Druhá strana mince

Dnešné zistenie patrí k tým nepríjemnejším. Ako som už aj pri iných veciach v živote zistil, tak často docením vecí, až keď ich stratím. Dnes som si to uvedomil pri mojej prvej dnešnej pracovnej session.

Dnes sa v škole nestalo nič výnimočné, teda až na to, že sme sa rozlúčili s tromi spolužiakmi, nakoľko tu sa študuje na týždne a nie na akademické semestre, tak každý týždeň niekto odchádza a niekto prichádza.

Dnes odišiel jeden Kórejčan a dve Španielky, vrátane tej s tým vysoko kontrastným spodným prádlom :-)
Dnes som vedel vedľa Gabriela, chalan zo Žitného ostrova, tak sme trochu kecali, nasmeroval ma na tunajšie kasíno, ale dnes nebol čas na zábavku. Report z kasína je možné očakávať niekedy v priebehu budúceho týždňa :-).

V škole sme skončili na poludnie, hlad ma opäť vyhnal do WorldSquare, kde som sa prechádzal medzi tými stánkami s jedlom a nie a nie si vybrať, grécka, indická, kórejská, thajská, japonská, talianská, proste všetky možné kuchyne a ja hladný ako vlk, nakoľko raňajky som si dnes opäť raz nestihol urobiť, som sa nevedel rozhodnúť kam skôr. Nakoniec som si kúpil v indickej reštike ovocný šalát, ktorý som si nechal zabaliť a vrátil sa tam, kde to už poznám, teda do Sushi baru :-). Dal som si dnes trochu iné sushi ako minule, ale stále rovnako dobré :-).

Chvíľu som sa ešte motal po meste, hľadal si nejaké tenisky a shortky. Zatiaľ som tu nenarazil na nič také ako je u nás Aupark alebo Polus alebo na autorizovaného distribútora Nike. Vždy len také menšie obchodíky, síce s dobrými cenami, ale zatiaľ ma nič extra nezaujalo.

Ako sa tak motám mestom, tak vidím tabulu, že Train station. Heh, sa mi podarilo sa domotať až k centrálnej zástavke, ktorá je dosť spletitá, ale s trochou pomoci sa mi podarilo dostať do nadzemky smerujúcej domov :-).
Cestou domov som si opäť spomenul na nejakých ľudí z domova, tak som sa v dedinke opäť stavil na pošte. Našťastie som nemal žiadne bonusové predmety, ktoré by som mohol hodiť do schránky a tak ostalo iba pri dvoch pohľadniciach :-).
Mohlo byť okolo druhej, keďže hodinky nemám a telefón bol niekde vo vaku, tak to ťažko presnejšie špecifikovať, išiel som domov cez Bardwell park, ktorý bol úplne prázdny.
Pred náročnou hernou session som sa rozhodol si trochu odpočinúť a tak som si sadol na lavičku, rozbalil si ovocný šalát, počúval vtákov, sledoval kačičky a pochutnával si na ovocí, balla life :-)

vstup do parku + park samotný

jablko, melón (červený aj žltý), hrozno (biele aj červené), pomaranč a jahody = fresh life :-)

Dnes som zistil ako to tu funguje s praním. Po príchode domov som si našiel kôš na špinavé prádlo s lístočkom, nech nahádžem všetko prádlo do koša. Spolu s Vicky sme to prádlo potom nahádzali do pračky a ona ju zapla. Následne si ho svojpomocne máme vyvešať na terase. Som ani nevedel, ale dá sa tu ísť vyššie, pôjdem to potom ocheckovať :-). Na vešanie prádla som zvyknutý z domova, takže no problemo, je to veľmi príjemné riešenie, nakoľko nemusím hodinu čakať v nejakej verejnej práčovni :-).
Jediné čo sa práčke neperie sú červené veci. Moje šťastie, že mám iba jedny červené spoďáre a jednu červenú mikinu, ktorú som však v tomto počasí zatiaľ nepotreboval a dúfam, že potrebovať nebudem :-).

Konečne tá druhá strana mince
Prádlo mám poriešené a môžem sa teda pustiť do hrania. Našiel som dokonca aj vhodnú pozíciu pre modem, ku ktorému som dostal predlžovací kábel a tak je aj signál relatívne gut a ani raz mi počas session nevypadol. Oneskorenie (ping) tejto siete môže veselo konkurovať bratislavskej MHD a bude to rovnocenný boj :-). Je to naozaj, že otrasné, to T-Mobile SK EDGE bol oproti tomuto trhač asfaltu.
Neskoro však plakať nad rozliatým mliekom a tak si púšťam svojich štandarných 6 stolov NL100 na PokerStars.
Hups, druhý problém, laptop má obrazovku o veľkosti 15.4 palca, doma hrávam na 24ke, čo je markantný rozdiel. Takže si musím zmeniť písmo pri štatistikách na stole, aby to bolo ako tak umiestniteľné. Písmená sú mrňavé a stoly sa prekrývajú, ach jaj, kde tie staré časy sú, keď sa mi na monitor pohodlne zmestilo 6 stolov v troch radoch v dvoch riadkoch.
Stolička a ergonómia, to je niečo ako Dolly Buster a Vatikán. Sedím na takej z jedálne, nakoľko tú pôvodnú sa mi podarilo trochu ohnúť, tak mi Vicky ponúkla takú drevenú z jedálne :-). Je omnoho pevnejšia, ale na druhej strane po štyroch hodinách ma už celkom slušne bolí zadok :-)
Never mind.

Začiatok session na laptope bol sprevádzaný zopár nie veľmi príjemnými prehrami, v ktorých ma dostihla variancia a prehral som ruky, v ktorých bola pravdepodobnosť víťazstva 96%. Cestou k bodom som si dnes už lízol aj hranicu -400usd, stiahol som to na -320 a vypol to, pretože som cítil, že som unavený.
Ľahol som si na 6 hodín a trochu sa prespal. Potom som to opäť otvoril a za 45 minút tú stratu dohnal a zarobil ešte aj na žuvačky :-)

vyzerá to tak, že som to ešte nezabudol a teda si ešte nemusím hľadať robotu v kuchyni :-)

Rôzny myšlienky, postrehy a komentáre
Naľavo tu nejazdia iba autá, ale chodia aj chodci, resp. ich k tomu vyzývajú značky. Nakoľko je tu však kopa napravo chodiacich turistov, tak je na tých chodníkoch občas dosť sranda medzi nimi kľučkovať, ale dá sa to. Všetci sa tu snažíme byť na seba milí ako keby sme boli na dovolenke a z toho následne vzniká mesto plné úžasne milých ľudí.

Inak na tú dobrú náladu všade naokolo má IMO* veľký vplyv aj počasie. Ráno sa tu človek zobúdza na to, že sa vonku bláznia vtáky a svieti slnko. Teplo je tu stále, nielen od x do y hodín, ale proste také nejaké konštantné, občas trochu teplešie, občas chladnejšie, ale stále teplo a slnko.
Ráno keď chodím na vlak cez park s úsmevom od ucha k uchu, pretože si tú prechádzku naozaj užívam, napriek tomu, že chodím tou istou trasou a ak stretnem nejakého bežca alebo venčiara, tak sa tak nejako prirodzene usmejeme a pozdravíme. Je to také nenútené a milé.
*IMO - In My Opionion - podľa môjho názoru

Možno je to spôsobené tým, že som dnes nebral so sebou laptop to školy, ale začínam mať pocit, že si na to teplo telo začína pomaly zvykať a už z toho nie som tak mimo ako v prvé dni.

