa mi veľmi nepáčili, ale za 10 dolárov, aj keby mi malo bod odvaliť :-).
Predavači v tomto obchode sú mladí chalani a naozaj sa snažia. Takže okrem tenisiek, tielka a šortiek som ešte kúpil aj päťbalenie kotníkových ponožiek :-) Cena bola dobrá, kvalita tiež, tak prečo nie, však ponožky sa vždy zídu :-)

Tenisky sú ľahučké, chodí sa v nich ako v papučkách a podrážka je z nejakého divného materiálu, ktorý akoby pružil a nútil ma chodiť rýchlejšie :-). Aby toho nebolo málo, tak tenisky po dokúpení prijímaču (za 28aud) spolupracujú s niektorými druhmi iPodov a vedia merať vzdialenosť, ktorú človek nachodí/nabehá :-). Bohužiaľ to podporuje iba nové Nano a Touch, Classic nie :-(
Toto som sa dozvedel, až keď som sa stavil v Apple Centre, pretože som si povedal, že je to funny funkcia a prečo ju za 28 dolárov nekúpiť. Mali tam však vystavené všetky farebné verzia toho nového iPodu Nano, chvíľu som sa s tým hral a fakt ma to očarilo. Úžasne ľahučké, má senzor otočenia, teda keď to človek otočí, tak sa aj diplej otočí, je to rýchlejšie ako môj veľký iPod. Keby stála tá 16Gb verzia 199aud, tak ho kúpim už dnes, ale 199aud stojí 8Gb, 16Gb 279aud, takže ešte váham, pretože sa mi zdá, že je priveľký luxus mať 2 iPody, aj keď ten maličký je fakt super :-). Ak sa bude herne dariť, tak ako minulý mesiac, možno si na konci urobím radosť :-)

Prekvapenie
Domov som sa vrátil okolo druhej, vybalil nákupy, pofotil veci, padol do postele, pustil si Živé kvety a zaspal spánkom spravodlivých.
Hneď pri príchode mi bolo divné, prečo je stôl pri stene a nie v strede obyvačky, ale povedal som si, že čistili podlahu a nevenoval tomu ďalej pozornosť.
Zobudil som sa na to, ako niekto klope, ale bol som lenivý sa dostať ku dverám, každý kto tu býva má predsa kľúč a tak to klopanie prestalo :-).
Asi po 10 minútach prišiel Jeremy a všimol si, že chýba sedačka. Zisťoval u horebývajúcich frantíkov čo sa vlastne stalo. Nakoľko nie je dovolené, aby v byte prespával niekto cudzí, tak majitelia pre podozrenie, že sa tu niečo také deje, nechali sedačku odniesť.
OMG.
Stôl sme zase posunuli do stredu izby a vzniklo tu celkom dosť prázdneho priestoru, čo nie je zlé pre žúrku, ale nie veľmi dobré pre bývanie :-(.

Thajská baller kuchyňa
Včera večer som bol hladný. Mal som chuť na kórejskú kuchyňu, tak som sa vydal opačným smerom Crown Street. Ulica dlhšia ako nohy Adriany S.
Mal som chuť na kórejskú kuchyňu, ale cestou len samí Číňania, Vietnamci, Turci, Nepálci, tak som sa zastavil v takej útulne vyzerajúcej thajskej reštike. Privítal ma taký menší chlapík s úsmevom od ucha k uchu, trošku sme konverzovali. Moja európska angličtina vs. thajská angličtina sú akosi nekompatibilné a tak som mu len prikyvoval na všetko čo mi ukázal v jedálnom lístku :-).
Priniesol mi vodu, o chvíľu na to taký zelený list plnený všeličím ako predjedlo a následne niečo ťažko popísateľné. Bolo tam všetko, garnáty, hráškové lusky, kešu oriešky, cherry paradajky, fazuľky, hríby a neviemčoešte, ako príloha ryža.
Jedlo bolo úžasné, som bol z toho hotový ako panic pred prvou pichačkou :-). Asi najlepšie jedlo čo som tu jedol od môjho príchodu. V jedle je cítiť oheň, na ktorom to pripravujú. Všetko je robené zo surovín, ktoré človek vidí za presklenným pultíkom, kuchár chmatne trochu z toho, trochu z toho, šmarí do woku, trošku poprehadzuje a nakoniec hodí na tanier brutál šmak :-)
Nakoľko som včera zabudol foťák doma, tak som sa tam stavil aj dnes, však jesť musím každý deň, hlavné jedlo som ponechal, zmenil som akurát predjedlo :-)
Nabudúce checknem tých Nepálcov...