Na posledný deň nášho výletu bolo naplánované sladké ničnerobenie. Ráno sme plánovali spať relatívne dlho, teda aspoň do deviatej, avšak to šialené lozenie v dažďovom pralese nás tak zakillerovalo, rozumej vyčerpalo, že sme v deň 8 upadli po večeri a sprche do bezvedomia skôr ako sme čakali a tak sme už ráno o siedmej boli hore.
Izbu sme teda vypratali okolo deviatej, odložili si batožinu, bookli si poobedný autobus na letisko a mohli sme vyraziť rezortným autobusom do mesta, nakoľko chodenia sme mali už celkom dosť.
V centre sa nič zaujímavé nestalo, chvíľu sme sa poflakovali, stretli sme nášho šoféra, ktorý nás viezol do Cape Trib aj späť, tak sme sa pozdravili a prehodili pár slov, poslali pohľadnice, ktoré sme plánovali poslať asi 3 dni dozadu a prešli sa okolo pláže.
Pláž v Cairns je skôr bažina ako pláž, čo je hlavný dôvod, prečo sa ľudia hrnú na neobývané ostrovčeky. Na druhej strane, pred plážou je veľmi pekne urobený bazén aj s rybičkami na paličke, ktorý však do obeda jedenkrát do týždňa čistia, takže môžete vidieť, že napriek horúcemu dňu je prázdny. Poobede sa tam samozrejme nahrnulo celkom dosť zvieratiek :-).
Plavky sme bohužiaľ nechali v batožine a tak sme sa šli naobedovať. Vyskúšal som laksa soup u iných Číňankov. Podľa očakávaní bola iná, trochu pikatnejšia, s inými rezancami, ale ťažko povedať, či bola lepšia ako tá zo Sydney, obe boli výborné :-)
Po obede sme sa motali po nejakých obchodoch, nakoľko sa pomaly blížil môj odchod, tak som chcel pripraviť zoznam suvenírov, aby som potom nemusel dlho dumať pri výbere. Na pláži pod palmami sme sa rozhodli, že si poobede zdriemneme, tak sme sa povalili a odpočívali v tieni.
Zradný tieň
Tieň to síce bol, ale slnko nás napriek tomu opieklo, čo mi Kaori oznámila po príchode do rezortu. Vraj som červený ako moje oranžovo-červené tričko a že mám biele pásiky od očí k ušiam (od okuliarov). Keď som si to všimol, tak som začal pociťovať, že som sa naozaj opiekol ako prasa na grile, teda priveľmi. Nakoľko sme už boli v čakacom móde na autobus na letisko, tak som rýchlo odkódoval kufor, vytiahol aloe vera 99%ný krém a natrel sa.
Toto bola moja záchrana, pretože večer som už nič necítil a ani som nakoniec nebol spálený. Počas čakania na letiskobus sme si bookli miesta v lietadle online, aby sme sa s tým nezdržiavali na letisku. Batožinu sme odhodili v poriadku, žiadne drogy ani samurajské meče nám nenašli a tak sme sa pokojne naložili do lietadla.
Za zmienku stojí ešte neskutočne dlhá chodba od gateu ku lietadlu, ktorú tam vystavali z dôvodu rekonštrukcie. Naozaj, že sme išli asi 3-5 minút, pokiaľ sme sa dostali k lietadlu.
Poučení neochotou tety v Ayers Rock, ktorá nám nechcela dať miesto pri okienku a v uličke a medzi nami prázdnotu, sme si to takto bookli online a našťastie už nikoho medzi nás neposlali, tak sme celú cestu domov mali veľa veľa miesta a bolo nám hej.
Do Sydney sme dorazili niečo po ôsmej, zviezli sa schodmi o 2 poschodia nižšie a naskočili na vlak smer CBD.
Kaori prestupovala ešte na jeden, ja som vystúpil asi 5 minút od domu. Po príchode ma privítala Ina aj Jin, obe boli trošku prekvapené, ale povedal by som, že milo.
