Pyšný otecko alebo lucky fish?

Niekedy minulý týždeň sme písali test zameraný na ukázanie progresu. Dnes prišli výsledky...

Aby som nenapínal, prekvapili nielen mňa :-) Nakoľko som bol počas testu po nočnej akcii, veľké oči som nemal. Test som spravil na 31 bodov z 50tich možných. Na úspešné prejdenie je potrebných 30. Čo je však prekvapivejšie, bol som jeden z mála tých úspešných, väčšina triedy sa pohybuje medzi 22-25.
Je možné, že sa mi vrátilo moje staré dobré šťastie, dnes to musím vyskúšať na zelených stoloch :-)

Sťahovanie
K bytom som sa v poslednej dobe nevyjadroval, pretože ma to len zbytočne tiltovalo (čítaj nasieralo), pretože stále nejaké problémy.
Naposledy som mal vytipovaný byt hneď za Paddy´s Market, obrovská budova, cez 40 poschodí, vlastná izba, queen size bet, fitko, bazén, tenisové kurty, bbq area, krásny výhľad. Všetko vyzeralo krásne, v piatok som si zavolal na inzerát, chlapík práve prišiel domov, tak som docupital na obhliadku za 30 minút. Tak som obhliadol. Bývanie to bolo s rodinou, ale to by som prežil.
V nedeľu sa mal rozhodnúť. Večer, keď sme sa lúčili s Julianom mi volá, že si ma teda z troch záujemcov vybral, halelujááááááááá.
Keď Julian zistil, že hľadám byt, tak mi hneď ponúkol jeho izbu, ktorú zdielal s Belgičanom, ktorého som na tej rozlúčke videl a aj ostatní spolubývajúci vyzerali fit. Takže opäť dilema, mladí ľudia, ale horší byt alebo baller byt a trošku nuda s rodinou.
Keďže som týpkovi už povedal áno, tak som musel povedať Julianovi nie, ale trochu ma to hrýzlo vo vnútri :-)
Dohodli sme sa s chlapíkom (btw. Rob sa volal), že v pondelok o šiestej večer sa môžem nasťahovať.
V pondelok skoro ráno nachádzam SMS, že mu je to ľúto, ale musí pracovne odcestovať do Melbourne a nemá ma ako ubytovať, že to musíme presunúť na ďalší víkend (to bol tento víkend, ktorý práve skončil). Napísal som OK.
V sobotu poobede mu píšem, či je späť v Melbourne. Odpoveď prišla hneď, je v Sydney, ale bol nútený zmeniť plán a tú izbu už neprenajíma.
Som rozmýšľal, či si precvičím anglické nadávky a pošlem ho niekam, ale nakoniec som si povedal, že to nikomu nepomôže a ešte si pokazím karmu. Okamžite zdvíham telefón a volám Johnymu, čo je správca toho Julianovho bytu.
Dostávam pozitívnu odpoveď, je to voľné a idem na obhliadku. Byt nie je tak baller ako ten predtým, bývať budem s Belgičanom, dvoma frantíkmi, jednou tetou z Nemecka a ešte nejaké 2 tety. Proste trojizbový byt s viacerými kúpeľkami. Neni BBQ area, neni bazén, aspoň fitko je. Vôbec nerozmýšľam a hneď to beriem.

Sťahovanie prebehlo celkom bezproblémovo, ale poviem vám, zbaliť toľko vecí do toho malého kufra (pozdravujem ovečku :-) teda nie je žiadna sranda. Všetky topánky (jedny casual, jedny tenisky, jedny sandále a jedny flipflopsy) som prenášal v igelitke, tak isto ako špinavé prádlo za posledné 2 dni, proste sa do kufra nezmestili :-).

Práve sedím v obývačke, kukáme telku, píšem blog a je mi fajn. Dal som si už aj prvú sprchu. Ľudia sú tu v pohode, 4 tety, 3 zvíratká (vrátane mňa), obývačka tiež OK, izba tiež OK, akurát sa mi kufor nezmestil do skrine :-)

Je pol jedenástej, idem si kuknúť ešte trošku telku a pôjdem spať.

GN

Ťažký to život študentov

John mal nedávno narodeniny, už po dvadsiaty krát :-). Morgane mi poobede volá, že sa stretávame v Scruffy Murphy's, čo je akože írska krčma. Prečo akože? You´ll see :-)

Meškal som slušnú polhodinku, ale bolo to akurát. Dnu som sa dostal prekvapivo bez legitimácie. Prekvapivo, pretože tu legitimujú úplne každého, aj niektorí mlado vyzerajúci tridsiatnici musia vždy pri vstupe do pubu ukazovať ID.

Dnu už bola banda zložená z Morgane, Luka, Andyho a Kevina. (2FR + 2UK). Tak som bol usadený, skočil som ku baru a objednal pivo. Pivo sa tu oplatí objednávať ako jug (džbán, cca. 1.2l), pretože je to podstatne lacnejšie. Jug stál včera zvýhodnených 7aud, zatiaľ čo normálna pinta (= 0,437 l) stojí 6aud.
Postupne pribudol Chris, po 20 minútach sa konečne dostavil oslávenec a ľudí stále pribúdalo a pribúdalo. Nakoniec sme sa zastavili na počte 12-14 zvieratok.
John dostal ručne pečený koláč, nikto by nebol povedal, že to spáchala Morgane. Tá teta sa nezdá :-) a začali sme hrať drinking game. Bolo to docela divoké, 2x som musel vypiť veľké pivo na ex. To pivo je hrozné, ozaj hrozné, žiadne bublinky, žiadna pena, žiadna poriadna chuť, v podstate z toho človek ani nie je opitý, akurát musí ísť za večer asi 5-10x tam, kam aj králi chodili po svojich :-).
Zábava bola v plnom prúde, už som aj pociťoval, že začínam byť jemne nežne spoločensky unavený a tak som robil garde jednej tete do neďalekej reštiky, kam si potrebovala odbehnúť pre svoju výplatu.

Akých zákazníkov vlastne chcú?
Do pubu sme sa vrátili asi za pol hodinku, problém nastal pri vstupe. Ja som bol OK, legitimácia prešla aj vstup povolený. Problém bol s tetou, legitimáciu mala, ale vstup zamietli. Som sa snažil pánovi securiťákovi vysvetliť, že my sme tu boli pred pol hodinou. Neprešlo.
Dookola tvrdil, že teta je príliš opitá na to, aby mohla vstúpiť. Nechápem, človeka tam najprv opijú a potom ho vykopnú, sick.

Prichádza moja obľúbená fráza, Aby toho nebolo málo, tak ja som šiel dnu, že zavolám ostatných a pôjdeme na byt. Vo vnútri však nikto z našich už nebol. Vedel som kde hľadať, u Morgane doma :-).