Čo ma ešte zaujalo, sú mince. Jo, taká hlúposť ako mince, ale proste oni tu majú mincu s najvyššou hodnout 2aud takú veľkú ako 5centovú.
Oproti tomu 50centovky sú mocne veľké a ešte k tomu aj ťažké. Minule tety na recepcii nemali vydať z 10 dolárovky, tak mi dali 10ks 20 centoviek a 4ks 50 centoviek a ja som myslel, že mi vačok roztrhne :-D

5c, 10c, 20c, 50c, 1d, 2d

LIVE NEWS: pračka práve doprala a Vicky zorganizovala bojovú skupinu, Billa a mňa a boli sme poverení bojovou úlohou s najvyššou prioritou a rizikom, vyvešať prádlo :-). Bill je celkom srandovný chalanisko, som sa dozvedel, že tu študuje univerzitu a bude tu ešte 3 roky a že od novembra býva s Jimom a Vicky, ale rozmýšľa o tom, že by si našiel vlastné bývanie, pretože sa mu to tu zdá drahé.
Tak sme spolu počítali, že pokiaľ shareovanie bytu s niekym vychádza približne na 150aud/týždeň, tak to má mesačne minimálne 600-675aud + strava + pranie - náklady na dopravu, tak sme na tom istom, prípadne ušetrí max. 100-150aud.

Toto ma priviedlo k úvahe, kde vlastne budem bývať budúci mesiac. Mám ešte asi tak 10 dní na rozmyslenie, nakoľko rodinke treba dať vedieť 2 týždne pred koncom predplateného obdobia, či tu chcem zostať alebo či mám niečo iné.

Všetko má svoje pre a proti, cenovo to vychádza IMO veľmi podobne, teda cena nerozhoduje.

Bývanie s rodinou:
+ starostlivosť (pranie, večera, plná ladnička pri raňajkách v cene, netreba riešiť nákupy)
+ príjemné tiché prostredie
+ veľká izba, súkromie
- ďalej od centra (kasína a klubov)
- náklady na dopravu
- obmedzené sprchovanie, nakoľko nás je 6
- návštevy iba po dohode

Samostatné bývanie (v city):
+ zábava
+ blízko centra
+ žiadne, resp. nízke náklady na občasnú prepravu
+ nočný život, kluby, poker
+/- stravovanie sa buď v reštikách alebo domáce varenie :-?
- pranie
- súkromie potrebné na hranie?

Toto je teraz téma, o ktorej budem uvažovať a budúci týždeň napíšem ako som sa rozhodol.

Idem si ja ešte pospať, nech stihnem dohrať tie body a potom pôjdem pozrieť von trochu :-).

FAQ

Frequently Asked Questions alebo Často kladené otázky

Vždy keď niekomu dám link na tento blog, tak sa ma pýta základné otázky, ktoré som už zodpovedával asi 25x, tak som sa rozhodol, že tu spravím FAQ, ktorý budem priebežne aktualizovať.

1. V ktorom meste si?
Syndney

2. Na ako dlho si tam?
6 mesiacov

3. Iba študuješ alebo aj pracuješ?
Študujem na škole Kaplan Aspect. Škola je plne klimatizovaná, 5 poschodová budova v centre mesta. Triedy sú po 10-12 ľudí, prostredie je veľmi príjemné, vyučujúci sú super. Študujem zatiaľ intenzívnu angličtinu, v marci si možno spravím Cambridge kurz, nech mám nejaký užitočný papier :-).
Školu mám inak 5x do týždňa (teda cez pracovné dni), 3x celý deň (do 15.45), 2x doobeda (11.45). Je vhodné to kombinovať so študovaním v študovni, k čomu sa plánujem dostať budúci týždeň.

Pracujem rovnakým spôsobom ako doma, teda hrávam na PokerStars.com poker.

4. Kde bývaš?
Prvý mesiac (ešte trvá) bývam s rodinou, starší manželský pár (Jim a Vicky), ktorý prenajímajú štyrom študentom izby. Každý máme vlastnú izbu o veľkosti cca. 4x4 alebo 5x3, máme aj celkom veľkú terasu. Raňajky si robíme každý samostatne, večeru nám varí Vicky.
Dom je v tichej štvrti zvanej Bardwell Valley. Je to príjemne tiché údolie s kopou zelene a parkom, cez ktorý chodím každé ráno (keď nie je rosa) do školy.

5. Aké je tam počasie?
Je tu tu mocné teplo. Z domova som zvyknutý na to, že ráno je chladnejšie a slnko začína hriať od 10 do 15-16. V Sydney je 20-22 stupňov už ráno o šiestej, cez deň je teplota schopná vystúpať až ku 40tim stupňom.

6. Koľko je tam teraz hodín?
Sydney je GMT+11, teda zo Slovenska, tak +10.

7. Ako sa s tebou spojiť?
Email: stefan@janos.sk
Skype: stefan.janos69
ICQ: 259988725
Mobil: +61416379824

8. Čo ľudia?
Ľudia sú úplne super. Celé je to tu jeden veľký kotol národností. Ľudia sú veselí, bezprostrední a radi pomôžu.

9. Jedol si už klokana?
Zatiaľ nie, ale celkom sa na neho teším :-)

Keď niečo pribudne, tak to tu doplním :-).

Spaghetti day

V prvé dni som si to neuvedomoval, ale dnes mi to došlo. Mám vážny problém s časovým posunom.
Každý deň je presne taký istý, začína to tým, že vstávam o pol šiestej, o piatej to nemalo zmysel, nakoľko pred siedmou som ešte nikdy nikoho nevidel vyliezť z izby. Takže vstanem o pol šiestej, vykonám rannú hygienu, to je tak štvrť na sedem, od zajtra začnem raňajkovať, doteraz som nikdy nestíhal a tak som pil iba džús, nech dostanem aspoň nejaký cukor do krvi.
Zo školy prichádzam domov okolo pol piatej až pol siedmej, prídem domov, umyjem sa a dostávam rýchle KO a spím až pokiaľ ma Vicky nezobudí s tým, či budem ešte večerať alebo okolo jedenástej-dvanástej, keď sa zobúdzam tak nejako samovoľne :-). Potom asi tak do druhej/tretej rána si píšem s ľuďmi z domova a následne si idem na 2-3 hodinky ľahnúť. Aj tak mám problém zaspávať a ráno sa budím zase nevyspatý. A takto to ide dookola už celý týždeň.
Šípim, že víkend ma spasí, nakoľko sa konečne poriadne vyspím a upravím si spánkový režim tak, aby som nespával poobede.

Časový posun sa nedotýka iba môjho života tu, ale aj môjho živobytia. Doma som bol zvyknutý hrávať väčšinou v noci, začína som okolo deviatej až jedenástej. V tom čase je na PokerStars najväčší traffic, teda najviac ľudí prítomných. Keď si zapnem Stars tu o deviatej tak ovečky z US práve vstávajú do práce. Takže budem tu musieť bojovať častejšie s lepšie hrajúcimi Európanmi ako hlúpejšími Amíkmi :-(.

Takže toľko k tomu časovému posunu.

Dnes
Nič zaujímavé sa neudialo, teda Eldar ako som aj očakával, ráno nestihol môj odchod, som sa zabalil, obliekol, zaklopal mu o 7:30 na dvere, ozvalo sa come, otvorím a on sa ešte váľa v posteli a práve sa zobúdza, tak som mu zakýval, on prikývol a išiel som :-)

Cesta do školy dnes nebola veľmi príjemná, nakoľko som nastúpil do nadzemky bez klimatizácie a ešte k tomu nechutne plnej. Ako bonus sme nafasovali nejakú výpravu troch týpkov, ktorí nastúpili na letisku a mali megaruksaky na chrbtoch.

