DORAZIL SOM ZDRAVÝ A V PORIADKU.
Pokračovať budeme tam, kde minulý príspevok končí a teda, že čakám na lietadlo.
Na letenke mám napísané, že letím ako World Traveller s QF0302, teda Qantasom.
Na tabuli som našiel London - Bangkok - Sydney, o 21:45, gate 8.
Super, tak tam čakám ako somárik, číslo letu sedí, je to síce neskôr o 15 minút, ale nevadí. Počas čakania do lietadla naskakuje personál, samí mladí a sympatickí ľudia a hlavne letušky :-).
O 21:00 sa otvoril gate a začali prúdiť dovnútra postihnutí, seniori, rodiny s deťmi, first class, business a potom prišiel rad na nás obyčajných smrteľníkov.
Našťastie stojím vpredu a tak sa dostávam celkom rýchlo k obsluhe, ktorá mi o 21:06 oznamuje, že neletím s ich spoločnosťou, ale s British Airways. Na sekundu ma zachváti panika, ale okamžite sa otrasiem a utekám k najbližšiemu personálu, ten mi checkne tabulu a povie, že neletím z gate 8, ale z gate 3, čo je celkom sick ďaleko.
Obúvam si svoje zlaté bežecké tretry a svetový rekord Usaina Bolda z minuloročnej olympiády je pokorený rozdielom triedy, nakoľko som mal na chrbte ešte aj vak o hmotnosti 5+ kg.
Do ciela, teda k správnemu gateu dobieham 21:11, na letenke je napísané, že gate sa zatvára 21:10, ale vonku ešte našťastie postáva asi 20-30 ľudí a tak sa postavím do radu.
Som trochu nepríjemne prekvapený, pretože už na pohľad je jasné, že to nebude lietadlo mojich snov.
Je to síce Jumbo, ale vyrobené ešte pred vznikom našej republiky. S posádkou je to podobné, prvá várka z Londýna do Bangkoku sa pohybuje medzi 35-40, čo je oproti tým 25kám v Qantase trošku rozdiel, ale v Bangkoku sa pre istotu vymenia za osádku 40-50 ročných.
Neviem, príde mi zvláštne, letušku si stále predstavujem ako mladú, peknú a usmievavú babu.
Tety boli síce milé aj usmievavé, ale to je vsio.
Nevadí, personál je najmenší problém, snažili sa a celkom to šlo. Problémom je usadenie. Našťastie som dostal miesto do uličky, kde sa dá aspoň ako tam vystrieť aspoň jedna noha. Bohužiaľ k núdzovým východom, kam som žiadal o miesto ma nedali, pretože tam dali postihnutých a 2 páry s deťmi.
Sedenie v uličke je v pohode, dokonca sa mi časom si podarilo nájsť aj polohu na spanie, problémom bolo, že keď to už už vyzeralo, že si pospím aj viac ako 15min, tak práve si tety letušky spomenuli, že je čas na nejaké jedlo a tak behali hore dole z vozíkmi a z toho spánku nič nebolo.
Takže výhodou tej uličky bolo to, že som neotravoval stále niekoho, keď som počas 12 hodinového letu bol 6-8x na WC.
Let Londýn - Bangkok bol ozaj otrasný, trvalo to okolo 12 hodín a naozaj som z toho nebol nadšený.
Dostali sme aj nejakú potravu, na moje prekvapenie sa to aj potrave podobalo, ako tvarom, tak aj vôňou, farba zaostávala, ale zjesť sa to dalo. Stále som otravoval tety letušky s tým, že chcem veľa vody a celkom sa snažili.
Do Bangkoku sme priletili netuším kedy, nakoľko som už v Londýne stratil pojem o akomkoľvek čase, ale mali sme iba 30 minút na to, aby sme znovu prešli bezpečnostnou kontrolou, takže som si tam ani vodu nestihol kúpiť a zase nás nahnali späť do toho nášho lietadla.
Cesta do Sydney už bola taká nejaká uvoľnenejšia, celkom to šlo, pustil som si Hellboya a Transformers a polovica cesty bola za mnou :-).
Do Sydney sme dorazili s nejakým 15 minútový meškaním. Som otrasne unavený, ale zároveň happy, že som konečne tu. Na kufor čakám dobrých 10 minút a čo nevidím.
Prichádza on, môjho srdca šampión zabalený v zelenej fólii, za ktorú som v Budapešti zaplatil 7éčiek, ale stálo to za to, kufor vyzerá ako pred cestou, teda ako nový :-).