Keď sme prišli k Morgane, tak mi John vysvetlil dôvod presunu. Odmietli im naliať ďalšie jugy. WTF? Čašníčka povedala, že už vypili priveľa jugov, že limit je 2 jugy (cca. 2.5 litra) na hlavu. Limit sme vyčerpali a tak nám už nenaliali. Na sucho sedieť v krčme je slovami klasika ako milovať sa v posteli po stojačky :-))

Mohlo byť okolo jednej nadránom, keď sme sa dostavili do bytu, kde býva Morgane. Býva tam 12ľudí v troch izbách po 4ks, majú 4 kúpeľky, 3 balkóny a jednu veľkú párty obývačku :-). Dvere nemajú nikdy zamknuté, niekedy to tam vyzerá ako u doktora, ľudia si neustále podávajú kľučku :-).
Teta, ktorú označili v krčme za priveľmi spoločensky unavenú býva vo vedľajšom byte, čiže sme sa do domu a následne aj k Morgane domov dostali bez problémov. Teda jediným problémom je, že z 12tich ľudí vlastnia master key (kľúč, ktorým sa dostanú do domu a môžu ovládať výťah) 4ria. Takže sa výťahom musíme odviezť na najbližšie možné poschodie a potom zošlapať alebo vyšlapať nejaké poschodia. Našťastie sme sa zviezli na 38me a šlapali 3 poschodia dole :-)
Zábava bola v plnom prúde, čomu napomáhali aj dve Smirnoff vodky. Nikdy by som nepovedal, že to poviem, ale jablková Smirnoff vodka bola naozaj chutná :-). Už aj tak dosť spoločensky unaveného ma taký zdravý pomer 1:1 vodka:džús skolil do kolien.
Najviac ma bavilo, že tam bývajú aj Angličania a dokonca jedna teta zo Škótska. Speakovali sme teda po anglicky, teda ak sa tá ich angličtina angličtinou ešte dá nazvať. Od toho, čo nás učia v škole je to na míle vzdialené. Je možné, že to bude tým ich šialeným slangom, ktorý používali, ale bolo to fakt hodne hodne ťažké im rozumieť. Druhá možnosť je, že priama úmernosť, čím vyššia konzumácia piva, tým vyššia schopnosť porozumieť Írom na Angličanov nefunguje :-).
Ráno okolo druhej som už som bol slušne na šrot, obraz aj zvuk bol, ale bol som nehorázne vyčerpaný, ja keď sa priveľa opijem, tak zaspávam :-).
Neviem akým zázrakom sme sa s Johnom dostali domov, ale prišli sme celí a zdraví :-)
Očakával som, že ráno nenájdem dostatok síl ísť do školy skôr ako o desiatej, ale po piatich hodinách opileckého spánku (keď je človek opitý a svaly sú uvoľnené, vtedy sa spí najlepšie :-), som ráno vyskočil ako kamzík z postele, učlovečil sa a do školičky meškal štandardných 15 min :-), ale 15 min na prvú hodinu, nie ako John, ktorý sa zobudil poobede

Poobede sme mali test, ktorý by nám mal ukázať náš progres. Vzhľadom na to, že v akom som bol poobede stave, teda že som bol unavený ako ťažný kôň a rozbitý ako cigánska hračka, mám obavu, že výsledkom môjho testu ukáže namiesto progresu dregres :-) Akokoľvek, dobré to bolo :-)

Videl som hada utekať, mačku štekať, ale aby nám nenaliali po piatich pivách v írskej krčme, to som ešte nevidel.

Pokračovanie podivných krčmových mravov...
V rámci kultúrneho vyžitia sme sa včera s Kaori, Oľgou a Royom vybrali na večeru , po nej do kina. Kaori túžila vidieť Dragonball, nakoľko čítala aj komiks, aj kreslený seriál videla :-). Neprotestovali sme a išli sme. V skratke, škoda času a peňazí :-).
Ako sa používajú nálepky na filmy, od 15+ alebo extrasurové 18+, tak na tento film by mali nalepšiť 12- :-). Možno som bol sklamaný preto, že som nebol na naivitu filmu pripravený, ale fakt som bol rozčarovaný po skončení :-) Proste film hrozne stupídny, všetko predvídateľné, v podstate taký mixovaný Karate Kid s Matrixom, hrôza :-)
Po skončení sme skočili ešte na drink. Druhé prekvapenie prichádza...

Nakoľko u Morgane sa opäť (ako skoro každý deň) konala drinking game, čo som sa dozvedel cez sms, tak som sa rozhodol, že v bare sa na to môžem začať pripravovať niečim ostrejším :-).
Zavetril som absint a tak som tetu barmanku poprosil o jeden shot s cukrom a lyžičkou. Teta barmanka chvíľu hľadala a našla tú ozajstnú lyžičku k tomu, hovorím si paráda. Potom však odbehla do kuchyne a vrátila sa, že nemajú kryštálový ani kockovaný cukor. Priplietol sa tam kuchár s tým, či nemôžeme použiť nejakú sladkú gebuzinu, čo priniesol. Tak sme zistili, že oni tu v kuchyni nepoužívajú cukor, ale takú sladiacu gebuzinu, fajn teda.
Napadla ma teda spásonosná myšlienka, že opäť dám B52. Problém bol, že teta barmanka nemala ani poňatia čo to je a ako sa to mieša. Tak som sa cítil ako v pomocnej, pretože flašu mi do ruky odmietla dať, tak som ju musel navigovať a rukami ukazovať, čo má robiť a ona to opakovala ako opička v zoo :-).
Nakoniec sa jej podarili namiešať 4 shoty, zhrabol som slamky a išlo sa konzumovať. Problém bol, že teta barmanka nemala zapalovač. Tak som poprosil chlapcov pri vedľajšom stole.

Finále
Všetko bolo v pohode, teta barmanka bola milá, trošku sme konverzovali. Keď mi priniesla druhé pivo, tak mi povedala, že hovorila s manažérom, že prečo nemajú kockový cukor.
Pretože je tu zakázané podávať horiace nápoje!! :-D
Teta barmanka vyjadrila sústrasť s mojim rozčarovaním, povedala, že ona je z Brazílie a pre ňu je to tiež strange :-)

Holá holá, koniec tohto 3 dni písaného blogu volá. Na záver ešte pridám pár fotiek z poslednej Soju session v ZoZo :-)

yami yami

Morgane a Jenny, John v pozadí :-)

Giant Swing - video

Nakoľko som to asi nie veľmi dobre opísal v reporte, tak tu je aj reálna ukážka toho swingu :-)

Obetný baranček na lane je Yulianto :-)

Ako prasa v žite

V utorok sa do postele dostáva až okolo jednej, ale nakoľko je na stredu naplánovaný odchod na FCE kemp o 8.15, teda aspoň vtedy sa máme dostaviť do školy, tak nastavím budík a zaspávam.

Ráno ma pocit povinnosti, ktorý sa mi zapína ak sa niečo dôležité deje zobúdza 15 minút pred budíkom, o 6.15. Chvíľku sa ešte povaľujem a potom začínam baliť. Zbalený som prekvapivo rýchlo, 2 tričká, 3 polokošele, 1 mikina, 1 bunda, 4 ponožky, 4 boxerky, mydlo, pasta, kefka, posteľné povlečenie a holá holá, kemp volá. Baterky do foťáku nabité, novučičké sluchátka pripravené, ťažkotonážny 120Gb iPod tiež ready.
Cestou kupujem čerstvý pomarančový džús a minerálku na cestu.