Cestu som prežil, do školy som prekvapivo nemeškal, aj keď som plánoval prísť skôr a spraviť si domácu úlohu, nevydalo :-)

Ráno sme mali výslovnosť a poobede konverzácie Konverzácie som mal prvýkrát a na moje prekvapenie to nie je s tou triedou, s ktorou mávam výslovnosť. Takže opäť nová trieda, pár ľudí som poznal z videnia, väčšinu nepoznal vôbec, chodí tam aj ten chalan zo Saudskej Arábie, s ktorým chodím na výslovnosť.

Sranda bola, že si ku mne sadla teta, začalo cvičenie, dostali sme nejakú úlohu a tak si trochu speakujeme a príde asi najpoužívanejšia otázka pri zoznamovaní, where are you from?

Teta: from czech republic

TuKE: Slovák, teší ma :-))

Volá sa Monika a je tu nejaká 2 týždne. Sme sa bavili, že ako kto býva a ona, že býva tiež s rodinou resp. s nejakou staršou pani, ktorá je však ku nej zlá, odmieta hovoriť pomalšie anglicky a nemieni vysvetľovať slová, proste stará fúria. Tak som ju poslal, nech skočí na piate poschodie, kde je špeci oddelenie v škole, ktoré sa venujem týmto homestayom, hľadaniu hostelov a riešeniu problémov s bývaním. Len ona je telátko a že tie 3 týdne, ktoré jej u fúrie ostávajú ešte prežije, like u wish darling :-)

Nabudúce s ňou už radšej sedieť nebudem, nakoľko nás to neustále zvádza k cheatovaniu, teda k používaniu našich nativných jazykov. Ale naučil som sa, že oblička je ledvina :-).

Spaghetti day

Na obed som bol dnes opäť u Justina na 4tom, nakoľko som nemal čas ísť von, pretože som si bol na recepcii pre kartu do kopírky a nejaké papiere.

Mal som torteliny plnené mäsom s omáčkou z čerstvých rajčín. Ako som už spomínal včera, alebo predvčerom, používanie čerstvých rajčín je tu veľmi obľúbené.

Poobede sa mi opäť raz podarilo zaspať, Vicky ma dnes preventívne zobudila už pred desiatov, či jedlo spapám alebo mi ho shipne do chladničky. Tak sa preberiem, dovalím do kuchyne ku stolu, kde máme vždy všetci 4ria položenú večeru, zakrytú krytom do mikrovlnky a hore je položené naše meno. Môj tanier tam bol osamotený, teda ostatní už večerali. Skladám kryt a čakám, čo to bude. Kuk, spaghettiiiiiiiiiiiiiiiiiiii. Opäť omáčka z čerstvých rajčín s mäsom a syrom. Ja milujem cestovinu na akýkoľvek spôsob a hlavne pokiaľ je k nej nejaká šmaková omáčka. Obe dnešné jedlá boli balla.

Koniec dnešného hlásenia

Skákajúci obed zahliadnutý

Dnešné ráno bolo ako cez kopirák to včerajšie. Zase sa čakalo na Erdala. Podarilo sa mu ráno nájsť jeho turecko-anglický, anglicko-turecký slovník a tak som mu dokázal povedať, že zajtra musí vstať skôr, už ho nečakám. Na druhej strane som si aspoň na vlastnej koži vyskúšal aké nepríjemné je to, keď na mňa niekto musí čakať a tak sa pokúsim do budúcna polepšiť :-).
Jazda nadzemkou je naozaj balla, dnes sme si dokonca aj sadli a bolo to super, proste super rýchle, super pohodlné.
Meškal som do triedy nejakých 15 minút, ale že je prvý deň, tak mi to celkom prešlo. Ivon (naša učiteľka) je celkom príjemná, neviem odkiaľ presne je (pretože je taká, dosť čokoládová), ale je milá a celkom jej to učenie ide.

Ešte predtým ako sa dostanem k triede, tak to prekvapenie zo včerajšieho blogu bohužiaľ padlo. Chcel som vyskúšať tandemový zoskok padákom, ale nechcel som to písať tu, nech ma nezahrnú výhražné správy, hovory a podobné nátlakové akcie z domova :-).
Bohužiaľ mi dnes Mark, chalan, ktorý sa stará o aktivity študentov vo voľnom čase, zisťoval, či je možné skákať aj s mojou váhou, nakoľko na prospekte bolo, že up to 95kg. Bohužiaľ nie je :-(

Je mi to ľúto, celkom som sa na to tešil :-(, ale zase žily mi to netrhá. Aspoň sa mi dnes podarilo rozchodiť ten mobilný internet. Ide to celkom v pohode, čiže som plne vybavení do bojov v mojej domovskej herni :-)

Prvýkrát v triede
Teraz prichádza asi najpodstatnejšia časť dnešného dňa. Do triedy prichádzam ako som už spomenul asi o 15 minút po začiatku. Sadám si na prvé voľné miesto, ktoré nachádzam a pozerám na spolužiakov.

Je nás tam zatiaľ 10 s celkom príjemným zložením, 3 sympatické Španielky, 1 borec zo Saudskej Arábie, 1 kluk z Čech :-), dvaja frantíci (m+f), 1 Nemka a Gabriel zo Žitného ostrova, ktorý hovorí, že je Maďar, ale žije na Slovensku :-)
Po prestávke sa k nám ešte pripojil jeden Japonec a jeden Kórejčan. Vekový priemer triedy sa pohybuje medzi 20-30, žiadne výraznejšie výkyvy, čiže sme taká celkom kompatibilná grupa :-).
Sedíme za stoly, ktoré sú v tvare U.
Hneď ako som sa posadil, tak sa nedalo si nevšimnúť, že oproti sediaca babena zo Španielska, konkrétne z Barcelony, ktorá hovorila, že je skôr Katalánka ako Španielka nosí biele spodné prádlo pod krátke čierne šaty, to sa človeku potom dosť ťažko sústredí na angličtinu :-D
Inak ľudia sú celkom v pohode, Honzovi a Gabrielovi sa na príkaz z domova stránim ako keby mali mor, pretože sa vraj nemám stýkať s ľuďmi od nás, aby som nehovoril po slovensky :-) Srandujem ofc.

Dnes sme sa učili správne čítať sumy. Človek by bol povedal, že to je easy, ale ono ho to dosť prekvapí, koľko záludností sa skrýva pri používaní súm :-).

Škola mi dnes končila na poludnie, tak som po škole skočil ku Justinovi (ten Korejčan) čo pracuje a varí v tej školskej kaviarni na štvrtom a dal si niečo malé pod zub :-).
Dnes navaril červené mäsové guličky, v omáčke z čerstvých rajčín (je to tu zjavne obľúbené) a ryžu ako prílohu. Fotenie tohto jedla som dnes vynechal, nakoľko som bol na obede v čase špičky a kaviareň bola plná, takže som len tak tak sedel :-).

Poobede som ešte skočil na diskusný krúžok, ktorý funguje na princípe, že ľudia sa v study centre zapíšu, napíšu témy, o ktorých sa chcú baviť a následne si ich v dohodnutý čas vyzdvihne učiteľ, ktorých vedie tú diskusiu. Všetko sa to koná v kaviarni na terase. Bolo nás 6, kecali sme asi 45 min a bolo to celkom príjemné. Témy boli také banálnejšie ako najobľúbenejší film, najobľúbenejšia kniha, ale tak zatiaľ to stačí, nakoľko moja english ešte nie je ready na nejaké siahodlhé debaty o nesmrteľnosti chrústa :-).

Krúžok skončil okolo pol jednej a ja som sa pobral na recepciu sa opýtať, či už mám pripravený študentský poukaz, tak ma tety presmerovali do World Square, kde som si bol dať urobiť fotky pasového formátu.
Našiel som tam taký obchodík, kde okrem fotenia predávali aj pohľadnice a suveníry, tak som si povedal, že by nebolo od veci, počas toho 30 minútového čakania poslať pohľadnice rodinným príslušníkom, ktorí nemajú internet aka babka a dedko.