Prebehlo to celkom hladko, trochu som sa tam pomotal, potom ma usmernili a pri východe ma čakal šofér. Celkom funny bolo, keď mi už naložil batožinu do kufra a otvára mi predné dvere vľavo a ja sa zarazím, že huh? to si mám odšoférovať? Tož, únava robí svoje, potom som sa na tom pobavil, keďže tu je všetko naopak, dokonca aj dvere na sprche sa otvárajú naopak, ale to asi nemusí byť pravidlom :-D
Odviezol ma teda do rodiny, kde budem prvý mesiac bývať. Je to manželský pár, Jim a Vicky, ktorý bývajú v dvojpodlažnom a prenajímajú izby študentom. Max. štyrom, čo sme práve naplnili. Izba je v pohode, mám v nej 2 postele, telku, stolík na comp, dve stoličky, ventilátor, proste pohoda.
Spolubývajúci sú 1ks Brazílčana - Walter, celkom v pohode týpek, taký flegmatický + 1ks Číňana - Bill, ktorého som zatiaľ nevidel, nakoľko dnes je v Austrálii Deň Austrálie, tak je voľno a on zbehol domov osláviť Čínsky Nový rok. Posledný do partie je Turek, - Erdal, ktorý vôbec nevie po anglicky, komunikácia s ním sa pohybuje v úrovni jednoslovných viet, teda vlastne samostatných slovíčok :-).
Od zajtra začína v tej škole ako ja, čiže do školy idem spolu, no, bude to veselá cesta :-)
Počasie je tu inak OK, len to vyzeralo, že bude pršať, ale zatiaľ je to OK.
Pár fotiek:
Takto vstupujem do izby
Izba má asi tak 3x5metrov.
Tu spím
Záhrada
Jedlo
Jedlo tu funguje v zásade na samoobslužnom systéme. Máme zaplatené raňajky a večeru a cez víkendy všetky 3 jedlá. Raňajky fungujú tak, že kto si čo nájde, ten to zje, umyje po sebe riad a odloží to. Chladnička je príjemne plná, čiže núdzou trpieť nebudeme, sú aj rôzne musli :-)
Dnes som mám obed v podobe pizze, ktorú si mám dať do mikrovlnky, nakoľko Jim a Vicky idú niekam von, čiže pohoda jahoda :-).
Cesta do školy je tvorená 15 minút chôdza, 20 minút vlak , 5 minút chôdza.
Som na to celkom zvedavý, dnes chce ísť ukázať Walter Erdalovi cestu, problém je, že aj keby si ju Erdal zapamätal, tak mi nebude vedieť povedať, kadiaľ máme ísť :-).
Možno si nepôjdem ľahnúť a pôjdem s nimi, ale veľmi sa mi nechce, ledva dýcham.
Prvý kontakt so školou poskytnem zajtra...
Pokračovať budeme tam, kde minulý príspevok končí a teda, že čakám na lietadlo.
Na letenke mám napísané, že letím ako World Traveller s QF0302, teda Qantasom.
Na tabuli som našiel London - Bangkok - Sydney, o 21:45, gate 8.
Super, tak tam čakám ako somárik, číslo letu sedí, je to síce neskôr o 15 minút, ale nevadí. Počas čakania do lietadla naskakuje personál, samí mladí a sympatickí ľudia a hlavne letušky :-).
O 21:00 sa otvoril gate a začali prúdiť dovnútra postihnutí, seniori, rodiny s deťmi, first class, business a potom prišiel rad na nás obyčajných smrteľníkov.
Našťastie stojím vpredu a tak sa dostávam celkom rýchlo k obsluhe, ktorá mi o 21:06 oznamuje, že neletím s ich spoločnosťou, ale s British Airways. Na sekundu ma zachváti panika, ale okamžite sa otrasiem a utekám k najbližšiemu personálu, ten mi checkne tabulu a povie, že neletím z gate 8, ale z gate 3, čo je celkom sick ďaleko.
Obúvam si svoje zlaté bežecké tretry a svetový rekord Usaina Bolda z minuloročnej olympiády je pokorený rozdielom triedy, nakoľko som mal na chrbte ešte aj vak o hmotnosti 5+ kg.
Do ciela, teda k správnemu gateu dobieham 21:11, na letenke je napísané, že gate sa zatvára 21:10, ale vonku ešte našťastie postáva asi 20-30 ľudí a tak sa postavím do radu.
Som trochu nepríjemne prekvapený, pretože už na pohľad je jasné, že to nebude lietadlo mojich snov.
Je to síce Jumbo, ale vyrobené ešte pred vznikom našej republiky. S posádkou je to podobné, prvá várka z Londýna do Bangkoku sa pohybuje medzi 35-40, čo je oproti tým 25kám v Qantase trošku rozdiel, ale v Bangkoku sa pre istotu vymenia za osádku 40-50 ročných.
Neviem, príde mi zvláštne, letušku si stále predstavujem ako mladú, peknú a usmievavú babu.
Tety boli síce milé aj usmievavé, ale to je vsio.