Do školy prichádzam na prekvapenie všetkých ešte pred 8.15, som na seba patrične pyšný :-). Sadám si vstupnej "haly" vedľa recepcie na sedačku a odpočívam. Začínajú pribúdať ľudia. Ich počet sa zastaví na 28 (2 triedy FCE) vrátane našich učiteľov (Agi a Yulianto).
Čakáme na autobus, trošku kecám s Ebuzerom, pretože sa cestou ešte musíme zastaviť v nákupnom centre, kde máme nakúpiť potraviny.
Autobus prišiel. Nakoľko mám ešte v živej pamäti v akých neľudských podmienkach som cestovával autobusmi do školy alebo ku babke, tak som v napätí, čo za autobusy majú tu.
Autobus pre cca. 35 ľudí, klimatizovaný, každý máme vlastný bezpečnostný pás, telka, DVD player, proste ballerbus :-).
V autobuse vyberám foťák, že sa trošku pofotíme, ups, Mr. Šikulka zobral všetko, od vatových paličiek až po posteľné prádlo, nabil obe batérie do foťáku a pamäťová karta ostala ležať na stole.

Šéfkuchár bez peňazí
Cesta ubieha celkom rýchlo, riešime jedlo. Pôvodný plán bol spáchať kura a ryžu ako hlavný chod, grécky šalát ako predjedlo a puding ako dezert. Neskôr sa to zmenilo na hamburgery, pretože sme sa dozvedali, že tam je gril, bohužiaľ, rozpočet nepustil...

Zastavujeme pred veľkým obchodným centrom, v ktorom má pobočku asi každá väčšia potravinová značka.
Nakoľko páchame večeru, ktorou majú byť cestoviny, tak potrebujeme kúpiť cestoviny, omáčku, kečup, zeleninu a ja nakupujem nejaké ingrediencie na vlastné burgery.

Delíme sa na dve skupiny, Ebu a Isabel nakupujú zeleninu a syr a Kaori a ja sa vydávame hľadať lacnú cestovinu, omáčky a burger ingrediencie.
Kaori výborne spolupracujeme a celkom fit si rozumieme, takže cestovinu máme nakúpenú skôr ako nás šéfka (akože trošku panovačná Isabel) pristihne, že sa zaoberáme mojimi burgermi :-).
Omáčku sme zobrali nejakú boloňskú, rajčinový pretlak, kečup, bbq omáčku a kopu iných vecí.
Nakúpili sme 5kg cestovín, veľa omáčky, ingrediencie na grécky šalát a pri platení zisťujeme, že nám zo 100ky, ktorú nám pridelila Agi na nákup ostalo ešte 10 dolárov, tak sme kúpili ešte ďalšie cestoviny a omáčku, radšej viac ako málo.

Zatiaľ čo Ebu a Isabel vyberali čo kúpiť za tých 10 dolárov, Kaori si odbehla, tak ja som čakajú s plným košíkom zablúdil do bottle shopu a zobral 24ks bratčeka jeleňčeka aka piva Toohies :-).
Na celý nákup sme mali cca. 50 minút, k aubusu prichádzame s plným košíkom ako poslední a to som sa ešte chcel staviť a kúpiť si pamäťovú kartu do foťáku, nestíham.

Pokračujeme teda plne naložený v ceste. Keď sme sa Yulianta pýtali ako dlho je to od nákupného centra, tak povedal, najmenej hodinu.
Keď dorazíme do niečoho, čo vyzerá ako raj po pol hodine, tak si hovoríme, že to sme asi len zablúdili, pretože najprv vybehne šofér, potom Yulianto, potom sa vrátia, potom vybehne Agi a takto tam 15 minút pobehujú :-).
Nakoniec nám po štvrťhodine očakávania oznámia, že sa môžeme vyvaliť z busu. Nikto tomu nechce veriť. Zariadenie je fakt baller, tenisové kurty, jazero, bazén, plážový volejbal, veľmi slušné ubytovanie a hlavne všade zeleň.
Zatiaľ čo s Ebum hľadáme kuchyňu, aby sme rýchlo dali ingrediencie do ladničky, tak ostatné zvery sa rozbehnú do izieb a nám nakoniec ostáva bývanie s Agi a Yuliantom v spoločnej izbe. Izba je pre 6 ľudí, takže miesta máme dosť.

Deň 1 - Najprv práca, potom zábava
Okolo obeda sme teda v zdraví dorazili. Prvý obed mali na starosti Petra, Markéta, Ming Young a Sarah (2xČR + 2x Kórea). Bola to nejaká anglická špecialita, ktorej meno som hneď po konzumácii zabudol. Príprava tejto špeciality však zabrala asi 2-2.5 hodiny, takže obed sa vyhladovanému stádu servíroval okolo druhej až pol tretej. Medzičasom Agi a Yulianto začali s Mock testom. Mock test je speaking test z FCE skúšky. Teda oni sa hrali na serióznych skúšajúcich a my na serióznych skúšaných.
Ešte vo štvrtok v triede sme si vytiahli svojho partnera na tento speaking test. Zo 14 ľudí som samozrejme dostal jedinú tetu hovoriacu po slovensky :-). Oľga je celkom v pohode, je z Moldavy nad Bodvou, hovorí po nemecky, maďarsky a aj taliansky, nakoľko tam žije posledných pár rokov.
Naše poradie bolo 12ty z 13tich. Keďže každá dvojica na test potrebuje cca. 30 minút, tak to dávalo tušiť, že pred večerou to nestihneme.
Problém bol, že učitelia nám zakázali konzumovať pred testom, heh. Dostali sme aj nejaké papiere, že vraj nech zabijeme čas pred testom, bol to nejaký cvičný test. Tiež sme dostali odporúčania, že by sme mali ten speaking test praktizovať. S Ebum začali praktizovať ping-pong, prišlo nám to zábavnejšie :-). Všetci ostatní si pekne posadali na gauče a k stolom a trénovali. Nakoľko bol však ping-pong v "obývačke", tak ich to asi po 10tich minútach našej hry prestalo baviť a išli radšej von, predsa len, celkom nám to išlo a výmeny boli solídne dlhé :-).
Po pingpongu mi vysmädlo a tak som skolil dvoch jelenčekov, zobral basketbalku a šiel si trochu zahádzať, pridali sa dvaja borci z vedľajšej triedy. Slniečko svietilo, kôš bol asi v inej výške ako doma, pretože moje hody končili často hodne vysoko na doske :-). Možno je to len tým, že som basketbal dlhšiu dobu nehral :-).
Po baskete som našiel Ebuho medzi Adelou, Petrou a Olgou, akože trénovali nejaký speaking, tak som sa tam povalil a kecali sme. Celkom sranda.
Potom sa z budovy ozýva Obééééééééééd. Tak sa tam dovalíme a čakáme na špecialitu :-).
Bolo to vlastne pomleté mäso v nejakej červenej omáčke, uložené na spodok plechu, na vrchcu bolo zemiakové pyré, to všetko posypané syrom a zapečené v trúbe. Šmak :-)
Po dobrom obede chvíľku odpočívam a potom ideme hrať tenis, po ktorom skočím do bazéna, chvíľu poplávam a potom hráme zase futbal.
Skúšanie ide hodne hodne pomaly, večera v podobe BBQ (klobásky - také tunajšie a plátky mäska ugrilované na tej bbq peci) + cesnakový chlieb, taktiež ugrilovaný na tej bbq peci a ešte k tomu nejaká šalát. Hmmm, zase šmak.
Proste každá skupina sa snažil pripraviť čo najlepšie jedlo a zatiaľ to vychádzalo. Po večeri máme s Olgou ešte stále kopu času a trénovať sa nám akosi nechce, tak sa radšej bavím s Ebum pri ping-pongovom stole, kde sa nám striedajú súperi, ktorých sekáme hlava nehlava. Teda až na dvojicu Adela - Petra, ktoré nám boli viac ako vyrovnanými súperkami :-).
Nakoľko mi vysmädlo, tak som skolil ďalších dvoch jelenčekov, ale keďže som medzičasom zjedol 2 chody, stále som v ťažkej pohode, akurát som už vymenil po toľkých aktivitách 2x tričko :-).
Okolo desiatej sa nás Agi s Yuliantom pýta, že sme na rade, ale zostávajú posledné 2 páry, či to nepreložíme na zajtra. Rázne hovorím nie a Olga súhlasí. Celé poobedie sa udržujem v triezvej nálade len preto, že večer má byť skúška a oni to chcú presunúť, pche. Sme im dovolili sa tiež navečerať a potom sme sa konečne dostali k tomu testu.
Ako vyzerá speaking test? Pozeráme na fotky a popisujeme podobnosti a odlišnosti, potom diskutujeme sa partnerom o nejakých obrázkoch, ktoré sú obvykle návrhy na zlepšenie v nejakom obchode alebo sú to profesie a diskutujeme o schopnostiach nevyhnutných na ich vykonávanie. Posledná časť je o tom, že nám skúšajúci kladú všakovaké otázky o nás.
Keďže už bola hlboká noc, tak sme to brali s ľahkosťou, Olga tiež celkom solid spolupracovala, takže sme to za pol hodku vybavili. Dostali sme potom hodnotenie. Trošku stále lietam v časoch, ale ževraj to kompenzujem prirodzenosťou a plynulosťou ktorou hovorím. Dopadol som o kúsoček lepšie ako Olga, stačilo by to na prejdenie testom, čiže som bol celkom spokojný.
Olga bola trochu vystrestovaná, ale ako sme to dali, tak bola tiež spokojnejšia.
Inak podvečer, medzi 6-8pm ma zachvátila otrasná, ale úplne, že hrozná bolesť hlavy. Snažil som sa ju dostať z hlavy tými jelenčekmi, ale ani to nepomáhalo, lebo som sa musel krotiť :-).
Po desiatej som sa na to konečne mohol poriadne vrhnúť. Okrem jelenčekov, som sa ešte s chalanmi zložil aj na vodku, do ktorej sa mi však v prvý večer veľmi nechcelo, takže som vyhnal bolesť hlavy asi 4-6timi jelenčekmi :-).
Pomohlo to.