Pohľadnice som mal, ale nemal som ich kde vyplniť, tak som sa motal po World Square a dostal sa do zóny, kde boli samé reštiky a občerstvenia. Nakoľko ochutnávam všetko čo sa dá, tak som sa dnes rozhodol, že testnem sushi. Našiel som si teda sushi bar a sadol si. Mali tam hodne hodne široký výber, ale keďže som prišiel testovať, tak som si dal takýto mix:

z každého rožku trošku a toto celé iba za 10dolárov, no nekúp to :-)

Bolo to moc moc dobré, hlavne to tuniakové sushi mi chutili. Dostal som k tomu aj paličky, s ktorými som chvíľu bojoval, ale potom to celkom šlo :-).
Boli k tomu aj sójová a wasabi omáčka, obe som použil hlanve na tie menšie kúsky. Plánujem tam ísť pozrieť aj zajtra. Inak v meste je ako som už spomínal neskutočné množstvo reštaurácii, občerstvení a rôznych možných a nemožných stravovacích zariadení.
Toto posedenie vo WS bolo ozaj príjemné, nakoľko v tej pasáži tak príjemne pofukovalo, tak mi nebolo ani teplo, ani zima, proste balla.

Cestou pre fotky som sa stavil na pošte, ktorá funguje skôr systémom samoobsluhy. Tety za prepážkou prijímajú iba balíky. Listy, EMSky a pohľadnice sú riešené tak, že si človek kúpi obálku/známku, za ktorú zaplatí a následne si to musí hodiť do schránky, ktorá je pred poštou.
Celkom inteligentné riešenie, pretože rad s ôsmimi ľuďmi bol vybavený za 3 minúty. Kúpil som teda známky, vyzdvihol fotky a pred schránkou ich začal lepiť na pohľadnice.
Pohľadnice som nahádzal do schránky a spokojne si šiel o poschodie nižšie zaobstarať moje austrálske číslo do Vodafone, aby som mohol telefonovať ľuďom tu.
Pri odchode kontrolujem, či mám všetko, peňaženka, pas, telefón, foťák, fotky. Fotky? WTF? Kde sú fotky? Ups, truhlík ich hodil do schránky s pohľadnicami :-))))
Nuž, tak mi nezostávalo nič iné ako prísť do fotoštúdia a poprosiť o výrobu nových. Našťastie tam mali uloženú moju fotku a teta mi povedala, že keďže ma už fotila a nemusí ma fotiť a upravovať, tak mi dá zľavu 40%, čo je super, ale aj tak som bol za somárika :-).
Tieto druhé mi vyrobila za 2 minúty, nakoľko už to mala v compe a ja som zatiaľ hodil ešte jednu pohľadnicu, tentokrát bez bonusu do schránky.

Pred odchodom zo školy som sa zapísal na školskú exkurziu do WildlifeWorld. Čo má byť akože všetká háveď z Austrálie koncentrovaná na jednom mieste.
Zraz bol pred školou, bolo nás asi 20-25 a išlo sa pešibusom. Uff, to človek netušil, že ono je to celkom ďaleko. Nevadí, cesta tam trvala cca. 30-40 minút po svojich. Boli tam rôzne potvory ako hady, pavúky, draky, ale mňa aj tak najviac zaujímali koaly a klokany, ktorých samozrejme dali až na koniec, aby návštevníci nezdupkali hneď po ich zhliadnutí :-).
Na každom kroku v tomto svete ponúkali fotomontážne služby, teda, že vás odfotia a následne graficky integrujú buď klokanovi do vaku alebo hneď vedľa koaly. IMO strašná stupidita a gýč, ale niektorí, poväčšinou japonskí turisti to celkom hojne využívali :-).

Pokiaľ som sa dostal ku koalám a klokanom, tak to bolo dobrých 40 minút, našťastie je tu všade klimatizácia, z ktorej som zatiaľ prekvapivo neochorel, takže sa to dalo vydržať.

Konečne prichádzajú šampioni
Teda zvieratká, na ktoré som sa najviac tešil. Koaly sú také tie chutné, huňaté, zdrogované medvedíky :-). Neustále požierajú eukalyptové listy, ktoré obsahujú toxické látky a to spôsobuje ich spomalenosť a to, že občas prespia aj 23 hodín zo dňa. Blázni, keby prestali žrať tie listy, možno by to boli veselé a hravé medvedíky :-)))

tu sa náš, inak milo vyzerajúci, štofer prebral a načiahol sa pre svoju dávku :-)

Ako som sa tak motal okolo koál, tak pozerám dole cez zabrádlie a tam sa vyvaľuje klokan. Nejaké dva tam požierajú svoju potravu a ďalší leží v chládku. Klokany vyzerajú pri odpočinku neskutočne pohodovo, proste si len tak ležia a pozerajú naokolo :-).

tie labiská sú ozaj monstrózne, dostať high kick od klokana je ževraj smrteľne nebezpečné

poobedná siesta

Nejako strácam prehľad nielen o dátume, ale aj o čase, ale nejako vážnejšie mi to neprekáža, väčšinou idem so stádom :-). Po skončení sme sa rozpŕchli, som rozmýšľal, že vyleziem na prvú nadzemku, ale povedal som si, že sa prejdem cez centrum, teda druhou stranou ako sme prišli, nech trochu spoznám túto časť.
Ťažko povedať, či to bol dobrý nápad, lebo mestom som sa motal asi hodinu po svojich, keďže som sa ešte 2x stavil v obchode, aby som si zakúpil šampón a mydlo.
Cestou do toho divokého sveta som videl jeden obchod s teniskami, vo výklade mali cekom fit Nike Air. A keďže som sa prekvapivo dostal na tú ulicu cestou domov, tak som sa rozhodol, že tam nakuknem.
Mali tam iba 6 druhov tenisiek, ale z každého mali asi 30 farebných variantov. Možno sa tam ešte stavím a nejaké vyberiem.
Inak zaujímavé je, že som tu v Austrálii zatiaľ nevidel tenisky drahšie ako 199aud (3k skk). Tých 199aud stáli Adidas Baracudy, čo u nás stoja 6k. Tieto multifarebné Nike stáli 150usd.

Zatiaľ som teda tenisky nekúpil, ale cestou ku škole, keďže som zistil, že som už na správnej ceste k stanici Museum, ktorá je 5 min od školy, som si kúpil zmrzku v takej čínskej zmrzlinárni :-).
Dal som si takú dvojkopčekovú, hovorím si, že 6 usd je celkom dosť, ale vyskúšať treba. Škoda, že ja somár som chcel experimentovať a dal si s príchuťou zeleného čaju. Druhá bola štandard čokoládová. Možno to vyzerá, že tá zmrzka je drahá, len tie kopčeky boli veľké ako si moja päsť :-).
Tú s príchuťou zeleného čaju som však nevedel zjesť, pretože som čakal, že to bude niečo príjemne sladké, na aké som zvyknutý z domova, ibaže tí blázni tu, do toho dávajú ozajstný zelený čaj, tak ako u nás čokoládu do straciatela zmrzky.
Aby toho nebolo málo, tak ešte počas lízania sa mi vďaka tunajšiemu počasiu začala tá zmrzka topiť a nestíhal som dostatočne rýchlo lízať a sledovať cestu :-).
Chodiť v Sydney po chodníku nie je sranda, polovica ľudí chodí vpravo, polovica vľavo a keď ide človek oproti ním, tak to je ako slalomová dráha :-).
Zmrzka sa topila a topila a ja som mal z toho zasvinené celú ruku a nie a nie nájsť kôš v centre mesta. Otrasné.
Nakoniec som ho našiel asi 100m pred stanicou, kedy som už mal celé ruky od zmrzliny, brrrr. Našťastie som na stanici našiel toalety a nejako sa učlovečil.

