Zasľúbená zem

Deštrukcia nastala medzi 15tou, 16tou a 17tou hodinou. Tadadáááááááááá

Čo takého sa stalo? Nič vážne. Ráno som zase zaspal do školy, nakoľko tieto posledné týždne mám školu ráno, to vstávanie je zlé a horšie, dokonca horšie ako som čakal. Docválal som teda do školy na druhú hodinu a teta učiteľka mi hovorí, že dnes je testovací deň, ale že ostáva iba writing test a potom nás pustí domov, takže ak nechcem, tak to nemusím robiť. Pche, keď sa mi už podarilo prísť, tak som sa nemienil vracať a niečo som jej tam naškrábal :-)

Cestou do triedy som stretol zblúdilú Oľgu, ktorá zmenila triedu a nevedela si ju nájsť :-). Dohodli sme sa, že po hodine skočíme na obed. Test sme dopísali o jedenástej, Oľga ho ani nepísala, takže si dala nejaký PC test v študovni. Som tam prišiel, ale ona s tým počítačovým testom ešte bojovala. Mal som hodinu času, domov síce blízko, ale nechcelo sa mi, tak som si pozrel čo nové doma. Volil sa šéf ústavného súdu. Výsledok prekvapil, 15:0 (dvaja sa zdržali) pre pána "Pôjde do basy ty hajzeľ", to je aj na Slovenské pomery prekvapenie.
O 12 sme teda vyrazili na obed. Dal so som si Satay+Curry chicken. Po obede sme šli na kávu, teda ja som pil iba vodu, nakoľko káva mi nejako nešmakuje a zabili sme to dezertom. V kaviarni nás obsluhovala teta zo Slovenska, taká drobná, usmievavá a behavá :-). Milá bola, aj sme pokecali. Po dezerte sa mi bežne odkrví mozog a prestávam súdne rozmýšľať. V takomto rozpoložení sa ma Oľga pýta, či s ňou neskočím na Oxford Street, že sa chce v kaviarňach opýtať na prácu. Som pozrel hore, slnko vyliezlo, tak prečo nie, prechádzka je zdravá.
To som netušil, čo mala za ľubom. Po skočení do kaviarní, sme sa stavili v cykloshope. Pekné veci mali, trochu malé, ale pekné :-)
Potom padol návrh, čo takto sa skočiť pozrieť do Centennial Parku, že to je pekné a nie je to tak ďaleko.

Centennial Park alebo raj v centre mesta :-)
Cesta do CP bola fakt dlhá, som padal únavou už na pol ceste. Smädný, uťahaný a ešte slnko na moje čierne tričko pražilo ako bláznivé, koniec sveta.
Prišli sme však dnu a na úvanu som zabudol. Všetko zelené, rozloha asi ako Petržalka :-), všade sa potuľujú nejaké zvieratá, zväčša vtáky. Labute a neindetifikovateľné semi-lietajúce potvory sa pohybujú veselo medzi ľuďmi. Na jednej strane jazdia cyklisti, na druhej sa hrnú koníky, stredom jazdia autá a ešte aj na bežcov sa myslelo. Sme to teda pochodili, asi tak štvrtinu. Ten park nie je veľký, ten park je hovadsky obrovský. Všakovaké vtáky, papagáje, labute, kačky, aj pelikána sme stretli. Keď sme stáli pri brehu jedného z jazier, tak si to čierna labuť namierila rovno ku nám, chvíľu pozerala na nás z vody a potom normálne vyliezla a postavila sa vedľa nás asi tak 30cm a pozerala s nami do blba.
Foťák som bohužiaľ nezobral, nakoľko to bola neplánovaná prechádzka.
Cestou do centra, som už prepletal len tak tak nožičkami. Zastavili sme sa na večeri v mojej obľúbenej indickej. Únava ma tak zobrala, že som porciu, ktorú bežne zvládam, musel nechať v polovici nedojedenú, proste nešlo ďalej.
V meste sme sa stretli ešte s Kaori a Royom, nakoľko Roy odchádza v stredu domov, tak sme skočili na drink.
Domov som prišiel rozbitý, ale deň ešte nekončil. Pondelok je môj upratovací deň a tak som musel upratovať. Skončil som okolo jedenástej, nevládne padol na gauč a pozeral nejaký japonský film s titulkami :-). Dostávam teraz grátis japonské lekcie od Kaori :-)
S vypätím všetkých síl som sa o jednej ráno pozbieral z gauča, umyl sa a padol ako kameň do postele.
Celé telo ma bolelo.

