V nedeľu ráno po Absint žúrke som teda nahádzal veci do pračky a vydal sa hľadať kaviareň. Hľadanie dopadlo úspešne a tak som si sadol, objednal ovocný šalát a vodu. V tom mi volá Morgane, či nemám chuť ísť na pláž. Dojedol som svoje raňajky, docválal domov, zbalil tašku, zistil som, že šortky na plávanie sú mi voľnejšie ako keď som sem prišiel, coool :-).
Smer Bondi beach

Autobusy tu fungujú na celkom zvláštnom princípe. Vo vnútri je tabuľka s oznamom, že v autobuse môže stáť max. 15 ľudí. Takže pokiaľ sa autobus naplní, všetci sedia a 15 stojí, tak vodič prestane vpúšťať ľudí, až do doby, pokiaľ niekto nevystúpi. Z pohľadu cestujúcich, ktorý sa dostali dnu, je to v pohode. Problémom je, že bus chodí v 15 min intervaloch a celkom som chápal tie udivené pohľady ľudí na zastávkach a to bezradné mávanie rukami, že čo to má znamenať, že ich nezobrali. Proste je to zvláštne.
Na pláž sme dorazili okolo druhej, zhodili sme uteráky, strhol som zo seba tielko, Morgane mi natrela chrbát, schmatol som bodyboard a hurá na vlny :-)
Voda slaná, vlny vlnité, bodyboard fungoval, spokojnučký som bol :-).
Fotky z vody bohužiaľ nemám, pretože som sa tam vrhol ako malé decko a zabudol inštruovať Johna a Morgane nech vyberú foťák a fotia. Keď som už chcel pofotiť vo vode, tak sa spustil dážď a rýchlo sme prchli do McDonaldu :-).
Cestou domov sme sa stavili v Pierreovom byte. Pierre je Johnov boyfriend :-). Ten byt je otrasný. To som nemal vidieť :-).
Obrovská obývačka, gauč, jedálenský stôl, novučičká kuchyňa, 2 spálne s dvomi obrovskými posteľami, snáď väčšími ako mám doma, 2 kúpeľňe vrátane vane, klimatizácia, 2 balkóny a neskutočný výhľad na Sydney. Bazén, gym a vírivka na streche budovy sú len čerešnička na torte.
Cestou ku Pierreovi sme kúpili flašu vínka, vyviezli sa na strechu, sadli do vírivky (teraz je moderné tomu hovoriť jacuzzi :-) a čvachtali sa tam asi 3 hodiny. Z času na čas som preliezol do bazéna a trošku si zaplával. Voda v bazéne bola trochu studenšia, vo vírivke horúca, čiže celkom fit. Naozaj výborný relax, ležať vo vírivke, popíjať víno a kukať na hviezdy.
Som si povedal, že presne v takomto byte chcem bývať. Cenový rozdiel oproti mojej izbe nie je taký veľký a tá pridaná hodnota je nevyčísliteľná :-).
Cestou domov sme sa stavili v indickej reštike a pak rovno domov.
Bye bye Yvonne
V pondelok sa mi podarilo zaspať na prvú hodinu, tak som prišiel na desiatu do školy. Ráno som si narýchlo pozrel triedu na tabuli, kde je každý pondelok číslo triedy, v ktorej budeme cez týždeň. Ako pozerám tak pozerám, číslo 121. Vojdem do 121ky a samí Aziati. Huh, wtf? Pýtam sa, Intermediate? No no no, elementary. Sakra, asi som neposlúchal a Yvonne ma hodila medzi začiatočníkov :-). Idem zase ku tabuli, nájdem číslo 126, pýtam sa, Intermediate? Nie, konverzácie a výslovnosť. Nakoniec som našiel svoju triedu, ale bolo to trápenie. Trieda mi ostala stará, akurát teacher sa zmenil. Namiesto Yvonne tam poskakoval taký mladý, vysoký chlapík. Volá sa Min a je z Litvy. Celkom srandovné. Nečakal som, že toto raz poviem, ale Yvonne mi chýba. Nejako som si na ňu a tú jej buzeráciu zvykol a tento chlapík mi nepríde taký zábavný, ale stále dúfam, že si na neho zvyknem.
Poobede som prišiel domov a zaspal. Zobudil som sa v noci, plný energie a od nudy sa pustil do úprav diplomovej práce môjho teriérka, ktorý ma btw. dnes sfúkol, že na jednej strane pretŕča jeden riadok a že som to vlastne ani neupravil :-).
Írske Vianoce
V utorok bol St. Patrick day, St. Patrick je patrónom všetkých Írov, takže všetci Íri vyrazia do ulíc resp. pubov a chlastá sa Guiness vo veľkom, hovorí sa, že Íri sa na tento deň tešia ako na Vianoce :-).
Morgane ma zobudila z môjho poobedné spánku s tým, či nejdeme pozrieť do mesta, že zoberie aj spolubývajúcich a môžeme sa trochu pobaviť.
Stretli sme sa o ôsmej pred školou, kde sme sa zoznámili s nejakými Nemcami z našej školy. Jedného z nich som poznal z poobedňajšej školy.
Večer to bol veselý, začali sme tým, že Morgane potrebovala niečo zjesť, tak sme sa stavili v Makaz (čo je slang pre McDonald :-), kde niečo zjedla a následne sme vyrazili do Scruffy Murphy's. Ľudia v zelenom oblečení poslušne čakali vonku v rade, ale hýbalo sa to celkom rozumne rýchlo. Srandovné je, že tu od každého pýtajú nejaký doklad totožnosti, aj od ľudí vyzerajúcich na 50 :-).