Cesta domov sa zaobišla bez výraznejších problémov, keďže dnes som si počkal na správnu nadzemku, ktorá stojí na všetkých zástavkách, akurát som bol taký vyčerpaný, že som v nej zaspával, ale strach z toho, že sa zase preveziem ma nakoniec prinútil udržať bdelé vedomie :-).

Domov som prišiel asi o pol siedmej, rozbitý ako cigánska hračka, na stole som našiel večeru. Dnes to bolo prvýkrát niečo nie veľmi zdravé, hranolky a taká vyprážaná ryba v niečom ako parížskom cestíčku. Chutilo to v pohode, rybka bola fit, len sa snažím vyhýbať takejto strave v poslednom čase. Večeru som zjedol hneď po príchode, pretože som tušil, že zase zaspím :-)

Snažím sa upraviť si svoj denný režim tak, aby som nezaspával poobede/podvečer, ale nedarí sa mi, pretože vždy vykonávam v škole toľko aktivít, že spotrebujem kopu energie a po príchode domov/po večery padnem do postele ako kameň.

Som zvedavý na zajtra resp. už dnes ráno ako Erdal zvládne vstávanie.
Mimochodom, sa mi podarilo zoznámiť sa s Billom, to je ten Číňan, ktorý tu nebol, keď som prišiel. On sa mi predstavil aj jeho civilným menom, ale aj tak ho voláme Bill, pretože to civilné je nevysloviteľné, nieto ešte zapamätateľné :-).

Prikladám ešte pár fotiek a idem spať.

touto časťou som sa celé poobedie túlal

celá banda pokope

mláďatko :-)

First day in da school

Dnes ráno som vstal o piatej, nakoľko v dome sú pravidlá, že študenti by sa mali sprchovať v noci, pretože ráno si chcú všetci umývať zuby a kúpeľňa je iba jedna. Nakoľko som bez rannej sprchy ako pes, ktorému chcete zobrať kosť, zlý a jedovatý, tak som sa rozhodol, že budem vstávať skôr.

Včera večer začalo pršať, hovorím si, super, aspoň sa bude lepšie spať, ibaže ouha, ono to neprestalo do rána. Erdal ma už o 7:20 ponáhľal, že one hour, one hour, kukám, že what? Nakoniec som pochopil, že asi už chce ísť do školy.
Povedal som mu, nech sa ide obliecť, že som ready za 5 minút.

Medzičasom sa objavil Walter, ktorý nám ponúkol, že nás odprevadí ku školu, takže paráda, nestratíme sa :-).
Ráno som zistil, že dochviľnosť turkov je jedna z ich silnejších stránok. S Walterom ešte o 7:50 čakáme pred domom, pokiaľ sa Eldar vymotá. Haleluja, podarilo sa mu to a objavil sa. Naša radosť bola predčasná, asi po 500 metroch Eldar zisťuje, že nemá pas. Načo sa ja blbec pýtam na nepodstatné veci? :-). Takže čakáme ďalších 10 minút pokiaľ uteká do domu a späť.
Medzičasom trochu kecáme s Walterom, o počasí, o ceste a tak.
Keď vidí aké mi je teplo, tak ma potešil informáciou, že minulý týždeň tu bolo 40 stupňov :-O.
Ráno je vzduch extrémne vlhký, však čo iné po daždi a ešte k tomu je tu hneď od rána 22 stupňov a ja som si dal pre istotu dlhé gate, že čo keby ešte pršalo a zobral bundu do vaku :-).

Cesta na stanicu je celkom veselá, Walter nám ukazuje skratku cez tunajší park. Cesta trvá asi 10-15 min. a je to príjemná ranná prechádzka :-)

Cesta prebehla celkom rýchlo, nakoľko sme s Walterom kecali a Eldar sa stále na všetko usmieval :-)

Do centra cestujeme s nadzemkou, čo neviem, či je korektné slovo, ale je to vlastne ako metro, len to ide nad zemou a nie po tuneloch :-).

nastupujeme, ten pásikavý je Walter, modrý je Eldar

Kupujem si lístok na celý mesiac, čo ma stojí 110 dolárov. Za tento dôvtip, som si zaslúžil obdivné pokyvkávanie hlavy od Eldara, že aký dobrý obchod som urobil, pretože on deň predtým zaplatil 38 za týždňový :-). Na ten jeho pohľad a vidinu ušetrených dolárov asi nikdy nezabudnem, keď si prezeral moju účtenku, mal pohľad ako 6 ročné dieťa, keď rozbaľuje vianočný darček :-)
Inak cestovanie nadzemkou je balla*, je tam čisto, air condition (čo zase nie je úplne balla) a hlavne je to rýchle. Z našej stanice Bardwell Park jazdí do centra nadzemka každých 15 minút, do centra to trvá cca. 20 minút a školu máme od zastávky cca. 5 minút po svojich, čiže pohoda.
* balla = úplne najsamfasanajlepšia vec

Takže sme pekne vystúpili v centre, resp. pri múzeu, čo je naša zástavka a dali sa na pochod do školy. Medzičasom začalo pršať, uvažovať o tom, že by som si vybral bundu nemalo zmysel, nakoľko tá vlhkosť v kombinácii s tou teplotou, ktorá sa mohla pohybovať okolo 25 stupňov je smrteľná.
Zajtra si bezpodmienečne dávam shortky, aj keby klokany z neba padali :-)

Do školy sme samozrejme prišli neskoro, tentokrát som prekvapilo nebol vinníkom ja, ale prešlo to bez problémov. Odvliekli nás do priľahlého hotela, kde sme robili vstupný test. Celkom pohoda, väčšinu som ako tak spravil a na konci dňa som bol zaradený do skupiny intermediate.
Som zvedavý na zajtra, kedy sa zoznámim s triedou, pretože dnes sme boli noví študenti s rôznymi levelmi angličtiny, zajtra už budeme roztriedení.

Okrem iného nám v úvode predstavili aj aktivity, ktoré nám škola ako študentom ponúka. Je tam nejaký diskusný krúžok o nejakej téme, pozeranie dvd a diskutovanie o tom, študovňa s free wi-fi a potom výlety.
Tie výlety a iné aktivity ma celkom zaujali. V ponuke bol nejaký výlet kade tade na 5 dní za 550dolkov. Vyzeralo to celkom good, cena bola veľmi friendly, nakoľko ten program na tých 5 dní bol full a bola tam aj polpenazia aj ubytko aj všetko. Je potrebné sa rozhodnúť do konca mesiaca, výlet sa potom koná niekedy v polovici marca tuším.
Zatiaľ o tom nie som veľmi presvedčený, že tam už chcem ísť, nakoľko ma zaujali aj iné ponúkané aktivity, ale tie zatiaľ nechám utajené, dozviete sa možno v priebehu dvoch-troch týždňov :-)

Takže sme sa nejako zoznámili s personálom, s pravidlami školy. Tuším sa tu budem musieť naučiť dochviľnosti, nakoľko 80% účasť na vyučovaní je povinná, pokiaľ sa človek dostane pod 80% bude vyhostený. A pokiaľ človek mešká 15 minút na vyučovanie, tak už ani nemá chodiť a dostane tú hodinu ako absenciu. Vidina toho ako ma vlečú v putách na letisko sa mi veľmi nepozdáva a tak sa radšej budem snažiť chodiť naozaj načas :-)

Okolo dvanástej nás vypustili na obed, resp. nám odporučili navštíviť školskú kaviareň na 4tom poschodí našej školy. Cestou z hotela do školy som stihol kúpiť nejaké pohľadnice, nech môžem poslať domov pozdrav aj počítačmi nevybavenej rodine aka babka a dedko :-)

Škola vyzerá ako celkom nová budova, má 5 poschodí, na prízemí je recepcia s dvomi mladými kočkami, hneď vedľa študovňa, ktorá skôr vyzerá ako miestnosť pripravená na nejakú masívnu LAN párty, je tam okolo 60 počítačov, knihy, dvd, študijné materiály etc.
Poschodia 1-3 sú určené na vyučovanie, 4té poschodie je kaviareň s terasou a internet café a na piatom sedí šéfstvo, ktoré je však otvorené akýmkoľvek návštevám a požiadavkám, keby náhodou učitelia/pracovníci na to určení, neboli schopní niečo vyriešiť.