Poslal som im aj veľkú pohľadnicu, tým veľkú, myslím naozaj veľkú, asi väčšia ako A4, ktorá však ešte neprišla. Prišla 2 dni po mojom príchode a vyslúžil som si veľký obdiv, že som na ne nezabudol :-)
Izbu sme teda vypratali okolo deviatej, odložili si batožinu, bookli si poobedný autobus na letisko a mohli sme vyraziť rezortným autobusom do mesta, nakoľko chodenia sme mali už celkom dosť.
V centre sa nič zaujímavé nestalo, chvíľu sme sa poflakovali, stretli sme nášho šoféra, ktorý nás viezol do Cape Trib aj späť, tak sme sa pozdravili a prehodili pár slov, poslali pohľadnice, ktoré sme plánovali poslať asi 3 dni dozadu a prešli sa okolo pláže.
Pláž v Cairns je skôr bažina ako pláž, čo je hlavný dôvod, prečo sa ľudia hrnú na neobývané ostrovčeky. Na druhej strane, pred plážou je veľmi pekne urobený bazén aj s rybičkami na paličke, ktorý však do obeda jedenkrát do týždňa čistia, takže môžete vidieť, že napriek horúcemu dňu je prázdny. Poobede sa tam samozrejme nahrnulo celkom dosť zvieratiek :-).
Plavky sme bohužiaľ nechali v batožine a tak sme sa šli naobedovať. Vyskúšal som laksa soup u iných Číňankov. Podľa očakávaní bola iná, trochu pikatnejšia, s inými rezancami, ale ťažko povedať, či bola lepšia ako tá zo Sydney, obe boli výborné :-)
Po obede sme sa motali po nejakých obchodoch, nakoľko sa pomaly blížil môj odchod, tak som chcel pripraviť zoznam suvenírov, aby som potom nemusel dlho dumať pri výbere. Na pláži pod palmami sme sa rozhodli, že si poobede zdriemneme, tak sme sa povalili a odpočívali v tieni.
Zradný tieň
Tieň to síce bol, ale slnko nás napriek tomu opieklo, čo mi Kaori oznámila po príchode do rezortu. Vraj som červený ako moje oranžovo-červené tričko a že mám biele pásiky od očí k ušiam (od okuliarov). Keď som si to všimol, tak som začal pociťovať, že som sa naozaj opiekol ako prasa na grile, teda priveľmi. Nakoľko sme už boli v čakacom móde na autobus na letisko, tak som rýchlo odkódoval kufor, vytiahol aloe vera 99%ný krém a natrel sa.
Toto bola moja záchrana, pretože večer som už nič necítil a ani som nakoniec nebol spálený. Počas čakania na letiskobus sme si bookli miesta v lietadle online, aby sme sa s tým nezdržiavali na letisku. Batožinu sme odhodili v poriadku, žiadne drogy ani samurajské meče nám nenašli a tak sme sa pokojne naložili do lietadla.
Za zmienku stojí ešte neskutočne dlhá chodba od gateu ku lietadlu, ktorú tam vystavali z dôvodu rekonštrukcie. Naozaj, že sme išli asi 3-5 minút, pokiaľ sme sa dostali k lietadlu.
Poučení neochotou tety v Ayers Rock, ktorá nám nechcela dať miesto pri okienku a v uličke a medzi nami prázdnotu, sme si to takto bookli online a našťastie už nikoho medzi nás neposlali, tak sme celú cestu domov mali veľa veľa miesta a bolo nám hej.
Do Sydney sme dorazili niečo po ôsmej, zviezli sa schodmi o 2 poschodia nižšie a naskočili na vlak smer CBD.
Kaori prestupovala ešte na jeden, ja som vystúpil asi 5 minút od domu. Po príchode ma privítala Ina aj Jin, obe boli trošku prekvapené, ale povedal by som, že milo.
Poslal som im aj veľkú pohľadnicu, tým veľkú, myslím naozaj veľkú, asi väčšia ako A4, ktorá však ešte neprišla. Prišla 2 dni po mojom príchode a vyslúžil som si veľký obdiv, že som na ne nezabudol :-)
pláž, či bažina?
čo to teta videla? :-)
prasátko (pri)pečené na slnku :-)
... a tak sa skončil tvoj "trip" po Austrálii . . .
OdpovedaťOdstrániťH.