Discovery mission

Posledné dni som sa trošku odmlčal, nakoľko ako to už koncom mesiaca býva, som sa venoval práci. V piatok sme sa so Scottom na obede dohodli, že v sobotu mi trochu poukazuje Sydney, nakoľko som počas svojho prvého mesiaca veľmi po meste nechodil. V piatok sme boli na obede, po ktorom som bol nenormálne ospalý. Prišiel som domov, pozbieral polokošele a zvyšky síl a odniesol polokošele do práčovne. Ledva prepletajúc nožičkami som sa dostal do Hyde parku, kde som si na lavičke trošku zdriemol. Parky sú tu super, pobehujú tam rôzne vtáky medzi ľuďmi ležiacimi v tráve. Kopa relaxujúcich ľudí, ticho, jojo, to sa nedalo si nezdriemnuť :-)
Cestou domov som prvýkrát navštívil supermarket, pretože ma napadlo, že by som mohol v sobotu ráno aj niečo doma jesť, lebo neviem kedy otvárajú reštiky naokolo. Kúpil som si dve balenia opekaných musli, probiotické nápoje a najväčšie (3l) balenie mlieka, pretože som si povedal, čím väčšia balenie, tým lepší pomer cena/výkon :-). To som ešte netušil, že ľadnička, ktorú máme v byte je full a musel som to tam 5minút reorganizovať, aby som tam to megamlieko napratal :-).
Doma som si ľahol a spal 4 hodiny. Následne som sa pustil do práce, ale za hodinku som bol hotový, s celkom príjemným výsledkom. Zapol som teda Skype, že trošku pokecám s domovinou. Človek by nebol tušil, že sa z toho vykľuje 5 hodinový rozhovor, ktorý skončí ráno o pol piatej, nie kvôli tomu, že by už nebolo o čom, ale pretože sa vrátil môj spolubývajúci a nechcel som ho rušiť :-).
V sobotu vstávam po 2.5 hodinách spánku okolo siedmej ráno. Hlavne kvôli tomu, že som veľa vody vypil pred spaním, takže príroda ma ráno zavolala na pokec. Vyberiem sa teda do kúpeľky, z ktorej vychádza od ucha k uchu vysmiata teta*, ktorú nepoznám. Trošku prekvapený sa jej pýtam, kto je? a čo tu chce? Pod tlakom okolností sa dobrovoľne priznáva, že je naša nová spolubývajúcu z Nemecka a volá sa Stefanie :-). Sme sa teda trochu pobavili, že máme podobné mená, trošku pokecali. Priletela ráno o šiestej, ale Juliette sa musí odsťahovať až o desiatej, takže teta mala 2.5 hodiny času. Rozhodla sa teda, že sa u nás zloží, prezlečie, učlovečí a pôjde sa prechádzať po okolí a pohľadá webkaviareň. Prístup na web tu je mimochodom v každom convenience obchode, ktoré sú na každom kroku. Na to, že je teta z Nemecka je veľmi milá a stále sa usmieva.
*teta = univerzálne označenie pre osobu nežnejšieho pohlavia vo veku od 9 do 99 rokov :-)

Teta sa teda pobrala do mesta a ja som si šiel ešte na chvíľu ľahnúť. Spať sa mi nedarilo, tak som aspoň s ľuďmi cez icq písal z postele a počúval hudbu. Z postele som sa dostal okolo desiatej, išiel sa učlovečiť, bolo jedenásť, zapol som počítač, trošku som pokecal so zvieratkami doma a zasadol do úradu. Opäť sa raz darilo a za hodku bolo hotovo. Trošku som kecal s tetou z Nemecka, ktorá sa medzičasom vrátila z prieskumnej misie.
Následne som zavolal Scottovi, kedy sa stretávame. O druhej pred školou znela odpoveď. Stefanie som ponúkol, že ak chce, môže poobede volať domov a písať cez môj comp, pretože ona si laptop asik nepriniesla a spať nechcela ísť, pretože chcela počkať do večera, čo by jej malo pomôcť prekonať ten časový posun :-)

Ako obvykle som na stretnutie so Scottom meškal, tentokrát iba slušných 6min :-). Prvou zastávkou našej prehliadky bola katedrála Svätej Mary.


Vnútri sa konala svatba, takže predná polovica kostola bola oddelená a sedieť sa dalo iba v zadných laviciach. Chvíľu sme pozerali a počúvali farára a potom pokračovali v ceste.

Následne navštívime galériu umenia, v ktorej je príjemný chládok a pekné obrázky :-)

Royal Botanic Gardens sú treťou zástavkou našej expedície. Moc pekná záhrada, plná všetkého možného, hlavne zelene :-).

Na stromoch tu cez deň spia netopiere, v noci sú záhrady zatvorené. Netopiere vyzerali naozaj interesantne.