Takže okolo dvanástej som sa rozhodol, že checknem tú školskú kaviareň. Je to tam celkom pekné, akurát, že dnes celý deň mrholilo a tak bola terasa z väčšej časti mokrá a sedelo sa iba vnútri. Obsluhoval taký mladý asi Kórejčan, ktorý tam ponúkal aj 3 druhy jedla za 6dolárov za kus.

V ponuke bolo nejaké pikatné čudo s kuracím mäsom, kari zemiaky s mäsom alebo nejaké rezance, po chvíľke váhania, keďže pikatné som vylúčil kvôli ešte nie celkom nastavenému žalúdku na tunajšiu stravu a rozhodoval sa teda medzi kari a rezancami, ale po dobrej rade od šéfkuchára :-), som si dal kari a ako prílohu kuskus. Sa ma pýtal, či som už kuskus jedol, keď som mu povedal, že nie, tak sa pre istotu pýtal, či som si istý, že to chcem, jasné, že chcem, však všetko treba ochutnať.

Inak čo je celkom srandovné na tunajších jedlách je to, že kopu z nich som nejedol a teda neviem to porovnať s ničím doma, ale zatiaľ mi všetko šmakovalo :-)

Bolo to príjemné, kari bolo fajn, kuskus chutil dosť podobne ako ryža s nejakou mätou alebo niečím takým, pohodový obedík, ľahký a rýchly.

Inak rozhodol som sa, že by nebolo od veci zhodiť pár z toho obrovského množstva nadbytočných kíl na mojej postave a prvým krokom k tomu je to, že chlastám už iba neperlivú minerálku, žiadnu colu, fantu, ice fruit a podobné sladké vody. Z času na čas, si dám doma nejaký džús, ale inak skoro iba čistú vodu.
Ma práve napadlo, že je čas niekedy počas týždňa ochutnať austrálske pivo :-)

Nuž, poobede sme ešte mali nejaké aktivity, zaplatili depozit za knihu, dostali naše pasy a išli kade ľahšie.

To už boli 3 hodiny poobede.
Nakoľko nielen štúdiom je človek živý, tak som sa dnes porozhliadol po mobilnom 3G internete, nakoľko ja nejako prihlasovaniu sa na môj herný účet a ani do bánk cez wifi neverím, tak som sa rozhodol, že si zaobstarám vlastný 3G modem a predplatených 12Gb dát.
Je to štandardný USB HSDPA Huawei modem, ktorý bude pravdepodobne možné používať aj na Slovensku, čiže za 129 usd to bola IMO dobrá kúpa.
12Gb predplatených dát tu stojí 150 usd, čo je cca. 190sk za Gb, čo je baller cena.

Zatiaľ som nemal možnosť vyskúšať rýchlosť, pretože aktivácia zariadenia sa robí cez net a trvá to do 24 hodín, čiže zatiaľ ma nespustili.

Inak toto zariadenie som si kúpil vo World Square, čo je také nákupné centrum neďaleko školy. Bol som ozaj milo prekvapený ako to tam fungovalo. Prišil som do takej relatívne malej predajne, kde obsluhovali traja mladí chalani a išlo to tam ako na bežiacom páse, jeden robil papiere, druhý nosil telefóny a tretí riešil ľudí. Klobúk resp. šiltovku dole, ten borec, u ktorého som kupoval modem a net, za ten čas čo tam ťukal moje údaje do kompu, vyriešil ešte dvoch ľudí. Hneď ako prichádzali sa ich pýtal počas písania, že čo potrebujú, zapol si v hlave multitasking a riešil :-). Proste nie ako u nás, že čakám 25 minút v T-Mobile v centrále. Disktrétna zóna tu síce nejako veľmi neexistuje, ale prišlo mi to veľmi príjemné.
Akurát menší problém bol, že všetci boli aziati a ich english nebola nejako veľmi kompatibilná s mojou v niektorých pasážach. Keď sa ma pýtal, či chcem z mojej karty platiť ako zejvingz alebo credit a aj keď mi to prvá zopakoval viackrát, tak som vybral to druhé, lebo som mu nevedel porozumieť. Z kreditu to samozrejme nešlo, keďže mám debetku, tak som docválal do bankomatu a vybral tam trochu viac dolárov, keďže výber je relatívne drahý.
Až v bankomate som pochopil, že zejvingz = savings aka hotovosť, ktorú tam mám :-).

Cestou na stanicu som sa ešte stavil niečo zjesť, musím povedať, že v centre je otrasne veľa reštík, občerstvení a iných stravovacích zariadení. Prečo otrasne? Pretože ja som pri jedle hrozne nerozhodný a pažravý, najradšej by som ochutnal z každého :-)
Nakoniec som zaparkoval v nejakej reštike na rezance.
Dal som si rezance s kuracím mäsom.
Vyzerali takto nejako:

vyzerali takto nejako, chutilo to celkom OK, len to bolo trochu suché na môj vkus

Po jedle som sa vybral na cestu domov, nakoľko som už bol celkom slušne uťahaný, z nosenia toho laptopu na mojom chrbte a tiež z toho neustáleho chodenia.

Cesta domov bola samozrejme veselá, pretože sa mi podarilo nastúpiť do nadzemky, ktorá išla síce správnym smerom, ale nestále na mojej zastávke, teda asi niečo ako zrýchlený spoj, no otrasné :-)
Našťastie ľudia sú tu milí a komunikatívni a tak keď som sa pýtal jednej tety, či tento vlak ozaj nestjí na mojej zástavke, tak sa mi prihovorila druhá a poradila mi, nech idem s ňou o zastávku ďalej a tam nech sa vrátim iným vlakom o zastávku späť.
Nuž, opäť som trošku múdrejší.
Inak ten mesačný lístok do vlaku mám iba od jednej zastváky pred našou až po centrum, teda vlastne som cestoval jednu zastváku na čierno :-).
Teta mi povedala, že cestou späť si nemusím kupovať lístok, však sú to len 2 zastávky, ale ja poctivec, že radšej kúpim, aj keď tam nie je terminál, ktorý by to kontroloval, náhoda je sviňa a neviem, či tu existuje niečo ako revizor, ale nechcem dostať hneď v prvý deň pokutu, tak som cvakol 3.20 za lístok na 2 zástavky. IMO celkom dosť, ale zase iné veci sú tu lacné.

Cesta domov zo zastávky bola celkom v pohode, chcel som hodiť pohľadnice do schránky, ale pošta už bola zatvorená, snáď zajtra.
Inak tá 15 minútová prechádzka je celkom fit, sa mi to celkom páči, všetko okolo je zelené a je tu kľud a ticho.

Prišiel som domov niečo po štvrtej, prezliekol sa, sadol si na terasu, začal pofukovať príjemný chladný vetrík, ááááááááááááááágh, parádička. Akurát som bol taký uťahaný, že som asi po troch minútach na lavičke zaspával.
Na to prišla Vicky, že jedlo je už pripravené, ak by som bol hladný. Oni tu večerajú trochu skôr ako sme u nás zvyknutí a tiež chodia ževraj skôr spať. Tak sme trochu pokecali.