Ráno
Zobudenie nebolo o nič lepšie, bolesť síce prešla, ale tá neľudská vyčerpanosť sa ma držala, ani studená, ani horúca sprcha tomu nejako nechceli pomôcť.
Potreboval by som sa vyspať na svojej domácej posteli, aspoň týždeň :-)
Včera sme sa s Kaori dohodli, že ak dnes bude pekné počasie, skočíme opäť do Centennial parku, ale tentokrát prenajmeme bicykle a prejdeme ho poriadne. Ráno som sa zobudil, ledva sa postavil z postele, doplazil sa do sprchy a poskladal zo seba čosi, čo vzdialene pripomína človeka :-). Po skúsenosti zo včera, som uvážil, že zobrať autobus bude omnoho efektívnejšie ako šľapať 45min po svojich, hlavne pokiaľ som ledva chodil.
Stretko bolo plánované na 12:30, ale obaja sme meškali a tak sme sa stretli 12:52. Skočili sme požičať bicykle. Za 4 hodiny chceli 30 dolárov/ks, čo je imo primeraná cena. Bicykle boli vo výbornom stave, uvažovali sme o tandeme, ale nakoniec sme zobrali 2 hybridné aka krosové po európsky :-). Nafasovali sme ešte aj prilby.
Hneď v úvode som zistil, že okrem toho, že sa tu jazdí vľavo, tak ešte aj brzdy sú prehodené :-). Vpravo predná, vľavo zadná. Uvedomil som si to včas a tak som tvárom nemusel testovať tvrdosť asfaltu :-).
Celý deň sme jazdili po parku, fotili a oddychovali. Dali sme si taký ľahší obed v miestnej kaviarni a potom išli pofotiť ešte papagájov. Keď sme prišli na poludnie, tak po papagájoch ani chýru, ani slychu a to tam večer predtým, keď som bol s Oľgou, robili hurhaj, že ich bolo počuť od brány. Dnes nič, ticho. Houston mi to vysvetlil, že papagáje chodia do práce a vracajú sa o štvrtej. Tak aj bolo a papagáje aj pelikány sa objavili o štvrtej.
Srandovné to zvieratká, aj by som im pohľadkal, ale keď som videl tie zobáčiská, tak som si povedal, že si prstov ponechám 10 :-)
Domov sme sa vrátili busom, resp. sme skočili na večeru do štvrti, kde som kedysi býval. Dobre bolo.
Nabudúce je plánovaný výlet do Blue Montains a ešte pre istotu aj do botanickej sa chceme ísť ešte raz pozrieť.

Tu sú fotky z dneška, občas aj s komentárom

ten areál je "trochu" väčší

toto sú naše požičané bicykle, ten vták nebol v cene :-)

papagáje požierajúce korienky, či niečo také

Prípad Pelikán, Brumko bude vedieť o čom je reč :-)

ľabuť sa vydala z jedného jazera do druhého :-)

Houston pátra

Houston sa v práci zjavne nudí a tak ma kontroluje, či píšem. Nepíšem. Nemám síl. Nemám chuť. Nie je o čom.

Sibír v Sydney, WTF?
Začala zima. Keď som sem šiel, taký spokojnučký, že v zime tu je vždy aspoň 15 stupňov, tak som ešte netušil, čo tých 15 stupňov naozaj znamená :-).
Zima zaútočila. Bez varovania. Od chrbta. Vonku je chladno, často prší, slnko vidím raz za 3 dni, jedným slovom, tragédia.
V noci to však býva peklo, pretože babám je zima a tak nastavia klímu na milión stupňov. Nakoľko je klíma nastaviteľná iba pre celý byt, tak si nie som istý, či sa budím v posteli alebo v bazéne a to prosím pekne spávam iba v šortkách.
Našťastie nás opustila Christina, ona mala rada v noci 28 stupňov s nastaveným silným fúkaním. Tety z Ázie v pohode znesú 24 a medium ofukovanie.

Koniec triedy, čakanie na výsledky
Moja stará trieda skončila. Boli sme spolu 12 týždňov. Dobré obdobie. Boli sme trochu nevyvážení, 11 báb vs. 3 chalani. Nesťažujem sa. Jediné čo mi vadilo, že tento pomer spôsobil, že sa nepodarilo vytvoriť pevnejšie jadro, ale fungovali sme dobre.
Minulý piatok sme mali speaking test. Pár týždňov predtým nám boli pridelení speaking partneri, s ktorým sme potom na hodinách trochu trénovali kecanie o rôznych somarinách. Mojim parťákom resp. parťáčkou bola Min Kjung. Taká milá, pohodová teta z Kórey.
Zaujímavé je, že sa nejako pred skúškami už nestresujem a zatiaľ čo sa ostatní stresujú prípravou, tak ja spím. Pre mňa je spánok tá najlepšia príprava. Angličtinu z večera do rána o level nezlepším, tak si aspoň oddýchnem, nech je môj výkon čo najlepší. Prekvapivo to funguje.

