TuKE na potuľkách Austráliou: Ako prasa v žite

V utorok sa do postele dostáva až okolo jednej, ale nakoľko je na stredu naplánovaný odchod na FCE kemp o 8.15, teda aspoň vtedy sa máme dostaviť do školy, tak nastavím budík a zaspávam.

Ráno ma pocit povinnosti, ktorý sa mi zapína ak sa niečo dôležité deje zobúdza 15 minút pred budíkom, o 6.15. Chvíľku sa ešte povaľujem a potom začínam baliť. Zbalený som prekvapivo rýchlo, 2 tričká, 3 polokošele, 1 mikina, 1 bunda, 4 ponožky, 4 boxerky, mydlo, pasta, kefka, posteľné povlečenie a holá holá, kemp volá. Baterky do foťáku nabité, novučičké sluchátka pripravené, ťažkotonážny 120Gb iPod tiež ready.
Cestou kupujem čerstvý pomarančový džús a minerálku na cestu.

Do školy prichádzam na prekvapenie všetkých ešte pred 8.15, som na seba patrične pyšný :-). Sadám si vstupnej "haly" vedľa recepcie na sedačku a odpočívam. Začínajú pribúdať ľudia. Ich počet sa zastaví na 28 (2 triedy FCE) vrátane našich učiteľov (Agi a Yulianto).
Čakáme na autobus, trošku kecám s Ebuzerom, pretože sa cestou ešte musíme zastaviť v nákupnom centre, kde máme nakúpiť potraviny.
Autobus prišiel. Nakoľko mám ešte v živej pamäti v akých neľudských podmienkach som cestovával autobusmi do školy alebo ku babke, tak som v napätí, čo za autobusy majú tu.
Autobus pre cca. 35 ľudí, klimatizovaný, každý máme vlastný bezpečnostný pás, telka, DVD player, proste ballerbus :-).
V autobuse vyberám foťák, že sa trošku pofotíme, ups, Mr. Šikulka zobral všetko, od vatových paličiek až po posteľné prádlo, nabil obe batérie do foťáku a pamäťová karta ostala ležať na stole.

Šéfkuchár bez peňazí
Cesta ubieha celkom rýchlo, riešime jedlo. Pôvodný plán bol spáchať kura a ryžu ako hlavný chod, grécky šalát ako predjedlo a puding ako dezert. Neskôr sa to zmenilo na hamburgery, pretože sme sa dozvedali, že tam je gril, bohužiaľ, rozpočet nepustil...

Zastavujeme pred veľkým obchodným centrom, v ktorom má pobočku asi každá väčšia potravinová značka.
Nakoľko páchame večeru, ktorou majú byť cestoviny, tak potrebujeme kúpiť cestoviny, omáčku, kečup, zeleninu a ja nakupujem nejaké ingrediencie na vlastné burgery.

Delíme sa na dve skupiny, Ebu a Isabel nakupujú zeleninu a syr a Kaori a ja sa vydávame hľadať lacnú cestovinu, omáčky a burger ingrediencie.
Kaori výborne spolupracujeme a celkom fit si rozumieme, takže cestovinu máme nakúpenú skôr ako nás šéfka (akože trošku panovačná Isabel) pristihne, že sa zaoberáme mojimi burgermi :-).
Omáčku sme zobrali nejakú boloňskú, rajčinový pretlak, kečup, bbq omáčku a kopu iných vecí.
Nakúpili sme 5kg cestovín, veľa omáčky, ingrediencie na grécky šalát a pri platení zisťujeme, že nám zo 100ky, ktorú nám pridelila Agi na nákup ostalo ešte 10 dolárov, tak sme kúpili ešte ďalšie cestoviny a omáčku, radšej viac ako málo.

Zatiaľ čo Ebu a Isabel vyberali čo kúpiť za tých 10 dolárov, Kaori si odbehla, tak ja som čakajú s plným košíkom zablúdil do bottle shopu a zobral 24ks bratčeka jeleňčeka aka piva Toohies :-).
Na celý nákup sme mali cca. 50 minút, k aubusu prichádzame s plným košíkom ako poslední a to som sa ešte chcel staviť a kúpiť si pamäťovú kartu do foťáku, nestíham.

Pokračujeme teda plne naložený v ceste. Keď sme sa Yulianta pýtali ako dlho je to od nákupného centra, tak povedal, najmenej hodinu.
Keď dorazíme do niečoho, čo vyzerá ako raj po pol hodine, tak si hovoríme, že to sme asi len zablúdili, pretože najprv vybehne šofér, potom Yulianto, potom sa vrátia, potom vybehne Agi a takto tam 15 minút pobehujú :-).
Nakoniec nám po štvrťhodine očakávania oznámia, že sa môžeme vyvaliť z busu. Nikto tomu nechce veriť. Zariadenie je fakt baller, tenisové kurty, jazero, bazén, plážový volejbal, veľmi slušné ubytovanie a hlavne všade zeleň.
Zatiaľ čo s Ebum hľadáme kuchyňu, aby sme rýchlo dali ingrediencie do ladničky, tak ostatné zvery sa rozbehnú do izieb a nám nakoniec ostáva bývanie s Agi a Yuliantom v spoločnej izbe. Izba je pre 6 ľudí, takže miesta máme dosť.

Deň 1 - Najprv práca, potom zábava
Okolo obeda sme teda v zdraví dorazili. Prvý obed mali na starosti Petra, Markéta, Ming Young a Sarah (2xČR + 2x Kórea). Bola to nejaká anglická špecialita, ktorej meno som hneď po konzumácii zabudol. Príprava tejto špeciality však zabrala asi 2-2.5 hodiny, takže obed sa vyhladovanému stádu servíroval okolo druhej až pol tretej. Medzičasom Agi a Yulianto začali s Mock testom. Mock test je speaking test z FCE skúšky. Teda oni sa hrali na serióznych skúšajúcich a my na serióznych skúšaných.
Ešte vo štvrtok v triede sme si vytiahli svojho partnera na tento speaking test. Zo 14 ľudí som samozrejme dostal jedinú tetu hovoriacu po slovensky :-). Oľga je celkom v pohode, je z Moldavy nad Bodvou, hovorí po nemecky, maďarsky a aj taliansky, nakoľko tam žije posledných pár rokov.
Naše poradie bolo 12ty z 13tich. Keďže každá dvojica na test potrebuje cca. 30 minút, tak to dávalo tušiť, že pred večerou to nestihneme.
Problém bol, že učitelia nám zakázali konzumovať pred testom, heh. Dostali sme aj nejaké papiere, že vraj nech zabijeme čas pred testom, bol to nejaký cvičný test. Tiež sme dostali odporúčania, že by sme mali ten speaking test praktizovať. S Ebum začali praktizovať ping-pong, prišlo nám to zábavnejšie :-). Všetci ostatní si pekne posadali na gauče a k stolom a trénovali. Nakoľko bol však ping-pong v "obývačke", tak ich to asi po 10tich minútach našej hry prestalo baviť a išli radšej von, predsa len, celkom nám to išlo a výmeny boli solídne dlhé :-).
Po pingpongu mi vysmädlo a tak som skolil dvoch jelenčekov, zobral basketbalku a šiel si trochu zahádzať, pridali sa dvaja borci z vedľajšej triedy. Slniečko svietilo, kôš bol asi v inej výške ako doma, pretože moje hody končili často hodne vysoko na doske :-). Možno je to len tým, že som basketbal dlhšiu dobu nehral :-).
Po baskete som našiel Ebuho medzi Adelou, Petrou a Olgou, akože trénovali nejaký speaking, tak som sa tam povalil a kecali sme. Celkom sranda.
Potom sa z budovy ozýva Obééééééééééd. Tak sa tam dovalíme a čakáme na špecialitu :-).
Bolo to vlastne pomleté mäso v nejakej červenej omáčke, uložené na spodok plechu, na vrchcu bolo zemiakové pyré, to všetko posypané syrom a zapečené v trúbe. Šmak :-)
Po dobrom obede chvíľku odpočívam a potom ideme hrať tenis, po ktorom skočím do bazéna, chvíľu poplávam a potom hráme zase futbal.
Skúšanie ide hodne hodne pomaly, večera v podobe BBQ (klobásky - také tunajšie a plátky mäska ugrilované na tej bbq peci) + cesnakový chlieb, taktiež ugrilovaný na tej bbq peci a ešte k tomu nejaká šalát. Hmmm, zase šmak.
Proste každá skupina sa snažil pripraviť čo najlepšie jedlo a zatiaľ to vychádzalo. Po večeri máme s Olgou ešte stále kopu času a trénovať sa nám akosi nechce, tak sa radšej bavím s Ebum pri ping-pongovom stole, kde sa nám striedajú súperi, ktorých sekáme hlava nehlava. Teda až na dvojicu Adela - Petra, ktoré nám boli viac ako vyrovnanými súperkami :-).
Nakoľko mi vysmädlo, tak som skolil ďalších dvoch jelenčekov, ale keďže som medzičasom zjedol 2 chody, stále som v ťažkej pohode, akurát som už vymenil po toľkých aktivitách 2x tričko :-).
Okolo desiatej sa nás Agi s Yuliantom pýta, že sme na rade, ale zostávajú posledné 2 páry, či to nepreložíme na zajtra. Rázne hovorím nie a Olga súhlasí. Celé poobedie sa udržujem v triezvej nálade len preto, že večer má byť skúška a oni to chcú presunúť, pche. Sme im dovolili sa tiež navečerať a potom sme sa konečne dostali k tomu testu.
Ako vyzerá speaking test? Pozeráme na fotky a popisujeme podobnosti a odlišnosti, potom diskutujeme sa partnerom o nejakých obrázkoch, ktoré sú obvykle návrhy na zlepšenie v nejakom obchode alebo sú to profesie a diskutujeme o schopnostiach nevyhnutných na ich vykonávanie. Posledná časť je o tom, že nám skúšajúci kladú všakovaké otázky o nás.
Keďže už bola hlboká noc, tak sme to brali s ľahkosťou, Olga tiež celkom solid spolupracovala, takže sme to za pol hodku vybavili. Dostali sme potom hodnotenie. Trošku stále lietam v časoch, ale ževraj to kompenzujem prirodzenosťou a plynulosťou ktorou hovorím. Dopadol som o kúsoček lepšie ako Olga, stačilo by to na prejdenie testom, čiže som bol celkom spokojný.
Olga bola trochu vystrestovaná, ale ako sme to dali, tak bola tiež spokojnejšia.
Inak podvečer, medzi 6-8pm ma zachvátila otrasná, ale úplne, že hrozná bolesť hlavy. Snažil som sa ju dostať z hlavy tými jelenčekmi, ale ani to nepomáhalo, lebo som sa musel krotiť :-).
Po desiatej som sa na to konečne mohol poriadne vrhnúť. Okrem jelenčekov, som sa ešte s chalanmi zložil aj na vodku, do ktorej sa mi však v prvý večer veľmi nechcelo, takže som vyhnal bolesť hlavy asi 4-6timi jelenčekmi :-).
Pomohlo to.

Okolo polnoci som sa ani neviem ako dostal do diskusie s Markétou (20ročná teta z Prahy) a diskutovali sme na tému, prečo Češi nemajú radi Slovákov a naopak. S Olgou sme sa zhodli, že my nemáme nič proti nim. Nakoniec sa to zvrhlo na porovnávanie, kto ho má väčšieho, teda koho ekonomika rastie rýchlejšie a kto je vo väčšom zadku, či my s Ficom alebo oni s ich deficitom :-).
Debata to bola veselá. Ostatné tety bývajúce mimo Prahy svorne prikyvovali, že oni nemajú nič proti Slovákom a že to je iba nejaký pražský syndróm. Nakoniec sme sa v zdraví rozišli.
Ľudia sa po polnoci nejako rozpŕchli. Okolo druhej padol návrh, že čo takto ísť sa okúpať do bazéna. Boli sme už iba poslední štyria. Sarah z Kórey, Olda z ČR, Salvatore zo Sicílie a ja. Nakoľko mám rád akciu, hovorím pohoda, pome. Kukali na mňa, že huh? Však nemáš plavky. Hovorím a? Však sú 2 hodiny ráno.

Za divného, prvýkrát
Telátka sa zdráhali, že chcú plavky a uteráky, tak sme zbehli do izieb pre plavky a uteráky. Salvatore bol nejaký ustráchaný, tak ten šiel iba ako doprovod. Takže sme boli akože traja kúpajúci. Zobral som kľúč od areálu bazéna a vydali sme sa na cestu. Bolo to asi 5 min od chaty. Kúpal som sa poobede, takže som vedel čo a ako. Prišli sme tam, vletel som do vody a čakám, že kde sú telátka. Teta z Kórey sa rozhodla, že ona sa teda kúpať nejde, pretože je to bazén vonku a voda je studená. Oldo sa na to otočil a odišiel. Kukal som jaq truhlík z bazéna, že WTF? Ona si myslela, že to je bazén vnútri nejakej budovy, keď som bral kľúč, ale že to vonkajšieho ona neskočí, že studená voda a blá blá blá. Logické myslenie, sme na kempe a teta očakáva, že tu majú 24 hodín vyhrievaný bazén, džííííííííízs :-)
Otrasné, tak som si trochu zaplával, párkrát skočil, vyliezol, usušil sa a išli sme späť do chaty. Sarah a Salvatore na mňa kukali ako na úchyla, keď som plával v studenej vode. Ja som na nich kukal ako na truhlíkov, ktorí nevedia, čo je dobré :-). Stále kvíkali, že voda je ľadová a blá blá blá. Pri polnočnom kúpaní je voda studená iba pre telátka, ktoré nepožili dostatočné množstvo jelenčekov/iného špiritusu :-).

Za divného, druhýkrát
Vrátili sme sa teda na chatu, Yulianto bol ešte stále hore a fajčil na terase, tak som mu zamával a išiel spať.
Keďže som prišiel v mokrých trenkách, hodil som ich v kúpeľke na vešiak, utrel sa a keďže sa mi nechcelo hľadať spacie veci po tme, Agi aj Ebu už spali, proste som si ľahol do svojej postele a zaspal spánkom spravodlivých.
Ráno som sa zobudil, kúpeľka obsadená, tak som sa snažil pohľadať boxerky v ruksaku, ktorý bol opretý o moju posteľ.
Čo som však nevedel, tak Yulianto už bol hore a sledoval ma :-). Čo by nebolo také hrozné, akurát keď Agi vyšľa z kúpeľky a Ebu sa prebudil (spal na hornej posteli), tak Yulianto podišiel ku mne, či sa môže opýtať takú trošku chúlostivú otázočku. Agi aj Ebu spozorneli :-).
Hovorím, že nech sa teda kľudne pýta. Tak sa teda pred celou nastúpenou osádkou izby opýtal, či som spal completely naked. Rozospatý kuknem pod perinu a hovorím, že hm, yes :-).
Pohľad na zdeseného Yulianta, na nezaplatenie :-) Agi aj Ebu to zobrali srandovne, len Yulianto bol z toho trošku mimo.
Tak som bol za divného druhýkrát...

Deň 2 - Zábava a potom zase zábava
Raňajky boli v podobe kto si čo nájde, to zje. Ušli sa mi toasty s maslom, šunkou, syrom a ešte aj jeden s džemom :-).
Potom som sa učlovečil do podoby ľudskej a vyrazili sme na Giant swing. Ťažko sa to opisuje, ale je to v podstate človek zavesený vo výške cca. 20 metrov na gume z dvoch strán. Hore ho musí dostať partia z dola, ktorá ťahá lano. Človek potom potiahne za šnúrku a padá voľným pádom po dráhe lán. Je to asi taký 5 sekundový pád a potom už len hojdanie :-).
Bohužiaľ, maximálna nosnosť bola 120kg, čo prekračujem, takže som si to neužil, akurát som robil ťahača asi 3 hodiny :-).
Nastal čas obeda a chalaniská pripravili BBQ. Bolo to celkom jedlé. Poobede sme šli vyskúšať lukostreľbu, nakoľko v areály mali aj normálnu strelnicu asi so 6-8 terčami. Celkom srandovné to bolo, aj keď ma to moc nebavilo.

Na vodúúúúúú, úúúúúúútooooookkkkk
Po lukostrelbe sme sa konečne dostali k tomu, na čo som sa od rána tešil. Vypustili nás na vodu. Každý si musel vytiahnuť kajak, vestu a pádlo z lodenice a mohli sme vyraziť.
Bolo nás 28, teda 14 dvojkajakov. Bolo to super, aj keď mám narazený chrbát, nakoľko som si na začiatku zle sadol do kajaku :-). Keď sme si tak šantili na jazere, tak inštruktor, ktorý tam okolo nás jazdil na motorovom člne zakričal, že žralok a museli sme sa stiahnuť na breh.
Žralok a v jazere? Sa mi to veľmi nepozdávalo, ale keďže aj inštruktor aj teta inštruktorka v single kajaku sa tvárili vážne, tak som obrátil našu lodičku, v ktorej som viezol tetu z Brazílie a zaparkoval na brehu. Je pravda, že to jazero bolo slané a viacmenej to bolo more, ale aj tak sa mi veľmi nezdalo, že by to mohol byť žralok, ale šťastenu som pokúšať nepotreboval, stačí že ma to teraz facká v pokri, kúsanec od žraloka do zadku fakt nepotrebujem :-)
Chvíľu sme na brehu pomocou pádiel na seba hádzali vodu, jedna posádku a na druhú a druhá na tretiu. Po 10 minútach sme boli mokrí ako myši. Prišiel Phil (inštruktor), ktorý nakoniec oznámil, že jazdil teraz okolo a možno to bol delfín. A keďže kameň prebije nožnice a delfíni žralokov, tak sme sa opäť vydali na vodu :-).
Boli aj nejaké preteky, ale keďže moja teta mala problém, že občas si mýlila pravú s ľavou rukou, tak ked som zo zadu na ňu kričal, left, right, left, right, tak ona pádlovala naopak a nás to brzdilo :-).
Kajakovanie bolo super, užili sme si kopu srandy, ale hodne nás to vyčerpalo.
Zaparkovali sme kajaky v lodenici a vydali sa späť na cestu do chaty. Cestou späť som sa ešte stavil v bazéne si trochu zaplávať, nakoľko v tom jazere som sa nejako neodvážil :-).
K bazénu prišiel aj môj kuchársky tím, s ktorým sme mali tvoriť večeru okolo siedmej, takže sme mali ešte celkom dosť času.
Ebu sa kúpal so mnou a Kaori a Isabel sedeli na brehu. Teda Kaori aj skočila do vody, ale rýchlo vyliezla, ževraj studená voda :-).
Po kúpaní sme ešte skúšali hrať beach volejbal, ale keďže sme boli štyria a od profíkov máme ďaleko, tak nás to prestalo baviť asi po piatich výmenách, ktoré končili hneď po podaní :-).
Kaori navrhla tenis a tak sme sa vydali v zložení Kaori, Yulianto a Petra 1 (máme v triede dve, tak ich voláme Petra 1 a Petra 2 :-) zahrať tenis. Pridala sa aj Agi, ktorú to však po chvíly prestalo baviť a šla späť do chaty.

Omáčka alá Teri(ér)
Po tenise sme skočili do spŕch a nakoľko som mal neopísateľnú chuť na Solo (taká citrónová limonáda), tak sme skočili ešte s Kaori a Oldom na najbližšiu pumpu, čo bolo asi takých 15 minút chôdze tam a 15 späť :-)
Po návrate už Ebu a Isabel pripravili ingrediencie, takže sme si umyli ruky a pustili sa do prípravy večere.
Isabel robila šalát, Ebu varil cestovinu, Kaori pomáhala všetkým so všetkým a ešte aj riad umývala a ja som varil Omáčku alá Teri :-).
Pôvodne to mali byť vegetariánske cestoviny, ale keďže z rána ostalo niečo čo vyzeralo ako slovenská točená saláma a tety, ktoré chystali raňajky sa opýtali, či to nechceme použiť, tak som to nasekal a použil do omáčky :-).
Mali sme iba jeden nôž, ale práca nám išla od ruky.

Omáčka alá Teri sa varí jednoducho: hodíme kúsok masla do hrnca (alebo nalejeme trochu oleja), necháme roztopiť/zohriať, pridáme nakrájanú cibuľku, chvíľu to restujeme, pridáme slovenskú točenú a trochu vody. Chvíľu varíme, pokiaľ sa voda odparí. V miske vedľa zmiešame boloňskú omáčku, rajčinový pretlak a kečup. Keď slovenská točená zmäkne, tak to zalejeme tou zmiešanou omáčkou. Keď to začne vrieť, nasekáme asi 2 rajčiny na drobno a nahádžeme to do omáčky. Chvíľu necháme vrieť, potom stíšime a necháme dovariť.
Voiláááá, omáčka alá Teri je hotová :-).
Ingredincií sme mali toľko, že až. Omáčky som uvaril asi 4 misky, cestovín bolo asi takých 6 mís.

Servírovali sme na úrovni, Ebu hodil cestovinu na také veľké misy a ja som priniesol omáčku v miske a každý si mohol nabrať koľko chcel.
Všetci si pochvaľovali a my sme boli spokojní, že sme to zvládli za necelých 90 minút. S umývaním riadu nám okrem umývačky pomohla ešte aj Oľga a Petra 2 :-).
Našťastie som už poobede zistil, že minulú noc som zabudol jelenčekov v mrazáku a tak som ich vybral von okolo obeda. Večer mali optimálnu teplotu. Človek by si povedal, že zmrazené a rozmrazené pivo musí byť hnusné, ale na tomto austrálskom sa nedá poznať rozdiel :-))
Večer plynul ďalej, hrali sme nejaký kvíz, ja som rozpálil gril a spáchal nejaké hamburgery pre vybraných ľudí. Vyzerali a chutili super.
Kvíz pokračoval, ale ja som bol tak hrozne zničený, že som sa po skončení kvízu pobral na gauč v spoločenskej miestnosti a na hodinku si zdriemol. Po hodine som sa prebral, poprial všetkým dobrú noc a išiel spať.
Spal som dlho a tvrdo. Raňajky boli pripravené okolo pol ôsmej. Odchod bol naplánovaný na 9.30. Všetko bolo v pohode, teda až na to, že nám ostala neskutočná kopa jedla. Veľká misa cestovín sa vyhodila do koša, Agi vyliala omáčku do záchoda, ostali chleby, malo, omáčky a všetko možné aj nemožné. Každý kto mal záujem dostal proviant, upratali sme kuchyňu, umyl som gril a vyrazili sme na cestu do Sydney.

Resumé
Bolo to baller, užili sme si kopu srandy, zabavili sa, odpočinuli, lepšie sa spoznali. Fakt príjemne strávený čas.
Prišiel som späť domov a upadol do jemnej depresie. Temná izba s malým oknom, ticho, iba John počúval hudbu. Išli sme aspoň na obed, trochu ma to rozveselilo, ale pocit prázdnoty ma prenasledoval aj v sobotu. Odporné.
Toto sa mi stáva úplne po každej chatovici, si proste na ten nonstop ruch tak zvyknem, že keď prídem domov a počujem ticho, je mi hrozne clivo.
Tož, nejako som sa rozcitlivel, pridám pár fotiek a idem spať :-)