Dostal som brata
Pobavili sme sa na tom, že chuďák Erdal to tu má ťažké a ja s ním, nakoľko dnes som sa cítil ako jeho starší brat. Všetko mu treba pripraviť. Inak Erdal je ako Tamagochi, kto nevie, tak to boli také elektronické zvieratká, o ktoré sa bolo treba starať, proste taká hra. Tak to isté je Erdal, ovláda sa iba jednoslovný príkazmi typu: wait, go, common, run, breakfast, eat. Rozsah príkazov sa zo dňa na deň rozširuje a cieľom hry je, aby zvieratko prežilo :-)
Šťastie v nešťastí bolo aj to, že sme v tom hotely, kde sme robili ten vstupný test, stretli aj iného Turka, Volcan jeho meno je. Hovorí anglicky asi ako ja, čiže vieme sa slušne dorozumieť a vie aj Erdalovi preložiť komplikovanejšie vety, ktoré mu chcem povedať.
Ibaže toto je presne ten typ Turka, ktorého si ja predstavujem za slovom Turek. Zavalitý, počerný, spotený, zo všetko sa snažiaci vytrieskať niečo pre seba. Neviem, ale na mňa pôsobil otrasne, slizký ako had.
Erdal je oproti nemu v pohode, celkom slušný, aj keď ťažko povedať, nakoľko zatiaľ nič nehovorí, ale zajtra sa asi trochu pofotíme, nech máte predstavu, kto, čo a ako :-)

Okolo pol piatej som padol do postele a stratil kontakt s realitou. Zobudil som sa na to, že Vicky mi niečo hovorí, otvorím jedno oko, druhé oko a zisťujem, že je 22:18 a Vicky sa pýta, či budem ešte večerať, lebo to jedlo som o tej štvrtej nezjedol.
V doma platí pravidlo, že po desiatej večer by sa nemala používať kuchyňa na prípravu a jedál, teda príprava je v prípade študnetov používanie mikrovlnky :-).
Celkom chápe, že som bol vyčerpaný a tak jej nevadí, že sa nejame trochu neskôr.

Musím povedať, že Vicky varí celkom gut. Včera večer sme mali niečo, čo vyzeralo ako miešané vajíčko, zapečené na ceste, ktoré pripomínalo lasagne a vnútri vajíčka boli rajčiny, šunka a slanina a k tomu dusená brokolica.
Včera som si však toľko písal s ľuďmi, že som tak vyhladol, že som to nestihol odfotiť, ale chutilo mi to :-)
Dnes bola ryža, na tom mäso z kuracích stehien v omáčke s červstvých rajčín a na v tom ešte zemiaky.

opäť mi chutilo :-)

Je toho kopa, čo by som chcel napísať, ale sú dve hodiny ráno a ja zase vstávam o piatej, kvôli sprche, čiže idem sa pokúsiť ešte trochu si pospať, aj keď som sa prespal poobede.
Konečne tuším, čo znamená problém s časovým posunom :-).

Ešte pár photos:

tu bývame, nepoužívame kľúče, stačí tu na zámku naťukať kód
(nie som z toho veľmi nadšený a preto doma nenechávam žiadne peniaze ani laptop)

celé okolie je zeleň, zeleň a zeleň

takto to vyzerá na zastávkach nadzemky
(pri ceste domov som však toto nevidel a naskočil do prvej, ktorá šla mojim smerom :-)

vyzerá to tu ako v tých malých mestečkách v amerických filmoch :-)
(1 kaderník, 1 banka, 1 pošta, 1 všetko :-)

na toto si dávam dosť veľký pozor, niekedy točím hlavou ako blázon, vpravo, vľavo, vpravo, vľavo, až nakoniec sa mi tá hlava zatočí a padnem aj tak pod kolesá :-D

LAN party v škole alebo study centre?
(a toto je jedna z dvoch miestností)

a ešte pre tých, ktorý poznajú Sydney, tak mapa, aby tušili, kde bývam :-)

Mám v hlave ešte kopu myšlienok, ale som vyčerpaný a aj tak tento dnešný blog je už dlhší ako by bolo zdravé, takže končím a idem sa pokúsiť si aspoň trochu pospať.

Londýn - Sydney, len tak tak

Hneď v úvode musím všetkých upokojiť a neprajníkov sklamať:

DORAZIL SOM ZDRAVÝ A V PORIADKU.

Pokračovať budeme tam, kde minulý príspevok končí a teda, že čakám na lietadlo.
Na letenke mám napísané, že letím ako World Traveller s QF0302, teda Qantasom.
Na tabuli som našiel London - Bangkok - Sydney, o 21:45, gate 8.
Super, tak tam čakám ako somárik, číslo letu sedí, je to síce neskôr o 15 minút, ale nevadí. Počas čakania do lietadla naskakuje personál, samí mladí a sympatickí ľudia a hlavne letušky :-).
O 21:00 sa otvoril gate a začali prúdiť dovnútra postihnutí, seniori, rodiny s deťmi, first class, business a potom prišiel rad na nás obyčajných smrteľníkov.
Našťastie stojím vpredu a tak sa dostávam celkom rýchlo k obsluhe, ktorá mi o 21:06 oznamuje, že neletím s ich spoločnosťou, ale s British Airways. Na sekundu ma zachváti panika, ale okamžite sa otrasiem a utekám k najbližšiemu personálu, ten mi checkne tabulu a povie, že neletím z gate 8, ale z gate 3, čo je celkom sick ďaleko.
Obúvam si svoje zlaté bežecké tretry a svetový rekord Usaina Bolda z minuloročnej olympiády je pokorený rozdielom triedy, nakoľko som mal na chrbte ešte aj vak o hmotnosti 5+ kg.
Do ciela, teda k správnemu gateu dobieham 21:11, na letenke je napísané, že gate sa zatvára 21:10, ale vonku ešte našťastie postáva asi 20-30 ľudí a tak sa postavím do radu.
Som trochu nepríjemne prekvapený, pretože už na pohľad je jasné, že to nebude lietadlo mojich snov.
Je to síce Jumbo, ale vyrobené ešte pred vznikom našej republiky. S posádkou je to podobné, prvá várka z Londýna do Bangkoku sa pohybuje medzi 35-40, čo je oproti tým 25kám v Qantase trošku rozdiel, ale v Bangkoku sa pre istotu vymenia za osádku 40-50 ročných.
Neviem, príde mi zvláštne, letušku si stále predstavujem ako mladú, peknú a usmievavú babu.
Tety boli síce milé aj usmievavé, ale to je vsio.

Nevadí, personál je najmenší problém, snažili sa a celkom to šlo. Problémom je usadenie. Našťastie som dostal miesto do uličky, kde sa dá aspoň ako tam vystrieť aspoň jedna noha. Bohužiaľ k núdzovým východom, kam som žiadal o miesto ma nedali, pretože tam dali postihnutých a 2 páry s deťmi.
Sedenie v uličke je v pohode, dokonca sa mi časom si podarilo nájsť aj polohu na spanie, problémom bolo, že keď to už už vyzeralo, že si pospím aj viac ako 15min, tak práve si tety letušky spomenuli, že je čas na nejaké jedlo a tak behali hore dole z vozíkmi a z toho spánku nič nebolo.
Takže výhodou tej uličky bolo to, že som neotravoval stále niekoho, keď som počas 12 hodinového letu bol 6-8x na WC.
Let Londýn - Bangkok bol ozaj otrasný, trvalo to okolo 12 hodín a naozaj som z toho nebol nadšený.
Dostali sme aj nejakú potravu, na moje prekvapenie sa to aj potrave podobalo, ako tvarom, tak aj vôňou, farba zaostávala, ale zjesť sa to dalo. Stále som otravoval tety letušky s tým, že chcem veľa vody a celkom sa snažili.