Speaking test dopadol na prekvapenie všetkých veľmi dobre. Výsledky teda ešte nie sú, ale pocity boli fajn. Skúšajúce boli mladé tety vo veku okolo 30-35, príjemné boli, atmosféra bola príjemná, takže dúfame, že aj hodnotenie bude príjemné.
Víkend bol "pracovný". Snažím sa zarobiť dosť peňazí, aby som mohol ísť cestovať po skončení 4 týždňového kurzu General English, ktorý mi začal tento pondelok. V pondelok som sa opäť oddal príprave odpočinkom. Zaľahol som už o polnoci a ráno sa zobudil o hodinku a pol neskôr ako som plánoval, ale stále s dostatočnou časovou rezervou. To viete, keď sa niečo dôležité koná, tak si budím nastavujem hodinu až dve pred štandardným časom vstávania :-)
Kaori, ktorá mi bola spolusediacou viac ako 2 mesiace v FCE triede, sa o mňa celkom strachuje a tak som pred piatkovým testom našiel 2 zmeškané hovory, že kde sa túlam pred speaking testom a v utorok som dostal budenie telefónom, pretože to začínalo 8:20, čo je pre mňa nadľuský výkon sa dovtedy dostať do podoby ľudskej :-).
Písomný test sa konal v Masonic Centre, ktoré mám asi 2 minúty od domu, teda bližšie ako školu. Prišiel som ako vždy on time.
Prebehlo to celkom v pohode. Bolo tam do 200 ľudí. Ráno sme sa museli legitimovať a stále kontrolovali naše ID a mená na testoch, z čoho plynie, že by som musel Abhedyovi nechať vyrobiť falošný slovenský pas, aby som ho tam poslal a zhrabol Ačko :-). Tento trick by bol príliš nákladný, tak som sa do toho pustil vlastnými silami a výsledok celého tohto snaženie sa dozviem(e) až 31. 7. 2009.
Prečo tak dlho? Ani srnka netuší, ale sú isté indície, že by to mohlo byť spôsobené tou písomnou časťou testu, ktorá sa nedá kontrolovať strojovo, ale musia to kontrolovať a hodnotiť ľudia.

Po skončení sme skočili do japonskej reštiky na obed, odtiaľ do 3 Monkeys na nejaké tie pivá. Bola sranda, s Markétou sme sa zhodli, že jediným pozitívom na austrálskom pive je to, že pri prvom aj poslednom dúšku je stále rovnako zlé :-)
Zdolal som asi 6 malých, veľmi som to nerátal, následne sme sa rozlúčili, ach, ako ja nemám rád to lúčenie. Večer sme ukončili s Kaori a Royom v kine, kde sme zhliadli The Hangover.
Neviem, či to bolo iba tými pivami, ale proste takto kráľovsky som sa dlho nebavil. Komédia o štyroch týpkoch v stredných rokoch, ktorí sa vydajú do Las Vegas na rozlúčkovú jazdu jedného z nich, ktorý sa o 2 dni žení. Problém je, že im ráno po zobudení chýba ženích a trojica s tigrom v kúpeľke a plačúcim dieťaťom v skrini si nič nepamätám. Sledovaním stôl postupne zisťujú, čo sa poslednú noc stalo...
Vážne baller komédia. Strašne som sa smial. Každému odporúčam, bez rozdielu veku, rasy a sexuálnej orientácie :-)
Následne som Kaori hodil na bus a išiel sa vyspať.

Nová trieda
V stredu som prišiel po vyčerpávajúcom utorku do školy okolo pol jedenástej. Meškal som síce už aj na druhú hodinu, ale Alison, čo je moja nová učiteľka v rannej triede, ma s pochopením vpustila. Ak som to správne pochopil, tak táto trieda by mala byť advanced. Teda aspoň na knihe je to napísané, len tá úroveň spolužiakov je v porovnaní s FCE hodne inde. A to tak, že hodne nižšie. Našťastie sú tam aj 3 zvieratká z vedľajšej FCE triedy, s ktorými si rozumiem, takže zdielame to trápenie spolu :-).
Všetci toto máme iba ako dezert. Dnes som dokonca mal aj poobednú hodinu. Čo si budeme hovoriť, nuda a zabitý čas. Pozerali sme nejakú britskú komédiu. Bohužiaľ 2 diely. Nehovorím, je to fajn, ale príde mi to ako mrhanie našim časom. Je fajn, že na hodinách veľa kecáme, ale proste FCE bolo omnoho lepšie. Chýba mi stará trieda a ten neustály časový tlak, že musíme ísť dopredu a dopredu.