Hneď za záhradami sa skrýva Sydney Opera House, čo je asi každému známy symbol tohto úžasného mesta, takže sa s ním jednoducho nedá neodfotiť :-)

Cestou do Rocks sme sa stavili na zmrzke, nakoľko Scott hovoril, že Baskin Robins je jeho najobľúbenejšia a ja som to nikdy neskúšal. Tentokrát som sa vyhol experimentom s príchuťami s možným obsahom reálneho zeleného čaju a dopadlo to výborne. Zmrzka bola gut :-)


Pomaly sme sa teda dostali do Circular Quay, čo je prístav, ktorého mólo je živnou pôdou pre pouličných umelcov. Počas konzumácie zmrzky sme sa zastavili pri jednom chlapíkovi, ktorý predvádzal žonglovanie a akrobaciu na bikeu. Bolo to celkom srandovné, aj sme sa pobavili, tak som mu tam hodil nejaké tie dukáty do klubáka :-)


Vrcholným číslom toho týpka bolo žonglovanie s nožom, horiacou fakľou a jablkom na bikeu vo výške cca. 4 metre a počas toho žonglovania z toho jablka ujedal :-)

Posledná zastávka, The Rocks, kde sme skočili do reštiky, kde podávali PanCakes, čo je niečo ako veľký lievanec robený z perníkového cesta :-). Bolo to dobré, ale hrozne ma to zasýtilo a to som chcel ešte potom zjesť niečo v kórejskej reštike.

Po štyroch hodinách chodenia som večer domov prišiel rozbitý ako cigánska hračka a odpadol do postele. Po 15 minútach som sa z posledných síl narval do sprchovacieho kúta a studenou vodou zo seba zmyl tú únavu :-).
Večer som ešte z postele telefonoval domov, ale podarilo sa mi pri tom zaspať, resp. teta ma upozornila, že zaspávam, tak som to vypol. O druhej ráno som sa prebral pri tom ako stískam namiesto vankúša pod hlavou môj laptop, tak som ho odniesol na stôl, zhasol a spal :-)

Tádidádidádiááááááá a to je vše přátelé.... :-)

TuKE vs. Yvonne vs. Soju, prvé kolo

V posledných dňoch sa nič extra zaujímavé nedialo, teda až na to, že Yvonne je čím ďalej tým ukvíkanejšia*, stále opakuje, že zabávam ľudí, s ktorými sedím, že ju potom odmietajú počúvať. Ja jej za to nemôžem, že máme vždy niečo zaujímavejšie na diskusiu ako ju počúvať :-).

Ale berieme to tak športovo zatiaľ, obaja sa na tom bavíme :-). Minule si robila srandu, že mi zakazuje mať každý deň dobrú náladu, pretože mi je tu tak dobre, že sa celé dni smejem od ucha k uchu, teda hlavne doobeda, keď som plný energie.

*kvíkať = sťažovať sa

Čo je však vážnejšie, z akademickej štvrťhodinky sa rozhodla spraviť 5 minútovku a po piatich minútach od začiatku hodiny nalepí na dvere, DO NOT ENTER. Tak som sa v stredu otočil na päte a išiel do študovne.

Pre mňa je naozaj ťažké prísť načas a to som v stredu vstával o pol piatej ráno :-). Pol hodku som sa sprchoval, dve hodiny som hral a do školy som prišiel 8:41. Ma napadlo, že sa pobavím, ten papier strhnem a poviem, že som tam nič také nevidel, ale mál som dobrú náladu a nechcel som Yvonne robiť zlobu :-)
Po prestávke Yvonne začala rozoberať, neskoré príchody. Tvrdila, že mojimi neskorými príchodmi nerešpektujem ostatných, pretože ruším hodinu a blá blá blá. Povedať jej od srdca, že zatiaľ čo ostatní spolužiaci spinkajú, ja som umytý, osprachovaný a zarábam lóve, by bolo asi príliš rude, tak som sa iba usmieval a v duchu si hovoril, OMG, skonči teta. Aby toho nebolo málo, tak ešte nejaký 20ročný truhlík bude pritakávať, že áno áno, naozaj to je neslušné, že meškám pravidelne 10 min a ruším hodinu. Rybička sa mi otvárala vo vrecku, ale ovládol som sa.

Celý deň som mal mal dobrú náladu, nakoľko mi dorazila "výplata" z PokerStars na moju kreditku, tak som šiel trochu nakupovať :-). Som si povedal, že by sa mi zišli nejaké šortky a tiež ešte nejaké polokošele od Hiltigera :-).
Cestou za polokošeľami od Tommyho som zahliadol obchod BIG MEN - TALL & BIG. Hehe, tak som tam zavítal, však prečo nie :-).

Musím povedať, že som prvýkrát pochopil ako sa cíti chudý človek, pretože tam mali problém nájsť moju veľkosť resp. malosť. Mali tam veci pre také zvieratá, že 8XL a tak, takže keď som si obliekol šortky 5XL, lebo vyzerali gut, tak by som do jednej nohy kľudne strčil moje dve. Bola to celkom sranda. Tak som skúšal, skúšal a skúšal.

