Zasľúbená zem

Deštrukcia nastala medzi 15tou, 16tou a 17tou hodinou. Tadadáááááááááá

Čo takého sa stalo? Nič vážne. Ráno som zase zaspal do školy, nakoľko tieto posledné týždne mám školu ráno, to vstávanie je zlé a horšie, dokonca horšie ako som čakal. Docválal som teda do školy na druhú hodinu a teta učiteľka mi hovorí, že dnes je testovací deň, ale že ostáva iba writing test a potom nás pustí domov, takže ak nechcem, tak to nemusím robiť. Pche, keď sa mi už podarilo prísť, tak som sa nemienil vracať a niečo som jej tam naškrábal :-)

Cestou do triedy som stretol zblúdilú Oľgu, ktorá zmenila triedu a nevedela si ju nájsť :-). Dohodli sme sa, že po hodine skočíme na obed. Test sme dopísali o jedenástej, Oľga ho ani nepísala, takže si dala nejaký PC test v študovni. Som tam prišiel, ale ona s tým počítačovým testom ešte bojovala. Mal som hodinu času, domov síce blízko, ale nechcelo sa mi, tak som si pozrel čo nové doma. Volil sa šéf ústavného súdu. Výsledok prekvapil, 15:0 (dvaja sa zdržali) pre pána "Pôjde do basy ty hajzeľ", to je aj na Slovenské pomery prekvapenie.
O 12 sme teda vyrazili na obed. Dal so som si Satay+Curry chicken. Po obede sme šli na kávu, teda ja som pil iba vodu, nakoľko káva mi nejako nešmakuje a zabili sme to dezertom. V kaviarni nás obsluhovala teta zo Slovenska, taká drobná, usmievavá a behavá :-). Milá bola, aj sme pokecali. Po dezerte sa mi bežne odkrví mozog a prestávam súdne rozmýšľať. V takomto rozpoložení sa ma Oľga pýta, či s ňou neskočím na Oxford Street, že sa chce v kaviarňach opýtať na prácu. Som pozrel hore, slnko vyliezlo, tak prečo nie, prechádzka je zdravá.
To som netušil, čo mala za ľubom. Po skočení do kaviarní, sme sa stavili v cykloshope. Pekné veci mali, trochu malé, ale pekné :-)
Potom padol návrh, čo takto sa skočiť pozrieť do Centennial Parku, že to je pekné a nie je to tak ďaleko.

Centennial Park alebo raj v centre mesta :-)
Cesta do CP bola fakt dlhá, som padal únavou už na pol ceste. Smädný, uťahaný a ešte slnko na moje čierne tričko pražilo ako bláznivé, koniec sveta.
Prišli sme však dnu a na úvanu som zabudol. Všetko zelené, rozloha asi ako Petržalka :-), všade sa potuľujú nejaké zvieratá, zväčša vtáky. Labute a neindetifikovateľné semi-lietajúce potvory sa pohybujú veselo medzi ľuďmi. Na jednej strane jazdia cyklisti, na druhej sa hrnú koníky, stredom jazdia autá a ešte aj na bežcov sa myslelo. Sme to teda pochodili, asi tak štvrtinu. Ten park nie je veľký, ten park je hovadsky obrovský. Všakovaké vtáky, papagáje, labute, kačky, aj pelikána sme stretli. Keď sme stáli pri brehu jedného z jazier, tak si to čierna labuť namierila rovno ku nám, chvíľu pozerala na nás z vody a potom normálne vyliezla a postavila sa vedľa nás asi tak 30cm a pozerala s nami do blba.
Foťák som bohužiaľ nezobral, nakoľko to bola neplánovaná prechádzka.
Cestou do centra, som už prepletal len tak tak nožičkami. Zastavili sme sa na večeri v mojej obľúbenej indickej. Únava ma tak zobrala, že som porciu, ktorú bežne zvládam, musel nechať v polovici nedojedenú, proste nešlo ďalej.
V meste sme sa stretli ešte s Kaori a Royom, nakoľko Roy odchádza v stredu domov, tak sme skočili na drink.
Domov som prišiel rozbitý, ale deň ešte nekončil. Pondelok je môj upratovací deň a tak som musel upratovať. Skončil som okolo jedenástej, nevládne padol na gauč a pozeral nejaký japonský film s titulkami :-). Dostávam teraz grátis japonské lekcie od Kaori :-)
S vypätím všetkých síl som sa o jednej ráno pozbieral z gauča, umyl sa a padol ako kameň do postele.
Celé telo ma bolelo.

Ráno
Zobudenie nebolo o nič lepšie, bolesť síce prešla, ale tá neľudská vyčerpanosť sa ma držala, ani studená, ani horúca sprcha tomu nejako nechceli pomôcť.
Potreboval by som sa vyspať na svojej domácej posteli, aspoň týždeň :-)
Včera sme sa s Kaori dohodli, že ak dnes bude pekné počasie, skočíme opäť do Centennial parku, ale tentokrát prenajmeme bicykle a prejdeme ho poriadne. Ráno som sa zobudil, ledva sa postavil z postele, doplazil sa do sprchy a poskladal zo seba čosi, čo vzdialene pripomína človeka :-). Po skúsenosti zo včera, som uvážil, že zobrať autobus bude omnoho efektívnejšie ako šľapať 45min po svojich, hlavne pokiaľ som ledva chodil.
Stretko bolo plánované na 12:30, ale obaja sme meškali a tak sme sa stretli 12:52. Skočili sme požičať bicykle. Za 4 hodiny chceli 30 dolárov/ks, čo je imo primeraná cena. Bicykle boli vo výbornom stave, uvažovali sme o tandeme, ale nakoniec sme zobrali 2 hybridné aka krosové po európsky :-). Nafasovali sme ešte aj prilby.
Hneď v úvode som zistil, že okrem toho, že sa tu jazdí vľavo, tak ešte aj brzdy sú prehodené :-). Vpravo predná, vľavo zadná. Uvedomil som si to včas a tak som tvárom nemusel testovať tvrdosť asfaltu :-).
Celý deň sme jazdili po parku, fotili a oddychovali. Dali sme si taký ľahší obed v miestnej kaviarni a potom išli pofotiť ešte papagájov. Keď sme prišli na poludnie, tak po papagájoch ani chýru, ani slychu a to tam večer predtým, keď som bol s Oľgou, robili hurhaj, že ich bolo počuť od brány. Dnes nič, ticho. Houston mi to vysvetlil, že papagáje chodia do práce a vracajú sa o štvrtej. Tak aj bolo a papagáje aj pelikány sa objavili o štvrtej.
Srandovné to zvieratká, aj by som im pohľadkal, ale keď som videl tie zobáčiská, tak som si povedal, že si prstov ponechám 10 :-)
Domov sme sa vrátili busom, resp. sme skočili na večeru do štvrti, kde som kedysi býval. Dobre bolo.
Nabudúce je plánovaný výlet do Blue Montains a ešte pre istotu aj do botanickej sa chceme ísť ešte raz pozrieť.

Tu sú fotky z dneška, občas aj s komentárom

ten areál je "trochu" väčší

toto sú naše požičané bicykle, ten vták nebol v cene :-)

papagáje požierajúce korienky, či niečo také

Prípad Pelikán, Brumko bude vedieť o čom je reč :-)

ľabuť sa vydala z jedného jazera do druhého :-)