Dnu sme sa dostali, našli si nejaké miesto, pri bare sa na pivo čakalo solídnych 15 minút, tak sme zobrali radšej viac, nech nemusíme čakať dvakrát :-).
Pivo je tu také iné, žiadna pena, žiadne bublinky, proste ako farebná voda s trochou chmeľu. Je to ľahko pitné, ale nie je také chutné ako pivo z domova.
Nevadí, pár pív padlo, pridali sa k nám Nemci spred školy. Chceli ísť do Gaffu, čo je jeden z najznámejších študenstkých pubov, ale my sme protestovali. Tak nám nechali Davida (tiež Nemec), ktorý privolal nejaké tety a vybrali sme sa do nejakého night clubu (rozumej disco, len tu sa všetko volá night club :-). Bola celkom sranda, pivo mi celkom chutilo, ostala nám iba jedna teta, lebo zvyšné dve utekali domov, ale bola sranda. Akurát to behanie na záchod ma trošku dosť otravovalo :-).
Čo viac dodať, dobre bolo. Domov sme prišli okolo druhej, doplazil som sa do izby a zaspal ako drevo.





Klokan ala Morgane
V stredu som bol už naozaj uťahaný. Cestou domov som sa stavil v indickej reštike, keď sa mi na telefóne objavila správa od Morgane, či neukuchtíme klokana? Nakoľko som jej pred pár dňami spomínal, že ma to napadlo, tak sa toho iniciatívne chytila.
Cesta domov z obeda bola vychádzková, pretože som chcel poriadne vyskúšať ten senzor v teniske :-).
Domov som prišiel okolo piatej, Morgane sa dostavila asi 30 min po mne. Vyhľadali sme na nete recept na klokana.
Pôvodný plán vyzeral na sladkého klokana s ríbezľami a hruškami. Opísali sme teda recept a vydali sa do najblišieho Coles supermarketu. Coles je niečo ako Tesco. Pred Coles som zahliadol Yasico, čo je moja spolužiačka z ranných hodín. Tak som na ňu zakýval, prišla bližšie a už nebolo úniku. Napriek tomu, že je z Japonska, čo tety bývajú väčšinou veľmi hanblivé a ostýchavé, tak sme ju celkom bez problémov ukecali na to, aby sa k nám pridala a ochutnala klokana. Neprotestovala :-).
Náš sladký klokan bohužiaľ stroskotal hneď na prvej ingrediencii a to ríbezlách. Jednoducho nemali čerstvé ríbezle a Morgane sa rozhodla, že sušené sú disgusting (akože nechutné), tak operatívne zmenila recept na klokana na divoko :-)
Na klokana ala Morgane potrebuje:
- 1 kg klokana
- 1 ks šikovnej šéfkuchárky
- 2 ks šikovných kitchen asistentov :-)
- 1l červeného vína
- 2 ks mrkvy
- 1 balenie cherry rajčín
- mladé zemiaky
- 2 cibule
- pár strúčikov cesnaku
- olej
- soľ
- korenie
- basu piva :-)
Napriek tomu, že Morgane je taký chlapčenský typ, teda je za každú srandu, je bláznivá a divoká, občas až priveľmi, pije toľko, že niektorí chlapi nestíhajú, tak napriek tomuto všetkému vie variť :-o. A čo je ešte väčšie prekvapenie, že sa to dá jesť, a nielen jesť, ono je to dokonca výborné.
Ale pekne postupne. Najprv hodí do hrnca olej a cibuľku, šmarí tam klokana nakrájaného na stredne veľké kúsky. Postupne ho jemne opečenie z každej strany, okorení, osolí. Stále varí. Medzičasom sme s Yasico pomáhali ako kitchen asistenti, teda ja som sekal rajčiny, Yasico mrkvu. Išlo nám to celkom od ruky.
Morgan hodila klokanovi do hrnca aj rozdrvený cesnak a nasekanú mrvku. Chvíľu ho tam takto trápila a miešala, aby ho následne zaliala červeným vínom. Druh si nepamätám, ja som vyberal pivo, Morgane víno :-).
Klokan sa nám pekne varí na strednom až menšom plameni. Klokanko je prikritý, aby v tom víne zmäkol. Zmäkne asi tak za hodinu +/- 30 min :-).
Na záver k nemu hodíme na drobno nasekané cherry paradajky a odkryjeme hrniec, aby sa mohlo víno odpariť.
Voiláááá, klokan ala Morgane je hotový. Podávame v hlbokých tanieroch, nakoľko iné nemáme :-) s mladými zemiakmi varenými v šupke. Ako doplnok sa výborne hodí Tooheys pivo :-)
Resumé: Klokan bol výborný, mäkkučký a chutil ako divina, vôňa bola trochu iná, ale konzistencia výborná. Naozaj som si na ňom pochutnal, nabudúce možno zopakujeme a skúsime toho ríbezľovo hruškového klokana :-).
caf... akurat pijem aj ja tooheys... ale vcera som bol kuknut na olympic stadium tak som sa zastavil v ceskej restike na kings cross a dal som si fajne ceske capovane...
OdpovedaťOdstrániťNo vidiš a neveril si že sa kengura dá baštiť.
OdpovedaťOdstrániťSkús ho uvariť ako guláš pikantný na pive.
A ozaj koľko ti odmerali tenisky? To ako meria cez GPS alebo len tak koľko krát sa pohupneš?
Fajn, píš,
H.
Ja som videl naposledy z busu videl Hungry Czech reštiku na Bondi, možno sa tam cez víkend stavím pozrieť :-)
OdpovedaťOdstrániť