Okolo polnoci som sa ani neviem ako dostal do diskusie s Markétou (20ročná teta z Prahy) a diskutovali sme na tému, prečo Češi nemajú radi Slovákov a naopak. S Olgou sme sa zhodli, že my nemáme nič proti nim. Nakoniec sa to zvrhlo na porovnávanie, kto ho má väčšieho, teda koho ekonomika rastie rýchlejšie a kto je vo väčšom zadku, či my s Ficom alebo oni s ich deficitom :-).
Debata to bola veselá. Ostatné tety bývajúce mimo Prahy svorne prikyvovali, že oni nemajú nič proti Slovákom a že to je iba nejaký pražský syndróm. Nakoniec sme sa v zdraví rozišli.
Ľudia sa po polnoci nejako rozpŕchli. Okolo druhej padol návrh, že čo takto ísť sa okúpať do bazéna. Boli sme už iba poslední štyria. Sarah z Kórey, Olda z ČR, Salvatore zo Sicílie a ja. Nakoľko mám rád akciu, hovorím pohoda, pome. Kukali na mňa, že huh? Však nemáš plavky. Hovorím a? Však sú 2 hodiny ráno.

Za divného, prvýkrát
Telátka sa zdráhali, že chcú plavky a uteráky, tak sme zbehli do izieb pre plavky a uteráky. Salvatore bol nejaký ustráchaný, tak ten šiel iba ako doprovod. Takže sme boli akože traja kúpajúci. Zobral som kľúč od areálu bazéna a vydali sme sa na cestu. Bolo to asi 5 min od chaty. Kúpal som sa poobede, takže som vedel čo a ako. Prišli sme tam, vletel som do vody a čakám, že kde sú telátka. Teta z Kórey sa rozhodla, že ona sa teda kúpať nejde, pretože je to bazén vonku a voda je studená. Oldo sa na to otočil a odišiel. Kukal som jaq truhlík z bazéna, že WTF? Ona si myslela, že to je bazén vnútri nejakej budovy, keď som bral kľúč, ale že to vonkajšieho ona neskočí, že studená voda a blá blá blá. Logické myslenie, sme na kempe a teta očakáva, že tu majú 24 hodín vyhrievaný bazén, džííííííííízs :-)
Otrasné, tak som si trochu zaplával, párkrát skočil, vyliezol, usušil sa a išli sme späť do chaty. Sarah a Salvatore na mňa kukali ako na úchyla, keď som plával v studenej vode. Ja som na nich kukal ako na truhlíkov, ktorí nevedia, čo je dobré :-). Stále kvíkali, že voda je ľadová a blá blá blá. Pri polnočnom kúpaní je voda studená iba pre telátka, ktoré nepožili dostatočné množstvo jelenčekov/iného špiritusu :-).

Za divného, druhýkrát
Vrátili sme sa teda na chatu, Yulianto bol ešte stále hore a fajčil na terase, tak som mu zamával a išiel spať.
Keďže som prišiel v mokrých trenkách, hodil som ich v kúpeľke na vešiak, utrel sa a keďže sa mi nechcelo hľadať spacie veci po tme, Agi aj Ebu už spali, proste som si ľahol do svojej postele a zaspal spánkom spravodlivých.
Ráno som sa zobudil, kúpeľka obsadená, tak som sa snažil pohľadať boxerky v ruksaku, ktorý bol opretý o moju posteľ.
Čo som však nevedel, tak Yulianto už bol hore a sledoval ma :-). Čo by nebolo také hrozné, akurát keď Agi vyšľa z kúpeľky a Ebu sa prebudil (spal na hornej posteli), tak Yulianto podišiel ku mne, či sa môže opýtať takú trošku chúlostivú otázočku. Agi aj Ebu spozorneli :-).
Hovorím, že nech sa teda kľudne pýta. Tak sa teda pred celou nastúpenou osádkou izby opýtal, či som spal completely naked. Rozospatý kuknem pod perinu a hovorím, že hm, yes :-).
Pohľad na zdeseného Yulianta, na nezaplatenie :-) Agi aj Ebu to zobrali srandovne, len Yulianto bol z toho trošku mimo.
Tak som bol za divného druhýkrát...

Deň 2 - Zábava a potom zase zábava
Raňajky boli v podobe kto si čo nájde, to zje. Ušli sa mi toasty s maslom, šunkou, syrom a ešte aj jeden s džemom :-).
Potom som sa učlovečil do podoby ľudskej a vyrazili sme na Giant swing. Ťažko sa to opisuje, ale je to v podstate človek zavesený vo výške cca. 20 metrov na gume z dvoch strán. Hore ho musí dostať partia z dola, ktorá ťahá lano. Človek potom potiahne za šnúrku a padá voľným pádom po dráhe lán. Je to asi taký 5 sekundový pád a potom už len hojdanie :-).
Bohužiaľ, maximálna nosnosť bola 120kg, čo prekračujem, takže som si to neužil, akurát som robil ťahača asi 3 hodiny :-).
Nastal čas obeda a chalaniská pripravili BBQ. Bolo to celkom jedlé. Poobede sme šli vyskúšať lukostreľbu, nakoľko v areály mali aj normálnu strelnicu asi so 6-8 terčami. Celkom srandovné to bolo, aj keď ma to moc nebavilo.