Funny story nakoniec
V týchto dňoch si nažívame už iba vo štvorici. Bláznivá Christina nás opustila v pondelok, kedy sa pobrala späť do Talianska.
V jeden večer sme pozerali Harold & Kumar Escape from Guantanamo Bay v zložení Jin, Ina a ja. Kto videl, tak pozná scénu, keď Harold a Kumar prídu požiadať starého kamoša o pomoc a zhodou okolností sa v jeho vile koná párty "dole bez". Ich kamoš vymyslel novú módu, nakoľko hore bez už nie je in, tak vymyslel dole bez.
Scénka je asi tak v tretine filmu. Ako prišlo na túto scénu, tak tam bolo zopár holých zadkov aj predkov pohľadných slečien, ale všetko zobrazené vo všetkej počestnosti :-).
Jin (23) prekvapená týmto pohľadom sa vrhla na ovládač a vypla DVD. Môj udivený pohľad alá ovečka čumiaca na nové vrátka Ina dostala do normálnu koštatovaním, že to nič, Jin je ešte veľmi mladá. Džíííízs, 23 a veľmi mladá? No dobre, iný kraj, iný mrav, ale aj tak, prišlo mi to smiešne, ale veľmi som sa nesmial.
Pozerali sme potom nejaký nie veľmi záživný film o svatbách a Harold a Kumara sme museli dopozerať bez Jin :-).

Najeké foto záverom:

Petra1 (Cz), Adela (Cz), ja, Ebu (Tur), Isabel (Swz), Sarah (Kor), Regina (Austria), Olga (Svk), Petra 2 (Cz)
Min Kjung (Kor), Kaori (Jap), Roy (Kor), Markéta (Cz), Luciana (Bra)

trošku som tie domáce úlohy flákal, no

Posádka

Po všetkých tých zmenách v našej osádke bytu sme od zajtra v tejto zostavičke:

Ina (JP), Abhedya, ja, Christina (ITA), Jin

Come back

Včera, medzi 15tou, 16tou a 17tou hodinou som dostal 2 maily. Písali Houston a Scotty. Otázka rovnaká, či žijem a prečo nepíšem?
Minulý mesiac som hľadal svoje stratené ja. Hlavne z toho dôvodu, že som v apríli prežil svoju pokrovú nočnú moru v realite a tak sa mi minulý mesiac nejako veľmi k počítaču a ani pokru veľmi nechcelo. Nič podstatné sa neudialo, ale tak skúsim také resumé.

Muž cez palubu

Žijem si v pohode, byt je blízko školy a neviem si to vynachváliť. Osádka bytu je viac ako fit, ale postupne ľudia odchádzajú. Odišiel Etienne, čo som spomínal aj minule a minulý piatok nás opustila Andrea. Christina je na dvojtýždňovom výlete, takže to teraz ťaháme v pätici.
Neviem, či to je tým, že môj Brumko je extrémne a tým extrémne myslím niečo také, že občas mám pocit, že doma máme sterilné prostredie vždy pripravené na operáciu, alebo tým, že ľudia sú naozaj neporiadni, ale mám pocit, že ľudia neupratujú byt poriadne. By som nikdy nepovedal, že sa nad týmto budem pozastavovať, hlavne v cudzom byte plnom študentov, ale napríklad neumytý riad ma dostáva do "varu". Čo ma prekvapilo ešte viac, že tety to flákajú viac ako my. To, že niekto má ráno naponáhľa a pred školou/prácou si neumyje misku od musli mi nevadí, ale keď prídem domov o šiestej, dotyčný už požiera večeru a miska stále na stole pred telkou a neumytá, tak rybička vo vrecku má čo robiť, aby nevyskočila :-)

Okrem Etienna a Andrey som sa pred dvoma týždňami rozlúčil aj s Johnatanom, ktorý sa vydal na cestu domov, bohužiaľ. S Johnom bola sranda, s Morgane až taká sranda nie je, ona by len stále chlastala, denne. Sme jej s Johnom hovorili, že asi má vážny problém s alkoholom, ale poznáte to, to ako keď mne niekto bude hovoriť, že ja mám problém s neskorými príchodmi, pche :-)

