First day in da school

Dnes ráno som vstal o piatej, nakoľko v dome sú pravidlá, že študenti by sa mali sprchovať v noci, pretože ráno si chcú všetci umývať zuby a kúpeľňa je iba jedna. Nakoľko som bez rannej sprchy ako pes, ktorému chcete zobrať kosť, zlý a jedovatý, tak som sa rozhodol, že budem vstávať skôr.

Včera večer začalo pršať, hovorím si, super, aspoň sa bude lepšie spať, ibaže ouha, ono to neprestalo do rána. Erdal ma už o 7:20 ponáhľal, že one hour, one hour, kukám, že what? Nakoniec som pochopil, že asi už chce ísť do školy.
Povedal som mu, nech sa ide obliecť, že som ready za 5 minút.

Medzičasom sa objavil Walter, ktorý nám ponúkol, že nás odprevadí ku školu, takže paráda, nestratíme sa :-).
Ráno som zistil, že dochviľnosť turkov je jedna z ich silnejších stránok. S Walterom ešte o 7:50 čakáme pred domom, pokiaľ sa Eldar vymotá. Haleluja, podarilo sa mu to a objavil sa. Naša radosť bola predčasná, asi po 500 metroch Eldar zisťuje, že nemá pas. Načo sa ja blbec pýtam na nepodstatné veci? :-). Takže čakáme ďalších 10 minút pokiaľ uteká do domu a späť.
Medzičasom trochu kecáme s Walterom, o počasí, o ceste a tak.
Keď vidí aké mi je teplo, tak ma potešil informáciou, že minulý týždeň tu bolo 40 stupňov :-O.
Ráno je vzduch extrémne vlhký, však čo iné po daždi a ešte k tomu je tu hneď od rána 22 stupňov a ja som si dal pre istotu dlhé gate, že čo keby ešte pršalo a zobral bundu do vaku :-).

Cesta na stanicu je celkom veselá, Walter nám ukazuje skratku cez tunajší park. Cesta trvá asi 10-15 min. a je to príjemná ranná prechádzka :-)

Cesta prebehla celkom rýchlo, nakoľko sme s Walterom kecali a Eldar sa stále na všetko usmieval :-)

Do centra cestujeme s nadzemkou, čo neviem, či je korektné slovo, ale je to vlastne ako metro, len to ide nad zemou a nie po tuneloch :-).

nastupujeme, ten pásikavý je Walter, modrý je Eldar

Kupujem si lístok na celý mesiac, čo ma stojí 110 dolárov. Za tento dôvtip, som si zaslúžil obdivné pokyvkávanie hlavy od Eldara, že aký dobrý obchod som urobil, pretože on deň predtým zaplatil 38 za týždňový :-). Na ten jeho pohľad a vidinu ušetrených dolárov asi nikdy nezabudnem, keď si prezeral moju účtenku, mal pohľad ako 6 ročné dieťa, keď rozbaľuje vianočný darček :-)
Inak cestovanie nadzemkou je balla*, je tam čisto, air condition (čo zase nie je úplne balla) a hlavne je to rýchle. Z našej stanice Bardwell Park jazdí do centra nadzemka každých 15 minút, do centra to trvá cca. 20 minút a školu máme od zastávky cca. 5 minút po svojich, čiže pohoda.
* balla = úplne najsamfasanajlepšia vec

Takže sme pekne vystúpili v centre, resp. pri múzeu, čo je naša zástavka a dali sa na pochod do školy. Medzičasom začalo pršať, uvažovať o tom, že by som si vybral bundu nemalo zmysel, nakoľko tá vlhkosť v kombinácii s tou teplotou, ktorá sa mohla pohybovať okolo 25 stupňov je smrteľná.
Zajtra si bezpodmienečne dávam shortky, aj keby klokany z neba padali :-)

Do školy sme samozrejme prišli neskoro, tentokrát som prekvapilo nebol vinníkom ja, ale prešlo to bez problémov. Odvliekli nás do priľahlého hotela, kde sme robili vstupný test. Celkom pohoda, väčšinu som ako tak spravil a na konci dňa som bol zaradený do skupiny intermediate.
Som zvedavý na zajtra, kedy sa zoznámim s triedou, pretože dnes sme boli noví študenti s rôznymi levelmi angličtiny, zajtra už budeme roztriedení.