Na vodúúúúúú, úúúúúúútooooookkkkk
Po lukostrelbe sme sa konečne dostali k tomu, na čo som sa od rána tešil. Vypustili nás na vodu. Každý si musel vytiahnuť kajak, vestu a pádlo z lodenice a mohli sme vyraziť.
Bolo nás 28, teda 14 dvojkajakov. Bolo to super, aj keď mám narazený chrbát, nakoľko som si na začiatku zle sadol do kajaku :-). Keď sme si tak šantili na jazere, tak inštruktor, ktorý tam okolo nás jazdil na motorovom člne zakričal, že žralok a museli sme sa stiahnuť na breh.
Žralok a v jazere? Sa mi to veľmi nepozdávalo, ale keďže aj inštruktor aj teta inštruktorka v single kajaku sa tvárili vážne, tak som obrátil našu lodičku, v ktorej som viezol tetu z Brazílie a zaparkoval na brehu. Je pravda, že to jazero bolo slané a viacmenej to bolo more, ale aj tak sa mi veľmi nezdalo, že by to mohol byť žralok, ale šťastenu som pokúšať nepotreboval, stačí že ma to teraz facká v pokri, kúsanec od žraloka do zadku fakt nepotrebujem :-)
Chvíľu sme na brehu pomocou pádiel na seba hádzali vodu, jedna posádku a na druhú a druhá na tretiu. Po 10 minútach sme boli mokrí ako myši. Prišiel Phil (inštruktor), ktorý nakoniec oznámil, že jazdil teraz okolo a možno to bol delfín. A keďže kameň prebije nožnice a delfíni žralokov, tak sme sa opäť vydali na vodu :-).
Boli aj nejaké preteky, ale keďže moja teta mala problém, že občas si mýlila pravú s ľavou rukou, tak ked som zo zadu na ňu kričal, left, right, left, right, tak ona pádlovala naopak a nás to brzdilo :-).
Kajakovanie bolo super, užili sme si kopu srandy, ale hodne nás to vyčerpalo.
Zaparkovali sme kajaky v lodenici a vydali sa späť na cestu do chaty. Cestou späť som sa ešte stavil v bazéne si trochu zaplávať, nakoľko v tom jazere som sa nejako neodvážil :-).
K bazénu prišiel aj môj kuchársky tím, s ktorým sme mali tvoriť večeru okolo siedmej, takže sme mali ešte celkom dosť času.
Ebu sa kúpal so mnou a Kaori a Isabel sedeli na brehu. Teda Kaori aj skočila do vody, ale rýchlo vyliezla, ževraj studená voda :-).
Po kúpaní sme ešte skúšali hrať beach volejbal, ale keďže sme boli štyria a od profíkov máme ďaleko, tak nás to prestalo baviť asi po piatich výmenách, ktoré končili hneď po podaní :-).
Kaori navrhla tenis a tak sme sa vydali v zložení Kaori, Yulianto a Petra 1 (máme v triede dve, tak ich voláme Petra 1 a Petra 2 :-) zahrať tenis. Pridala sa aj Agi, ktorú to však po chvíly prestalo baviť a šla späť do chaty.

Omáčka alá Teri(ér)
Po tenise sme skočili do spŕch a nakoľko som mal neopísateľnú chuť na Solo (taká citrónová limonáda), tak sme skočili ešte s Kaori a Oldom na najbližšiu pumpu, čo bolo asi takých 15 minút chôdze tam a 15 späť :-)
Po návrate už Ebu a Isabel pripravili ingrediencie, takže sme si umyli ruky a pustili sa do prípravy večere.
Isabel robila šalát, Ebu varil cestovinu, Kaori pomáhala všetkým so všetkým a ešte aj riad umývala a ja som varil Omáčku alá Teri :-).
Pôvodne to mali byť vegetariánske cestoviny, ale keďže z rána ostalo niečo čo vyzeralo ako slovenská točená saláma a tety, ktoré chystali raňajky sa opýtali, či to nechceme použiť, tak som to nasekal a použil do omáčky :-).
Mali sme iba jeden nôž, ale práca nám išla od ruky.

Omáčka alá Teri sa varí jednoducho: hodíme kúsok masla do hrnca (alebo nalejeme trochu oleja), necháme roztopiť/zohriať, pridáme nakrájanú cibuľku, chvíľu to restujeme, pridáme slovenskú točenú a trochu vody. Chvíľu varíme, pokiaľ sa voda odparí. V miske vedľa zmiešame boloňskú omáčku, rajčinový pretlak a kečup. Keď slovenská točená zmäkne, tak to zalejeme tou zmiešanou omáčkou. Keď to začne vrieť, nasekáme asi 2 rajčiny na drobno a nahádžeme to do omáčky. Chvíľu necháme vrieť, potom stíšime a necháme dovariť.
Voiláááá, omáčka alá Teri je hotová :-).
Ingredincií sme mali toľko, že až. Omáčky som uvaril asi 4 misky, cestovín bolo asi takých 6 mís.

Servírovali sme na úrovni, Ebu hodil cestovinu na také veľké misy a ja som priniesol omáčku v miske a každý si mohol nabrať koľko chcel.
Všetci si pochvaľovali a my sme boli spokojní, že sme to zvládli za necelých 90 minút. S umývaním riadu nám okrem umývačky pomohla ešte aj Oľga a Petra 2 :-).
Našťastie som už poobede zistil, že minulú noc som zabudol jelenčekov v mrazáku a tak som ich vybral von okolo obeda. Večer mali optimálnu teplotu. Človek by si povedal, že zmrazené a rozmrazené pivo musí byť hnusné, ale na tomto austrálskom sa nedá poznať rozdiel :-))
Večer plynul ďalej, hrali sme nejaký kvíz, ja som rozpálil gril a spáchal nejaké hamburgery pre vybraných ľudí. Vyzerali a chutili super.
Kvíz pokračoval, ale ja som bol tak hrozne zničený, že som sa po skončení kvízu pobral na gauč v spoločenskej miestnosti a na hodinku si zdriemol. Po hodine som sa prebral, poprial všetkým dobrú noc a išiel spať.
Spal som dlho a tvrdo. Raňajky boli pripravené okolo pol ôsmej. Odchod bol naplánovaný na 9.30. Všetko bolo v pohode, teda až na to, že nám ostala neskutočná kopa jedla. Veľká misa cestovín sa vyhodila do koša, Agi vyliala omáčku do záchoda, ostali chleby, malo, omáčky a všetko možné aj nemožné. Každý kto mal záujem dostal proviant, upratali sme kuchyňu, umyl som gril a vyrazili sme na cestu do Sydney.

Resumé
Bolo to baller, užili sme si kopu srandy, zabavili sa, odpočinuli, lepšie sa spoznali. Fakt príjemne strávený čas.
Prišiel som späť domov a upadol do jemnej depresie. Temná izba s malým oknom, ticho, iba John počúval hudbu. Išli sme aspoň na obed, trochu ma to rozveselilo, ale pocit prázdnoty ma prenasledoval aj v sobotu. Odporné.
Toto sa mi stáva úplne po každej chatovici, si proste na ten nonstop ruch tak zvyknem, že keď prídem domov a počujem ticho, je mi hrozne clivo.
Tož, nejako som sa rozcitlivel, pridám pár fotiek a idem spať :-)

výprava

chata z vonku

Ebu a Sarah

inštrukcie po príchode

Adéla, Sarah a za foťákom Petra 1

oddychujúce zvieratko

dumaví chlapci

prvá večera

čas kŕmenia :-)

giant swing - inštruktáž

človek zavesený na dvoch gumách je vytiahnutý, telátkami ťahajúcimi to kolmé lano, hore

hore potiahne za to lanko, ktoré ho odistí

a následne swinguje po dráhe lana


hurá na kajaky :-)

Yulianto a Agi

Kookaburra

Markéta a Petra 2 :-)

Luciana, Oľga, Ebu, Petra 1

spoločná pri odchode

Ľudia sa snažili sa hrať aj so svetlom a západom a východom slnka :-)

Servis alá Apple

Chcel som písať až po návrate, ale urobím Houstonovi radosť a napíšem príhodu so sluchátkami.

Keď sa niečo kazí, tak väčšinou poriadne. Keďže tento víkend som si prežil svoju pokrovú nočnú moru v realite, tak aby toho nebolo málo, predvčerom sa mi pokazili nové sluchátka.
Prestalo hrať pravé sluchátko. Odišiel asi nejaký kontakt, pretože keď človek naňho pritlačil, tak chvíľami hralo. Včera som si teda zavolal na Apple infolinku, čo s tým. Mali otvorené aj včera, ale z neba padala voda a len cestou z obeda som zmokol do nitky, takže som to odložil na dnes.
Chlapík na infolinke mi oznámil, že napriek tomu, že to nie je Apple produkt, ale predali mi ho oni, tak ho prijmú a pošlú do Bose na reklamáciu.

Prišiel som teda dnes po škole do Apple. Mal som blok, sluchátka a obal na ne. Káble a manuály som nechal doma. Chlapíkovi, ktorý víta zákazníkov som vysvetlil ako sa veci majú, že som kúpil tieto sluchátka 9. marca a že jedno prestalo hrať.
Chlapík ma poprosil o blok. Pozrel, zahmmmkal a na chvíľu sa ospravedlnil. Stiahol ku mne okoloidúceho supervisora, vysvetlil mu situáciu.
Funguje to tu tak, že zákazník môže do 14tich kalendárnich dní priniesť produkt, s ktorým je nespokojný a oni mu ho za niečo iné vymenia alebo vrátia peniaze v istých prípadoch.
Táto lehota bohužiaľ uplynula, v mojom prípade 23. marca. Supervisor sa na to pozrel a hovorí, že nie je to tak dávno od uplynutia tejto lehoty a aby som nemusel cestu merať dvakrát, tak mi ich proste vymenia kus za kus akože v tejto lehote a tie moje vybavia oni s Bose.

WOOOOOOOOOOW

Škola v prírode :-)

Dlhšie som sa neozval, bojoval som, nebojte sa, prežil som. Fyzicky som úplne zdravý, duševne trochu zlomený, pretože tento víkend som zažil pokrovú nočnú moru v realite, ale pomalinky sa z toho vyhrabávam a jesť mi chutí stále rovnako :-).

Zajtra odchádzame s triedou na kemp, teda bývať budeme asi v nejakom normálnom ubytovacom zariadení a nie v stanoch, ale napriek tomu ľudia vlastniaci spacáky, by si ich mali pribaliť do výbavy. Keď nám toto povedali vo štvrtok (nakoľko v piatok aj v pondelok sme mali voľno zo školy), tak som sa začal trošku obávať. Aby obáv nebolo málo, tak k tomu ešte pridali aj infošku, že by bolo dobré si z domu zobrať povlečenie na perinu a vankúš :-))). To už som sa hodne uchechtával.
Zlatým klincom bolo rozdelenie triedy na štvorčlenné skupiny, z ktorých každá má na starosti prípravu jedného chodu.
Budeme tam 2 noci, 2 triedy, 6-8 jedál, to si nepamätám.
Do skupiny som dostal 1ks tety zo Švajčiarska, 1ks tety z Japonska a jedného Turka. Tento Turek, btw. volá sa Ebuzer, je asi prvý normálny, ktorého som stretol. Ostatní Turci sú trochu alebo trochu viac divní.

Na prípravu jedla pre 28 ľudí sme dostali 100 austrálskych dinárov. A to chystáme večeru :-).
Isabelle (akože teta zo Swiss) vymyslela, že by sme mohli spraviť predjedlo, hlavný chod a dezert :-))). Po kalkuláciach sme zistili, že budeme radi aj za hlavné jedlo :-)

V piatok som behal po supermarkete a opisoval ceny, dnes padne finálne rozhodnutie, koľko čoho potrebujeme. Nakoľko tam je BBQ area, tak som navrhol, nech spáchame domácky robené burgery. Ľuďom sa to pozdávalo, uvidíme či sa zmestíme do rozpočtu.

Holááá holááá, škola v prírode nás volá :-))).

Ozvem sa po návrate...

Sydney, raj lúpežníkov

Prišla SMS. S nadšením ju otváram. Poďakovanie za záujem, ale odpoveď negatívna :-/

Začínam byť z toho hľadania bytu vyčerpaný :-(. Tri pokusy, raz som prepásol, raz som odmietol, raz som bol odmietnutý, dosť blbá bilancia. Nevadí, hľadám ďalej...

Sydney, raj lúpežníkov - funny story
V novej triede máme na poobedné hodiny Agi. Čo je mladá teta z Maďarska, okolo 28 rokov. Na ranné hodiny máme Yulianta. Taký stále usmievavý chlapík, little bit overweight ako sa tu hovorí :-), o ktorom si vytrvalo myslím, že je gay.
Mali sme rannú hodinu na tému násilie, preberali sme slovnú zásobu. Tak nám Yulianto vysvetľoval rôzne slovíčka pre rôzne druhy napadnutia a pridal k tomu aj príbeh, nakoľko sa celá trieda zhodla, že v Sydney nie je veľa pouličného násilia.

Yuliantov kamarát (šípim, že tiež gay) čaká v noci na stanici na vlak. Ako si tam tak stojí, pristúpia k nemu dve tety a požiadajú ho o jeho peňaženku. On im ju odmietne vydať, ALE a Yulianto to zdôraznil ALE, potom začne byť jedna z tých tiet neprimerane agresívna, slovne naňho útočí a začne doňho strkať.

Východoeurópsky chlapec z malého mesta ako som ja, by si bol myslel, že pokiaľ sa teta neukľudní, tak napriek slušnej výchove a dobrým mravom sa to dá vyriešiť ručne stručne.

Austrálsky (gay) chlapík, strednej postavy (podľa Yuliantovho opisu) im tú peňaženku po pár hrubých slovách a pár postrčeniach dobrovoľne vydá.

Triedou sa ozýva môj hurónsky smiech, krútiac hlavou prosím Yulianta, nech prestane s tými vtipmi.
On na mňa nechápavo pozerá, ja na neho nechápavo pozerám. Keďže sa nesmeje, tak mi pomaly, ale isto dochádza, že on to myslí naozaj vážne.
Pýtam sa ho teda, prečo sa ten jeho kamarát fyzicky nebránil, však snáď by sa chlap mohol ubrániť agresívnej žene a jej kamarátke.

No, ona bola naozaj, ale naozaj agresvína.