V znamení smoly
Okrem tej smoly v apríli, som sa koncom mája celkom tešil, že pôjdem trošku odpočinúť mimo Sydney, som chcel ísť surfovať na piesku a ísť pozrieť delfínov z lodičky niekam kúsok za Sydney, výlet sa však bohužiaľ pre nedostatok ľudí zrušil, nevadí, nájdem inú odpočinkovú aktivitu :-)

Rastiem, rastieš, rastieme
Aspoň s týmto som ako tak spokojný. Napriek tomu, že domáce úlohy robím sporadicky, tak sa mi darí zlepšovať. Pred odchodom som dostal radu, že je dobré čístať a pozerať filmy. Minule som si požičal dokonca 2 knižky zo školskej knižnice. Nakoľko to boli prvé knihy z knižnice, tak som s patričným rešpektom zobral level Intermediate. Nudáááá. Mocné sklamanie teda, ono sú to iba také krátke príbehy a angličtina v nich bola príliš zrozumiteľná, čo bolo oproti môjmu zámeru nájsť niečo nové sklamaním. Ani tie príbehy za veľa nestáli.
Speaking a listening zlepšujem na filmoch a v diskusiách s ovečkami. Filmov mám plno, nakoľko môj (staro)nový spolubývajúci Aebhedya ma zásobil asi 200Gb DivXov, takže to ládujem do nášho domáceho DVD prehrávača, ktorý žerie USB kľúče a pozerám. Tipy nájdete na konci dnešného blogu.

Závan domova
Moja milovaná babka, len tak medzi rečou profesiou kuchárka, sa ma pri každom našom telefonáte pýta, či mám čo jesť a naschvál mi robí chute rozprávaním o tom, čo práve varí. Sviečková, maďarský guláš alebo nedeľnú kurátko sú presne tie veci, po ktorých slintám ako lačný bernardín :-). Sviečkovú ani guláš som tu nevidel, ale keď som býval v Bardwell parku, tak tam bola reštika, kde mali výborné domáce kurátko.
Ako sa tak minule motám po Coles, že čo ešte hodím do košíka, tak som objavil pultík s váženou šunkou, syrmi a podobnými pochutinami. Tento Coles vo World Square je úplne otrasne usporiadaný. Chodím tam už asi mesiac a stále som stratený a pýtam sa personálu. Pointa je v tom, že na konci pultíka so šunkou a inými dobrotami som našiel chlapíka, čo tam predáva grilované kurátka. Parááááááááda. Kto ma pozná vie, že mi pomaly, ale isto mi začínali rásť krídkla z toho množstva skonzumovaných kuriat :-).
Nedeľný obed teda vyzerá takto: kurátko s plnkou (polovica), coleslaw šalát, cestovinový šalát a garlic bread.
Garlic bread je bageta plnená cesnakom a nejakým korením, ktorú treba do vyhriatej trúby šupnúť na 12 minút a potom z nej vyberiete megaballer garlic bread, ktorého sa neviem dojesť :-)

Záverom snáď to, že mi zostáva ešte asi 5.5 týždňa školy a potom 4 týždne voľna. Neviem čo a ako ďalej. Aj by som tu ostal, nakoľko je to tu fajn, škola ma baví, angličtina ma baví, proste ma to tu celé baví, na druhej strane mi však chýba rodinka, pokrové piatky u nás v herni, ovečka a aj iné zvieratká :-)
Uvidíme čo sa nakoniec udeje.

Posielam pozdrav domov a ďakujem za starosť Houstonovi aj Scoťákovi ;-)

Filmové tipy:
Taken - jednoduchý akčný film, ničím neprekvapý, napriek tomu nenudí a baví
Step Brothers - komédia o dvoch 40 ročných somárikoch bývajúcich so svojimi rozvedenými rodičmi, ktorých rodičia sa rozhodnú zobrať
Gran Torino - dráma s Clint Eastwoodom o problémoch súčasnej Ameriky, dosť ma to bavilo
Old School - komédia, kde sa chlapíci okolo 40ky tak trochu náhodou vrátia do čias školských žúrok a chlapčenského klubu
Soul Men - komédia o dvoch stárnucich hudobných hviezdach, ktoré sa snažia o comeback, kopa dobrej hudby a zábavy
Slumdog Millionaire - rozprávka o ušatom Janovi čo princeznú hľadal na indický spôsob :-)

ešte Johnove narodky a koláč alá Morgane :-)

rozlúčka s Johnom

stolná drinking game made by Morgane :-)

good old chicken :-)

garlic bread