Do Bangkoku sme priletili netuším kedy, nakoľko som už v Londýne stratil pojem o akomkoľvek čase, ale mali sme iba 30 minút na to, aby sme znovu prešli bezpečnostnou kontrolou, takže som si tam ani vodu nestihol kúpiť a zase nás nahnali späť do toho nášho lietadla.

Cesta do Sydney už bola taká nejaká uvoľnenejšia, celkom to šlo, pustil som si Hellboya a Transformers a polovica cesty bola za mnou :-).

Do Sydney sme dorazili s nejakým 15 minútový meškaním. Som otrasne unavený, ale zároveň happy, že som konečne tu. Na kufor čakám dobrých 10 minút a čo nevidím.
Prichádza on, môjho srdca šampión zabalený v zelenej fólii, za ktorú som v Budapešti zaplatil 7éčiek, ale stálo to za to, kufor vyzerá ako pred cestou, teda ako nový :-).

Prebehlo to celkom hladko, trochu som sa tam pomotal, potom ma usmernili a pri východe ma čakal šofér. Celkom funny bolo, keď mi už naložil batožinu do kufra a otvára mi predné dvere vľavo a ja sa zarazím, že huh? to si mám odšoférovať? Tož, únava robí svoje, potom som sa na tom pobavil, keďže tu je všetko naopak, dokonca aj dvere na sprche sa otvárajú naopak, ale to asi nemusí byť pravidlom :-D

Odviezol ma teda do rodiny, kde budem prvý mesiac bývať. Je to manželský pár, Jim a Vicky, ktorý bývajú v dvojpodlažnom a prenajímajú izby študentom. Max. štyrom, čo sme práve naplnili. Izba je v pohode, mám v nej 2 postele, telku, stolík na comp, dve stoličky, ventilátor, proste pohoda.
Spolubývajúci sú 1ks Brazílčana - Walter, celkom v pohode týpek, taký flegmatický + 1ks Číňana - Bill, ktorého som zatiaľ nevidel, nakoľko dnes je v Austrálii Deň Austrálie, tak je voľno a on zbehol domov osláviť Čínsky Nový rok. Posledný do partie je Turek, - Erdal, ktorý vôbec nevie po anglicky, komunikácia s ním sa pohybuje v úrovni jednoslovných viet, teda vlastne samostatných slovíčok :-).
Od zajtra začína v tej škole ako ja, čiže do školy idem spolu, no, bude to veselá cesta :-)

Počasie je tu inak OK, len to vyzeralo, že bude pršať, ale zatiaľ je to OK.

Pár fotiek:
Takto vstupujem do izby



















Izba má asi tak 3x5metrov.

Tu spím














Záhrada















Jedlo














Jedlo tu funguje v zásade na samoobslužnom systéme. Máme zaplatené raňajky a večeru a cez víkendy všetky 3 jedlá. Raňajky fungujú tak, že kto si čo nájde, ten to zje, umyje po sebe riad a odloží to. Chladnička je príjemne plná, čiže núdzou trpieť nebudeme, sú aj rôzne musli :-)
Dnes som mám obed v podobe pizze, ktorú si mám dať do mikrovlnky, nakoľko Jim a Vicky idú niekam von, čiže pohoda jahoda :-).

Cesta do školy je tvorená 15 minút chôdza, 20 minút vlak , 5 minút chôdza.
Som na to celkom zvedavý, dnes chce ísť ukázať Walter Erdalovi cestu, problém je, že aj keby si ju Erdal zapamätal, tak mi nebude vedieť povedať, kadiaľ máme ísť :-).
Možno si nepôjdem ľahnúť a pôjdem s nimi, ale veľmi sa mi nechce, ledva dýcham.

Prvý kontakt so školou poskytnem zajtra...

Budapešť - Londýn - OK

Huh, tak môj prvý let prebehol celkom v poriadku. Nič zvláštne sa nestalo, bol som trochu vyjavený, ale inak hodnotím pozitívne.

Do Londýna sme prileteli niečo po druhej nášho času, aspoň myslím, hneď ako som sa dostal na informácie, tak ma teta presmerovala na terminál 4. Tak som hľadal bus, našiel som, naskočil som, pozerám, prázdny bus, hm, divné, neva, šofér zatvoril dvere a 10-15 minút ma viezol samotného na terminál 4.
Bolo to celkom funny, prázdny bus, prázdne letisko, prázdny check-in. Checkinom som prešiel bez problémov, laptom naďalej funguje, takže som celkom spokojný.
Mám tu teraz kopu času, tak som skočil na obed.
Dostal som rady, že mám jesť radšej niečo ľahké, o neodolal som kuracím prsiam zapekanými so syrom s BBQ omáčkou.
Bolo to fit, hlavne BBQ omáčka mi šmakovala :).
Čo ma celkom nemilo prekvapilo, že tu nemajú free wi-fi, tak som bol prinútený im zaplatiť nejakých 6 libier za prístup, zdierači.
Keďže však mám teraz trochu času a zakúpil som aj adaptér na UK aj Austrálske zásuvky (za 6 libier), tak si asi zahrám hodinku hsupov, nech zaplatím ten net a obed :-).

Inak práve sedím v kaviarni s vyhliakou a vidím lietadlo s veľkým nápisom QANTAS a veľkým klokanom vzadu, čiže dáva to tušiť, že s tým klokaním lietadlom asi poletím.

To je zatiaľ všetko, idem zarábať doláre :-)


Doplnenie:
tak som hodinku pracoval, aby som zarobil na poplatky v Londýne, šak to svet nevidel, aby som ja platil 6 libier za net a bol to rozmar, takto som z toho spravil iba náklady na výkon povolania :-)
Pre angličtiny neznalých, zárobok je vyjadrený v kolonke Amount Won :-)

Bratislava - Budapešť - OK

Transport medzi Bratislavou a Budapešťou bol celkom OK, sedím už pred mojim gateom a čakám pokiaľ nás vpustia do lietadla. 

Prikladám jedno foto s mojou mamkou. 

V Londýne budem za 2 hodky, potom ma čaká dlhšie čakanie, tak snáď niečo zjem a napíšem aký som mal pocit z prvého letu :-)

Prípravy na cestu

Odlet je o 3dni a ja som do včera nemal ešte ani kufor.
Napriek tomu, že si obvykle veci nechávam na poslednú chvíľu, tak som sa včera rozhýbal a zakúpil si aspoň kufor :-)
Je trochu väčší ako som chcel, ale ovečka ma presvedčila, že istotne sa mi zíde trochu viac miesta, keď budem domov vliecť kopu suvenírov, nuž, podľahol som a tak som kúpil nejaký 74 litrový +-.
Predavač ma presviedčal, že ten kufor aj čo to vydrží, demonštroval to aj osobne, keď sa mi po ňom váľal a skákal naň kolenom :-).
Vyzerá takto nejako:
Keďže kufor už mám, tak som si včera začal písať zoznam vecí, ktoré si doňho zabalím.
Je toho celkom dosť, no napriek tomu si myslím, že cestou tam v ňom bude ešte dosť miesta.

Celkom srandovná situácia nastala na letisku v Budapešti, kde sa Maďari rozhodli štrajkovať a tak zatvorili jeden terminál. Zatiaľ to však vyzerá tak, že by som letieť mal.

Dnešné úlohy:
- zohnať nejaké šľapky (akože obuv :-)
- vyzdvihnúť webkamery (aby sme mohli udržiavať aj vizuálny kontakt :-)
- dokúpiť nejaké ponožky (nakoľko v Auparku mali z mojich obľúbených mocných 6ks :-)
- pozrieť sa po tlakových podkolienkach (ževraj dobré do lietadla proti zrážaniu krvi :-)
- kopa ďalších drobností, ktoré si momentálne nepamätám.

Do skorého čítania