Tlmený hurónsky smiech opäť :-)

Neviem, možno je to tým, že nie som stredne urastený muž, som tak trochu dosť prerastený, možno tým, že si vážim svoje peňáze a možno len tým, že som lenivý volať do banky, nech zablokujú kreditky, ALE pokiaľ ku mne v noci na stanici pristúpia dve tety a jedna z nich bude viac agresívna ako sa na slušne vychovanú tetu patrí, tak napriek slušnej výchove a gentlemanským mravom, ktoré vravia, že tetu len kvetinou a kaktusom udriem, tak v prípade ohrozenia zdravia/peňaženky by som jednoducho zaťal zuby a nejako prekusol to, že musím ublížiť žene.

V triede padla faktická poznámka, že možno niekde obďaleč čakali aj nejakí dvaja chlapíci, ktorí by nastúpili v prípade neúspechu tej agresívnej tety.
A?
Tak by som zmlátil agresívnu tetu a chlapíci by zmlátili mňa, hold, aj to sa stane, ale vydať peňaženku s jej obsahom bez boja za zopár sprostých slov a strkanie od nejakej kváziagresívnej tety?
Neviem neviem, kam tento svet speje?

Ujo Gašpar opäť prezidentom
Rovnako choré mi prídu aj výsledky našich prezidentských volieb. Prvýkrát sa národ nemusel rozhodovať medzi väčším a menším zlom a napriek tomu sa rozhodol nahovno.
Ak je prezident obrazom občanov a reprezentantom krajiny, tak ak má mňa reprezentovať tamten (ch)ujo (ako on nazýval exprezidenta Kováča), tak ďakujem, neprosím.
Ja to naozaj nedokážem pochopiť.

Sú Slováci naozaj hlúpi? senilní? malicherní?

Sme naozaj stádo oviec, ktoré zabúda, čo sa dialo v minulosti? Ktoré za sľúbených 5 korún a chlieb lacnejší o korunu zvolí kohokoľvek?

Takýto národ je ideálna živná pôda pre populizmus a zdegenerovaných blbečkov typu Fico, Slota, Gašparovič.

Som naozaj znechutený, nechcel som do tohto blogu ťahať politiku, znechutenie je silnejšie ako zásady. A stáva sa mi to pravidelne v päťročných intervaloch, dokedy?

Najviac ma však pobavili argumenty stáda
1. Radičová je afektovaná, nesympatická a nevie sa vyjadrovať.
Stačilo si pozrieť diskusie a porovnať vyjadrovacie schopnosti oboch kandidátov. PredsI to musí byť každému vidiacemu a počujúcemu jasné.

2. Ak Radičová skončí vo funkcii, tak sa jej budeme ešte dlho skladať na dôchodok, pretože je ešte mladá / Ak pôjde Gašparovič zostane, tak mu nebudeme musieť platiť dôchod 5 rokov.
Dôchodok prezidenta je okolo 30-40.000skk/mesiac = do 500k/rok = 2.5mega za 5 rokov = asi 20 halierov na každého pracujúceho človeka ročne, WOW, brutal, to sa asi fakt nedá utiahnuť.

3. Ako to bude vyzerať, však Radičová ani nie je vydatá a žije navoľno s vozíčkarom.
Najviac pobavilo, že to povedala teta, ktorej sa viac páčia tety ako chlapi. Tolerancia na prvom mieste predsI :-)

To je asi tak všetko, ospravedlňte ma, musím ísť zvracať...

Časový posun
Tuším, že týždeň späť sa doma posúval čas o hodinu dopredu, čím sa časový rozdiel medzi domovinou a Sydney zmenšil na + 9 hodín.
Dnes ráno som sa po návrate z raňajok stretol s Jeanette, aby som bookol svoju izbu ešte na tento týždeň. Ona mi oznámila, že sa posúval čas zo soboty na nedeľu. Telefon aj počítač to urobili automaticky bez akéhokoľvek upozornenia, takže som o tom dovtedy ani netušil a žil s novým časom pár hodín :-)
Finálny posun je v súčasnej dobe + 8 hodín oproti Slovensku.

Chodím, teda som

Pátranie po vhodnom byte pokračuje. Konečne na web pribudlo viacero nových ponúk, z ktorých však po odstránení nedostatkov ostala opäť iba jedna :-).

Dohodol som teda obhliadku, čas padol na piatok, 6:45pm. Zo školy som prišiel domov o štvrtej a bol som otrasne ospalý, celé poobedie som zaspával. Zapol ventilátor, padol do postele a spal. Zobudil ma nutkavý pocit povinnosti. Nemám rád ten pocit, pretože stále mám v hlave, že sa musím zobudiť a ten alarm ma vždy načas zobudí, ale nespí sa s tým dobre :-). O šiestej som sa pozbieral z postele, učlovečil sa, zobral mapu a vydal sa na hrôzostrašnú cestu :-).
Podľa mapy to vyzeralo easy, pretože mapa má iba dve dimenzie. To, že budem chodiť do kopca, z kopca, behať po schodoch a tak, s tým som akosi nerátal. Na obhliadku som teda meškal štandardnú štvrťhodinku.

Byt sa nachádza kúsok od Darling Harbour, teda asi 15 min od školy. Dvojizbový byt s dvoma kúpeľňami, veľkým balkónom, 25metrovým bazénom v budove, neveľkým, ale dostatočne vybaveným fitkom a ako bonus BBQ area. Parádička. Prenajímateľ je rodený Austrálčan okolo 30ky. V byte je nova plazma s dvoma gaučami a tiež celkom veľký jedálenský stôl, takže tam by som mohol hrávať.
Ja by som tam bývať chcel, ale mám troch konkurentov. V nedeľu sa dozviem, či som bol dostatočne očarujúci :-).

Keď som tam dorazil na obhliadku, bol som solídne mokrý, pretože som sa snažil prísť načas. Márne :-). Aby som to zabil, tak som sa rozhodol, že cestou domov budem pokračovať svižným tempom. Domov som prišiel mokrý ako myš, hodil tričko na sušiak, vysušil sa, schmatol čisté triko a pokračoval do mojej obľúbenej thajskej reštiky, bol čas kŕmenia :-).
Po návrate som som pripojil iPod k iTunes, nech prenesiem dáta. Včera som nachodil zatiaľ najviac km za deň počas môjho doterajšieho pobytu.
Šialených 9km. Dnes tie kiláky citím v nohách, včera som to ku koncu cítil aj v kolenách, nuž, už nie som najmladší :-)

Prehľad mojich prechádzok:

prvá prechádzka je z 13teho marca

na to, že to je necelý mesiac, je to celkom sick vzdialenosť
(a to ešte občas chodím bez počítajúcich tenisiek :-)

To je všetko čo som pre dnes chcel, keď sa dozviem, či sa v nedeľu sťahujem, tak sa ozvem.

Dekadencia

Po vzostupe prichádza pád, viem o tom, akurát ma to vždy trochu prekvapí. Po tom aký bol február výborný, tak sa mi v marci, hlavne v druhej polovici začalo všetko rúcať a kaziť...

Ako som už v minulých blogoch spomínal, hľadám byt. Práca je to neľahká, nakoľko dobré byty majú vždy, ale úplne že vždy, nejaké ALE. Klasický problém je min. stay 6 months, alebo hľadáme ženu, čo sa človek dozvie obvykle až pri telefonáte alebo byt je skvelý, výhľad krásny, ale izba je nezariadená etc...