Nevadí, personál je najmenší problém, snažili sa a celkom to šlo. Problémom je usadenie. Našťastie som dostal miesto do uličky, kde sa dá aspoň ako tam vystrieť aspoň jedna noha. Bohužiaľ k núdzovým východom, kam som žiadal o miesto ma nedali, pretože tam dali postihnutých a 2 páry s deťmi.
Sedenie v uličke je v pohode, dokonca sa mi časom si podarilo nájsť aj polohu na spanie, problémom bolo, že keď to už už vyzeralo, že si pospím aj viac ako 15min, tak práve si tety letušky spomenuli, že je čas na nejaké jedlo a tak behali hore dole z vozíkmi a z toho spánku nič nebolo.
Takže výhodou tej uličky bolo to, že som neotravoval stále niekoho, keď som počas 12 hodinového letu bol 6-8x na WC.
Let Londýn - Bangkok bol ozaj otrasný, trvalo to okolo 12 hodín a naozaj som z toho nebol nadšený.
Dostali sme aj nejakú potravu, na moje prekvapenie sa to aj potrave podobalo, ako tvarom, tak aj vôňou, farba zaostávala, ale zjesť sa to dalo. Stále som otravoval tety letušky s tým, že chcem veľa vody a celkom sa snažili.
Do Bangkoku sme priletili netuším kedy, nakoľko som už v Londýne stratil pojem o akomkoľvek čase, ale mali sme iba 30 minút na to, aby sme znovu prešli bezpečnostnou kontrolou, takže som si tam ani vodu nestihol kúpiť a zase nás nahnali späť do toho nášho lietadla.
Cesta do Sydney už bola taká nejaká uvoľnenejšia, celkom to šlo, pustil som si Hellboya a Transformers a polovica cesty bola za mnou :-).
Do Sydney sme dorazili s nejakým 15 minútový meškaním. Som otrasne unavený, ale zároveň happy, že som konečne tu. Na kufor čakám dobrých 10 minút a čo nevidím.
Prichádza on, môjho srdca šampión zabalený v zelenej fólii, za ktorú som v Budapešti zaplatil 7éčiek, ale stálo to za to, kufor vyzerá ako pred cestou, teda ako nový :-).
Prebehlo to celkom hladko, trochu som sa tam pomotal, potom ma usmernili a pri východe ma čakal šofér. Celkom funny bolo, keď mi už naložil batožinu do kufra a otvára mi predné dvere vľavo a ja sa zarazím, že huh? to si mám odšoférovať? Tož, únava robí svoje, potom som sa na tom pobavil, keďže tu je všetko naopak, dokonca aj dvere na sprche sa otvárajú naopak, ale to asi nemusí byť pravidlom :-D
Odviezol ma teda do rodiny, kde budem prvý mesiac bývať. Je to manželský pár, Jim a Vicky, ktorý bývajú v dvojpodlažnom a prenajímajú izby študentom. Max. štyrom, čo sme práve naplnili. Izba je v pohode, mám v nej 2 postele, telku, stolík na comp, dve stoličky, ventilátor, proste pohoda.
Spolubývajúci sú 1ks Brazílčana - Walter, celkom v pohode týpek, taký flegmatický + 1ks Číňana - Bill, ktorého som zatiaľ nevidel, nakoľko dnes je v Austrálii Deň Austrálie, tak je voľno a on zbehol domov osláviť Čínsky Nový rok. Posledný do partie je Turek, - Erdal, ktorý vôbec nevie po anglicky, komunikácia s ním sa pohybuje v úrovni jednoslovných viet, teda vlastne samostatných slovíčok :-).
Od zajtra začína v tej škole ako ja, čiže do školy idem spolu, no, bude to veselá cesta :-)
Počasie je tu inak OK, len to vyzeralo, že bude pršať, ale zatiaľ je to OK.
Pár fotiek:
Takto vstupujem do izby
Izba má asi tak 3x5metrov.
Tu spím
Záhrada
Jedlo
Jedlo tu funguje v zásade na samoobslužnom systéme. Máme zaplatené raňajky a večeru a cez víkendy všetky 3 jedlá. Raňajky fungujú tak, že kto si čo nájde, ten to zje, umyje po sebe riad a odloží to. Chladnička je príjemne plná, čiže núdzou trpieť nebudeme, sú aj rôzne musli :-)
Dnes som mám obed v podobe pizze, ktorú si mám dať do mikrovlnky, nakoľko Jim a Vicky idú niekam von, čiže pohoda jahoda :-).
Cesta do školy je tvorená 15 minút chôdza, 20 minút vlak , 5 minút chôdza.
Som na to celkom zvedavý, dnes chce ísť ukázať Walter Erdalovi cestu, problém je, že aj keby si ju Erdal zapamätal, tak mi nebude vedieť povedať, kadiaľ máme ísť :-).
Možno si nepôjdem ľahnúť a pôjdem s nimi, ale veľmi sa mi nechce, ledva dýcham.
Prvý kontakt so školou poskytnem zajtra...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára