Ťažký to život študentov

John mal nedávno narodeniny, už po dvadsiaty krát :-). Morgane mi poobede volá, že sa stretávame v Scruffy Murphy's, čo je akože írska krčma. Prečo akože? You´ll see :-)

Meškal som slušnú polhodinku, ale bolo to akurát. Dnu som sa dostal prekvapivo bez legitimácie. Prekvapivo, pretože tu legitimujú úplne každého, aj niektorí mlado vyzerajúci tridsiatnici musia vždy pri vstupe do pubu ukazovať ID.

Dnu už bola banda zložená z Morgane, Luka, Andyho a Kevina. (2FR + 2UK). Tak som bol usadený, skočil som ku baru a objednal pivo. Pivo sa tu oplatí objednávať ako jug (džbán, cca. 1.2l), pretože je to podstatne lacnejšie. Jug stál včera zvýhodnených 7aud, zatiaľ čo normálna pinta (= 0,437 l) stojí 6aud.
Postupne pribudol Chris, po 20 minútach sa konečne dostavil oslávenec a ľudí stále pribúdalo a pribúdalo. Nakoniec sme sa zastavili na počte 12-14 zvieratok.
John dostal ručne pečený koláč, nikto by nebol povedal, že to spáchala Morgane. Tá teta sa nezdá :-) a začali sme hrať drinking game. Bolo to docela divoké, 2x som musel vypiť veľké pivo na ex. To pivo je hrozné, ozaj hrozné, žiadne bublinky, žiadna pena, žiadna poriadna chuť, v podstate z toho človek ani nie je opitý, akurát musí ísť za večer asi 5-10x tam, kam aj králi chodili po svojich :-).
Zábava bola v plnom prúde, už som aj pociťoval, že začínam byť jemne nežne spoločensky unavený a tak som robil garde jednej tete do neďalekej reštiky, kam si potrebovala odbehnúť pre svoju výplatu.

Akých zákazníkov vlastne chcú?
Do pubu sme sa vrátili asi za pol hodinku, problém nastal pri vstupe. Ja som bol OK, legitimácia prešla aj vstup povolený. Problém bol s tetou, legitimáciu mala, ale vstup zamietli. Som sa snažil pánovi securiťákovi vysvetliť, že my sme tu boli pred pol hodinou. Neprešlo.
Dookola tvrdil, že teta je príliš opitá na to, aby mohla vstúpiť. Nechápem, človeka tam najprv opijú a potom ho vykopnú, sick.

Prichádza moja obľúbená fráza, Aby toho nebolo málo, tak ja som šiel dnu, že zavolám ostatných a pôjdeme na byt. Vo vnútri však nikto z našich už nebol. Vedel som kde hľadať, u Morgane doma :-).

Keď sme prišli k Morgane, tak mi John vysvetlil dôvod presunu. Odmietli im naliať ďalšie jugy. WTF? Čašníčka povedala, že už vypili priveľa jugov, že limit je 2 jugy (cca. 2.5 litra) na hlavu. Limit sme vyčerpali a tak nám už nenaliali. Na sucho sedieť v krčme je slovami klasika ako milovať sa v posteli po stojačky :-))

Mohlo byť okolo jednej nadránom, keď sme sa dostavili do bytu, kde býva Morgane. Býva tam 12ľudí v troch izbách po 4ks, majú 4 kúpeľky, 3 balkóny a jednu veľkú párty obývačku :-). Dvere nemajú nikdy zamknuté, niekedy to tam vyzerá ako u doktora, ľudia si neustále podávajú kľučku :-).
Teta, ktorú označili v krčme za priveľmi spoločensky unavenú býva vo vedľajšom byte, čiže sme sa do domu a následne aj k Morgane domov dostali bez problémov. Teda jediným problémom je, že z 12tich ľudí vlastnia master key (kľúč, ktorým sa dostanú do domu a môžu ovládať výťah) 4ria. Takže sa výťahom musíme odviezť na najbližšie možné poschodie a potom zošlapať alebo vyšlapať nejaké poschodia. Našťastie sme sa zviezli na 38me a šlapali 3 poschodia dole :-)
Zábava bola v plnom prúde, čomu napomáhali aj dve Smirnoff vodky. Nikdy by som nepovedal, že to poviem, ale jablková Smirnoff vodka bola naozaj chutná :-). Už aj tak dosť spoločensky unaveného ma taký zdravý pomer 1:1 vodka:džús skolil do kolien.
Najviac ma bavilo, že tam bývajú aj Angličania a dokonca jedna teta zo Škótska. Speakovali sme teda po anglicky, teda ak sa tá ich angličtina angličtinou ešte dá nazvať. Od toho, čo nás učia v škole je to na míle vzdialené. Je možné, že to bude tým ich šialeným slangom, ktorý používali, ale bolo to fakt hodne hodne ťažké im rozumieť. Druhá možnosť je, že priama úmernosť, čím vyššia konzumácia piva, tým vyššia schopnosť porozumieť Írom na Angličanov nefunguje :-).
Ráno okolo druhej som už som bol slušne na šrot, obraz aj zvuk bol, ale bol som nehorázne vyčerpaný, ja keď sa priveľa opijem, tak zaspávam :-).
Neviem akým zázrakom sme sa s Johnom dostali domov, ale prišli sme celí a zdraví :-)
Očakával som, že ráno nenájdem dostatok síl ísť do školy skôr ako o desiatej, ale po piatich hodinách opileckého spánku (keď je človek opitý a svaly sú uvoľnené, vtedy sa spí najlepšie :-), som ráno vyskočil ako kamzík z postele, učlovečil sa a do školičky meškal štandardných 15 min :-), ale 15 min na prvú hodinu, nie ako John, ktorý sa zobudil poobede

Poobede sme mali test, ktorý by nám mal ukázať náš progres. Vzhľadom na to, že v akom som bol poobede stave, teda že som bol unavený ako ťažný kôň a rozbitý ako cigánska hračka, mám obavu, že výsledkom môjho testu ukáže namiesto progresu dregres :-) Akokoľvek, dobré to bolo :-)

Videl som hada utekať, mačku štekať, ale aby nám nenaliali po piatich pivách v írskej krčme, to som ešte nevidel.

Pokračovanie podivných krčmových mravov...
V rámci kultúrneho vyžitia sme sa včera s Kaori, Oľgou a Royom vybrali na večeru , po nej do kina. Kaori túžila vidieť Dragonball, nakoľko čítala aj komiks, aj kreslený seriál videla :-). Neprotestovali sme a išli sme. V skratke, škoda času a peňazí :-).
Ako sa používajú nálepky na filmy, od 15+ alebo extrasurové 18+, tak na tento film by mali nalepšiť 12- :-). Možno som bol sklamaný preto, že som nebol na naivitu filmu pripravený, ale fakt som bol rozčarovaný po skončení :-) Proste film hrozne stupídny, všetko predvídateľné, v podstate taký mixovaný Karate Kid s Matrixom, hrôza :-)
Po skončení sme skočili ešte na drink. Druhé prekvapenie prichádza...

Nakoľko u Morgane sa opäť (ako skoro každý deň) konala drinking game, čo som sa dozvedel cez sms, tak som sa rozhodol, že v bare sa na to môžem začať pripravovať niečim ostrejším :-).
Zavetril som absint a tak som tetu barmanku poprosil o jeden shot s cukrom a lyžičkou. Teta barmanka chvíľu hľadala a našla tú ozajstnú lyžičku k tomu, hovorím si paráda. Potom však odbehla do kuchyne a vrátila sa, že nemajú kryštálový ani kockovaný cukor. Priplietol sa tam kuchár s tým, či nemôžeme použiť nejakú sladkú gebuzinu, čo priniesol. Tak sme zistili, že oni tu v kuchyni nepoužívajú cukor, ale takú sladiacu gebuzinu, fajn teda.
Napadla ma teda spásonosná myšlienka, že opäť dám B52. Problém bol, že teta barmanka nemala ani poňatia čo to je a ako sa to mieša. Tak som sa cítil ako v pomocnej, pretože flašu mi do ruky odmietla dať, tak som ju musel navigovať a rukami ukazovať, čo má robiť a ona to opakovala ako opička v zoo :-).
Nakoniec sa jej podarili namiešať 4 shoty, zhrabol som slamky a išlo sa konzumovať. Problém bol, že teta barmanka nemala zapalovač. Tak som poprosil chlapcov pri vedľajšom stole.

Finále
Všetko bolo v pohode, teta barmanka bola milá, trošku sme konverzovali. Keď mi priniesla druhé pivo, tak mi povedala, že hovorila s manažérom, že prečo nemajú kockový cukor.
Pretože je tu zakázané podávať horiace nápoje!! :-D
Teta barmanka vyjadrila sústrasť s mojim rozčarovaním, povedala, že ona je z Brazílie a pre ňu je to tiež strange :-)

Holá holá, koniec tohto 3 dni písaného blogu volá. Na záver ešte pridám pár fotiek z poslednej Soju session v ZoZo :-)

yami yami

Morgane a Jenny, John v pozadí :-)