Chcem tak veľa ak chcem nájsť samostatnú izbu, veľkú posteľ, príjemnú lokalitu, fitko a bazén v dome included, príjemného/ých spolubývajúcich?
Naozaj som z toho dosť zlý, hlave preto, že som premárnil jednu celkom solid šancu.

Netrpezlivý Číňan
Našiel som byt, síce 15 min chôdze od školy, ale s tým som nemal problém, celkom rád sa prechádzam. Dohodli sme obhliadku, byt bol jednoizbový, s veľkou obývačkou, kúsok od prístavu Darling Harbour, takže aj výhľad bol pekný. Fitko super vybavené, 25metrový vyhrievaný bazén samozrejmosťou. Kuchyňa menšia, ale zase veľký balkón. V ponuke bola možnosť bývať v spálni za 350pw alebo v obývačke na rozkladacom gauči za 250pw. Nakoľko ten rozkladací gauč bol po rozložení vo veľkosti queen size postele a v spálni nebol stolík na počítač, tak sme sa dohodli, že by som chcel bývať v obývačke.
Spolubývajúcim by mi bol Jeremy. Asi 30 ročný chlapík z Číny, ktorý tu pracuje ako výpočtár v stavebnej firme. Obhliadka bola v stredu. Všetko prebehlo OK.
Povedal mi, že do piatka večera sa rozhodne, pretože má ešte aj iných záujemcov, teda nejaký pár, ktorý chce bývať v spálni, čo je preňho lepšie, lebo ušetrí. Budiž.

Byt vyzeral takto nejako:

obývačka

kúpeľka aj s vaňou

spálňa, sem by som si chodil iba po veci, ktoré by som mal vo vstavanej skrini

bazén

Všetko teda vyzeralo celkom baller. V piatok mi volá Jeremy, že teda ja som ten vyvolený a či môžem prísť večer, prebrať ešte detaily pred sťahovaním.
Zatiaľ všetko podľa plánu.

Medzičasom nachádzam jednu výborne vyzerajúcu ponuku. Je to tá istá budova hneď oproti Hyde Parku, kde sme si boli oddýchnuť vo vírivke po Bondi. Proste budova, v ktorej som túžil bývať.
Inzerát vyzerá zaujímavo.
Profesionálna teta hľadá spolubývajúceho. Izba samostatná, kúpeľka samostatná, obyvačka veľká a do školy sa dostanem za 3 minúty, bez toho, aby som musel prechádzať cez hlavnú cestu. 300pw, stále prijateľných. Baller ponuka.
Volám tete, či je možné dobehnúť na obliadku, že jasné. Dohoda je na piatok o 18:00. Teta mi o pol šiestej volá, že sa zdrží v práci, či to môžeme preložiť na siedmu. Bohužiaľ to nejde, pretože musím ísť na druhý koniec mesta za Jeremym, tak jej hovorím, že na druhý deň. Dávame to na druhú poobede.
Tu to všetko začalo.

Byt vyzeral na fotkách takto nejako:

queen size bed

obývačka s veľký gaučom a výhľadom rovno na Hyde Park

trochu malý, ale predaslen bazén (na streche :-)

Išiel som teda na pokec s Jeremym na druhý koniec centra, teda nejakých 2.5km po svojich. Témou bolo len to, že asi budeme musieť skočiť kúpiť niečo, čím sa v noci zakryjem, pretože tam nič také nemal a také drobnosti, že by bolo dobré rozkladacú posteľ zložiť do formy gauča každé ráno a tak. Proste pohoda.
Nechcel som mu klamať a tak som mu povedal ako sa má situácia, že som našiel niečo oproti Hyde Parku a že nemôžem sa k nemu nasťahovať skôr ako to obhliadnem, pretože som videl jeden byt v tej budove a je to byt snov. Takže som ho poprosil, či mi dať 16 hodín na rozhodnutie a ja mu v sobotu po obhliadke ASAP zavolám, či som na ceste alebo má volať tomu páru.
Hovoril, že mu to nevadí, ale videl som, že ho to nepríjemne prekvapilo. Chvíľu sme teda ešte kecali o všeličom. Nakoniec mi povedal, že teda počká do zajtra, ale pokiaľ mu niekto zavolá, tak mu nebude brániť sa nasťahovať. Tvrdil, že chápe, že hľadám niečo bližšie školy a že to môže byť pre mňa aj lepšie etc.
Domov som sa vydal okolo 21:30 a napriek tomu, že som mal v ten deň narodky a ľudia ma volali do mesta, som bol taký zničený, že som sa ledva doplazil domov.

Rozuzlenie
V sobotu mi o desiatej ráno volá Jeremy, že prišiel nejaký pár, ktorý sa chce nasťahovať, či teda prídem dnes alebo neprídem. Tak som mu povedal, sry, byt je super, ale pokiaľ neuvidím ten v "The Connaught" (názov budovy), tak sa k nemu nemôžem nasťahovať, pretože by som mal pocit, že som minul šancu na byt vo vysnívanej budove.
Tak povedal OK, že teda ten párik sa bude sťahovať. Nie veľmi nadšený hovorím OK.
Mi to príde dosť ješitné od neho, pretože predtým si vybral mňa pred iným párom a nedokáže počkať 5 hodín. Hm, divné to bolo, ale povedal som si Let´s gamble, risknem to s tým druhým bytom.

Na stretnutie do konagu prichádzam prekvapivo na čas. Teta príde pre mňa dole. Odvezieme sa na siedme poschodie a teta mi ukáže byt. Byt je super, všetko veľké, veľa miesta, dobrá kuchyňa, práčka, susička, telka, obrovský balkón, proste baller. Následne mi ukáže ešte aj fitko na strechce, nakoľko bazén som už predtým testoval. Fitko je dosť chrabré, pár bežeckých pásov a nejaké stroje, inak nič moc, ale nevadí, na behanie a plávenie to stačí.
Vrátime sa na balkón, kde si sadneme a chvíľu kecáme. Stále mi hlavou beží, IDIOTNIK, IDIOTNIK, IDIOTNIK, mal si ostať s Jeremym.

Prečo?
Jednoducho preto, že teta má asi 50 rokov. Nemám nič proti tetám v tomto veku, len by som sa cítil ako doma a ja chcem byt, kam môžem zavolať pár ľudí zo školy na večeru a spolubývajúci sa pridá. Teta potrebuje kľud po práci a nemá náladu na študákov variacich klokana.
Takže odchádzam celkom dosť sklamaný, sadám do Hyde Parku a sám sebe nadávam, ale proste kto neriskuje nemá, len treba rátať s tým, že to občas to nevyjde.

Dosť ma to zožiera, celú sobotu som hrozne zlý, mrzutý, večer som mal ísť zapiť narodky, ale bol som taký zlý, že som odmietol aj návštevu Morgane, ktorá ma chcela utešiť tým, že niečo uvarí alebo len film kukneme. Zloba ma držala ešte aj v pondelok, keď sa k tomu pridal aj celkom "príjemný" pokrový swing a tak som napriek solídnej hre celkom tučne zatrepotal kopytami.

Poriadny spánok a horúca sprcha ma však napravili a tak som včera zase fungoval ako človek. Pokiaľ sa dnes nič nepokazí, dážď, ktorý nás plánuje otravovať celý týždeň nerátam, tak by sme mali ísť večer do kórejskej reštiky na Soju :-)

Ešte prikladám mapu pre predstavu tých vzdialeností od školy.

Cheers