Okrem iného nám v úvode predstavili aj aktivity, ktoré nám škola ako študentom ponúka. Je tam nejaký diskusný krúžok o nejakej téme, pozeranie dvd a diskutovanie o tom, študovňa s free wi-fi a potom výlety.
Tie výlety a iné aktivity ma celkom zaujali. V ponuke bol nejaký výlet kade tade na 5 dní za 550dolkov. Vyzeralo to celkom good, cena bola veľmi friendly, nakoľko ten program na tých 5 dní bol full a bola tam aj polpenazia aj ubytko aj všetko. Je potrebné sa rozhodnúť do konca mesiaca, výlet sa potom koná niekedy v polovici marca tuším.
Zatiaľ o tom nie som veľmi presvedčený, že tam už chcem ísť, nakoľko ma zaujali aj iné ponúkané aktivity, ale tie zatiaľ nechám utajené, dozviete sa možno v priebehu dvoch-troch týždňov :-)

Takže sme sa nejako zoznámili s personálom, s pravidlami školy. Tuším sa tu budem musieť naučiť dochviľnosti, nakoľko 80% účasť na vyučovaní je povinná, pokiaľ sa človek dostane pod 80% bude vyhostený. A pokiaľ človek mešká 15 minút na vyučovanie, tak už ani nemá chodiť a dostane tú hodinu ako absenciu. Vidina toho ako ma vlečú v putách na letisko sa mi veľmi nepozdáva a tak sa radšej budem snažiť chodiť naozaj načas :-)

Okolo dvanástej nás vypustili na obed, resp. nám odporučili navštíviť školskú kaviareň na 4tom poschodí našej školy. Cestou z hotela do školy som stihol kúpiť nejaké pohľadnice, nech môžem poslať domov pozdrav aj počítačmi nevybavenej rodine aka babka a dedko :-)

Škola vyzerá ako celkom nová budova, má 5 poschodí, na prízemí je recepcia s dvomi mladými kočkami, hneď vedľa študovňa, ktorá skôr vyzerá ako miestnosť pripravená na nejakú masívnu LAN párty, je tam okolo 60 počítačov, knihy, dvd, študijné materiály etc.
Poschodia 1-3 sú určené na vyučovanie, 4té poschodie je kaviareň s terasou a internet café a na piatom sedí šéfstvo, ktoré je však otvorené akýmkoľvek návštevám a požiadavkám, keby náhodou učitelia/pracovníci na to určení, neboli schopní niečo vyriešiť.

Takže okolo dvanástej som sa rozhodol, že checknem tú školskú kaviareň. Je to tam celkom pekné, akurát, že dnes celý deň mrholilo a tak bola terasa z väčšej časti mokrá a sedelo sa iba vnútri. Obsluhoval taký mladý asi Kórejčan, ktorý tam ponúkal aj 3 druhy jedla za 6dolárov za kus.

V ponuke bolo nejaké pikatné čudo s kuracím mäsom, kari zemiaky s mäsom alebo nejaké rezance, po chvíľke váhania, keďže pikatné som vylúčil kvôli ešte nie celkom nastavenému žalúdku na tunajšiu stravu a rozhodoval sa teda medzi kari a rezancami, ale po dobrej rade od šéfkuchára :-), som si dal kari a ako prílohu kuskus. Sa ma pýtal, či som už kuskus jedol, keď som mu povedal, že nie, tak sa pre istotu pýtal, či som si istý, že to chcem, jasné, že chcem, však všetko treba ochutnať.

Inak čo je celkom srandovné na tunajších jedlách je to, že kopu z nich som nejedol a teda neviem to porovnať s ničím doma, ale zatiaľ mi všetko šmakovalo :-)

Bolo to príjemné, kari bolo fajn, kuskus chutil dosť podobne ako ryža s nejakou mätou alebo niečím takým, pohodový obedík, ľahký a rýchly.

Inak rozhodol som sa, že by nebolo od veci zhodiť pár z toho obrovského množstva nadbytočných kíl na mojej postave a prvým krokom k tomu je to, že chlastám už iba neperlivú minerálku, žiadnu colu, fantu, ice fruit a podobné sladké vody. Z času na čas, si dám doma nejaký džús, ale inak skoro iba čistú vodu.
Ma práve napadlo, že je čas niekedy počas týždňa ochutnať austrálske pivo :-)

Nuž, poobede sme ešte mali nejaké aktivity, zaplatili depozit za knihu, dostali naše pasy a išli kade ľahšie.

To už boli 3 hodiny poobede.
Nakoľko nielen štúdiom je človek živý, tak som sa dnes porozhliadol po mobilnom 3G internete, nakoľko ja nejako prihlasovaniu sa na môj herný účet a ani do bánk cez wifi neverím, tak som sa rozhodol, že si zaobstarám vlastný 3G modem a predplatených 12Gb dát.
Je to štandardný USB HSDPA Huawei modem, ktorý bude pravdepodobne možné používať aj na Slovensku, čiže za 129 usd to bola IMO dobrá kúpa.
12Gb predplatených dát tu stojí 150 usd, čo je cca. 190sk za Gb, čo je baller cena.

Zatiaľ som nemal možnosť vyskúšať rýchlosť, pretože aktivácia zariadenia sa robí cez net a trvá to do 24 hodín, čiže zatiaľ ma nespustili.

Inak toto zariadenie som si kúpil vo World Square, čo je také nákupné centrum neďaleko školy. Bol som ozaj milo prekvapený ako to tam fungovalo. Prišil som do takej relatívne malej predajne, kde obsluhovali traja mladí chalani a išlo to tam ako na bežiacom páse, jeden robil papiere, druhý nosil telefóny a tretí riešil ľudí. Klobúk resp. šiltovku dole, ten borec, u ktorého som kupoval modem a net, za ten čas čo tam ťukal moje údaje do kompu, vyriešil ešte dvoch ľudí. Hneď ako prichádzali sa ich pýtal počas písania, že čo potrebujú, zapol si v hlave multitasking a riešil :-). Proste nie ako u nás, že čakám 25 minút v T-Mobile v centrále. Disktrétna zóna tu síce nejako veľmi neexistuje, ale prišlo mi to veľmi príjemné.
Akurát menší problém bol, že všetci boli aziati a ich english nebola nejako veľmi kompatibilná s mojou v niektorých pasážach. Keď sa ma pýtal, či chcem z mojej karty platiť ako zejvingz alebo credit a aj keď mi to prvá zopakoval viackrát, tak som vybral to druhé, lebo som mu nevedel porozumieť. Z kreditu to samozrejme nešlo, keďže mám debetku, tak som docválal do bankomatu a vybral tam trochu viac dolárov, keďže výber je relatívne drahý.
Až v bankomate som pochopil, že zejvingz = savings aka hotovosť, ktorú tam mám :-).

Cestou na stanicu som sa ešte stavil niečo zjesť, musím povedať, že v centre je otrasne veľa reštík, občerstvení a iných stravovacích zariadení. Prečo otrasne? Pretože ja som pri jedle hrozne nerozhodný a pažravý, najradšej by som ochutnal z každého :-)
Nakoniec som zaparkoval v nejakej reštike na rezance.
Dal som si rezance s kuracím mäsom.
Vyzerali takto nejako:

vyzerali takto nejako, chutilo to celkom OK, len to bolo trochu suché na môj vkus

Po jedle som sa vybral na cestu domov, nakoľko som už bol celkom slušne uťahaný, z nosenia toho laptopu na mojom chrbte a tiež z toho neustáleho chodenia.

Cesta domov bola samozrejme veselá, pretože sa mi podarilo nastúpiť do nadzemky, ktorá išla síce správnym smerom, ale nestále na mojej zastávke, teda asi niečo ako zrýchlený spoj, no otrasné :-)
Našťastie ľudia sú tu milí a komunikatívni a tak keď som sa pýtal jednej tety, či tento vlak ozaj nestjí na mojej zástavke, tak sa mi prihovorila druhá a poradila mi, nech idem s ňou o zastávku ďalej a tam nech sa vrátim iným vlakom o zastávku späť.
Nuž, opäť som trošku múdrejší.
Inak ten mesačný lístok do vlaku mám iba od jednej zastváky pred našou až po centrum, teda vlastne som cestoval jednu zastváku na čierno :-).
Teta mi povedala, že cestou späť si nemusím kupovať lístok, však sú to len 2 zastávky, ale ja poctivec, že radšej kúpim, aj keď tam nie je terminál, ktorý by to kontroloval, náhoda je sviňa a neviem, či tu existuje niečo ako revizor, ale nechcem dostať hneď v prvý deň pokutu, tak som cvakol 3.20 za lístok na 2 zástavky. IMO celkom dosť, ale zase iné veci sú tu lacné.

Cesta domov zo zastávky bola celkom v pohode, chcel som hodiť pohľadnice do schránky, ale pošta už bola zatvorená, snáď zajtra.
Inak tá 15 minútová prechádzka je celkom fit, sa mi to celkom páči, všetko okolo je zelené a je tu kľud a ticho.

Prišiel som domov niečo po štvrtej, prezliekol sa, sadol si na terasu, začal pofukovať príjemný chladný vetrík, ááááááááááááááágh, parádička. Akurát som bol taký uťahaný, že som asi po troch minútach na lavičke zaspával.
Na to prišla Vicky, že jedlo je už pripravené, ak by som bol hladný. Oni tu večerajú trochu skôr ako sme u nás zvyknutí a tiež chodia ževraj skôr spať. Tak sme trochu pokecali.

Dostal som brata
Pobavili sme sa na tom, že chuďák Erdal to tu má ťažké a ja s ním, nakoľko dnes som sa cítil ako jeho starší brat. Všetko mu treba pripraviť. Inak Erdal je ako Tamagochi, kto nevie, tak to boli také elektronické zvieratká, o ktoré sa bolo treba starať, proste taká hra. Tak to isté je Erdal, ovláda sa iba jednoslovný príkazmi typu: wait, go, common, run, breakfast, eat. Rozsah príkazov sa zo dňa na deň rozširuje a cieľom hry je, aby zvieratko prežilo :-)
Šťastie v nešťastí bolo aj to, že sme v tom hotely, kde sme robili ten vstupný test, stretli aj iného Turka, Volcan jeho meno je. Hovorí anglicky asi ako ja, čiže vieme sa slušne dorozumieť a vie aj Erdalovi preložiť komplikovanejšie vety, ktoré mu chcem povedať.
Ibaže toto je presne ten typ Turka, ktorého si ja predstavujem za slovom Turek. Zavalitý, počerný, spotený, zo všetko sa snažiaci vytrieskať niečo pre seba. Neviem, ale na mňa pôsobil otrasne, slizký ako had.
Erdal je oproti nemu v pohode, celkom slušný, aj keď ťažko povedať, nakoľko zatiaľ nič nehovorí, ale zajtra sa asi trochu pofotíme, nech máte predstavu, kto, čo a ako :-)

Okolo pol piatej som padol do postele a stratil kontakt s realitou. Zobudil som sa na to, že Vicky mi niečo hovorí, otvorím jedno oko, druhé oko a zisťujem, že je 22:18 a Vicky sa pýta, či budem ešte večerať, lebo to jedlo som o tej štvrtej nezjedol.
V doma platí pravidlo, že po desiatej večer by sa nemala používať kuchyňa na prípravu a jedál, teda príprava je v prípade študnetov používanie mikrovlnky :-).
Celkom chápe, že som bol vyčerpaný a tak jej nevadí, že sa nejame trochu neskôr.

Musím povedať, že Vicky varí celkom gut. Včera večer sme mali niečo, čo vyzeralo ako miešané vajíčko, zapečené na ceste, ktoré pripomínalo lasagne a vnútri vajíčka boli rajčiny, šunka a slanina a k tomu dusená brokolica.
Včera som si však toľko písal s ľuďmi, že som tak vyhladol, že som to nestihol odfotiť, ale chutilo mi to :-)
Dnes bola ryža, na tom mäso z kuracích stehien v omáčke s červstvých rajčín a na v tom ešte zemiaky.

opäť mi chutilo :-)

Je toho kopa, čo by som chcel napísať, ale sú dve hodiny ráno a ja zase vstávam o piatej, kvôli sprche, čiže idem sa pokúsiť ešte trochu si pospať, aj keď som sa prespal poobede.
Konečne tuším, čo znamená problém s časovým posunom :-).

Ešte pár photos:

tu bývame, nepoužívame kľúče, stačí tu na zámku naťukať kód
(nie som z toho veľmi nadšený a preto doma nenechávam žiadne peniaze ani laptop)

celé okolie je zeleň, zeleň a zeleň

takto to vyzerá na zastávkach nadzemky
(pri ceste domov som však toto nevidel a naskočil do prvej, ktorá šla mojim smerom :-)

vyzerá to tu ako v tých malých mestečkách v amerických filmoch :-)
(1 kaderník, 1 banka, 1 pošta, 1 všetko :-)

na toto si dávam dosť veľký pozor, niekedy točím hlavou ako blázon, vpravo, vľavo, vpravo, vľavo, až nakoniec sa mi tá hlava zatočí a padnem aj tak pod kolesá :-D

LAN party v škole alebo study centre?
(a toto je jedna z dvoch miestností)

a ešte pre tých, ktorý poznajú Sydney, tak mapa, aby tušili, kde bývam :-)

Mám v hlave ešte kopu myšlienok, ale som vyčerpaný a aj tak tento dnešný blog je už dlhší ako by bolo zdravé, takže končím a idem sa pokúsiť si aspoň trochu pospať.