Nakoniec som kúpil dvoje šortky, skúšal som aj dlhé nohavice, ale podľa mňa boli príliš formálne a iné v mojej malosti nemali, takže nákup dlhých nohavíc si nechám na jeseň/zimu, kedy im majú prísť nejaké nové veci.

So šortkami som ozaj spokojný, jedny sú modré, druhé navy.

Docválal som teda do David Jones a rovno zamieril do Tommyho. Teta za pultíkom ma slušne pozdravila a hneď si ma premerala. Keď videla minilogo Tommyho na mojej hrudi, tak hneď bola milšia :-).

Akcia z minula už skončila, ale aj tak som si kúpil 2 polokošele :-). Ako mi ich teta balí, tak si spomeniem, že sa mi páčila ešte jedna bunda, tak si ju chcem vyskúšať. Teta hľadá moju veľkosť, ale nenachádza. Ide sa pozrieť do skladu, ale ani tam nenachádza. Tak mi ponúka, že mi ju objedná na vyskúšanie z inej prevádzky, s čím samozrejme súhlasím, ibaže chce moje telefónne číslo. Svoje číslo si nepamätám :-). Ponúkam jej mail, chvíľu dumá, hovorí, že mail v práci nemajú, ale že OK, napíše mi z domova. Ako jej tak píšem adresu na kúsok papiera, dopisujem ....bodka SK, tak teta, ááááá, Slovák :-)). Teta bola z Čiech :-). Tak sme chvíľku konverzovali v našich jazykoch, ale nakoľko sa jej kolegyňa tak divne pozerala, tak sme sa radšej vrátili k angličtine.

Bunda príde asi o týždeň na vyskúšanie, tak potom poreferujem.

Cestom domov som sa vybral inou ulicou ako bežne a narazil som na jeden výpredaj tunajšej značky rugby oblečenia. Mali tam šortky aj na mňa, zlacnené zo 60 na 30. Hneď som zobral dvoje, zelené aj čierne, istotne sa zídu :-).

Pri nakupovaní tu nemám problém s tým, čo to stojí, pretože všetko je tu asi tak o 50% lacnejšie ako doma a keď to je ešte aj zlacnené alebo hitnem nejakú akciu, tak je to baller, môj hlavný problém je, že už teraz nezatvorím kufor a to som tu mesiac. Kamarátka si robila srandu, že budem musieť veci domov posielať v balíkoch :-)

Nákup teda prebehol OK, doma som ho vybalil, pekne poukladal a dekoval sa preč, nakoľko bola v byte práve upratovacia služba, teda taký nižší chlapík z Nepálu :-), som ho nechcel rušiť.

Bol som vyprahnutý tak, že sa mi prášilo z pusy a mal som hroznú chuť na dobré virgin mojito. Výborné mojito robili v BlackCafé na Mickiewiczovej v Bratislave. Príjemná kaviareň, kam som kedysi rád chodil. Som teda dúfal, že ani u klokanov mojito nie je pojem neznámy a tak som sa vydal po Crown Street do nejakého slušne vyzerajúceho baru. Bar som našiel, ale o mojite tam nepočuli, teta mi však ponúkla nejaký iný miešaný nealko drink, som bol taký smädný, že som ho exol a išiel ďalej.

Moody hair

Cestou som narazil na Moodyho vlasové štúdio. Mesiac som tu, ešte som sa nebol ostrihať, tak som vstúpil :-). Bolo tam asi 6 miest na strihanie a pultík za ktorým stál 4%tný chlapík. Sme sa pozdravili a hovorím mu, že by som sa teda rád nechal ostrihať, keďže klúče nevyrábajú a hotdogy nemali :-). Trošku ho to prekvapilo, ale neprotestoval. Usadil ma do jednej zo stoličiek, priniesol mi časopisy, vodu a zavolal kaderníčku. Po chvíľke čítania sa objavila mladá babena, možno v mojich rokoch, opásala sa ako kovboj, namiesto pištolí mala dvoje nožnice, strojček a hrebene :-). Na krk mi hodila uterák a odviedla ma dozadu, kde mali umývadlá na umývanie hláv. Dom som to videl používať iba tety, keďže sa nebránim ničomu novému, tak som sa poddal. Teta mi umývala hlavu najprv, pak mi ju masírovala, pak zase umývala :-). Som si to celkom užíval, bo ja som jaq pes, mám rád, keď mi niekto masíruje hlavu :-) Následne ma osušila a posadila do stoličky pred zrkadlom. Chvíľku sme kecali o tom, ako si to vlastne predstavujem. Som sa jej opýtal, či by mi nevedela vystrihať PokerStars logo na temeno. Sa veľmi ospravedlňovala, že nemajú také mikrostrojčeky a že nevie. Tak som jej povedal, nech si so mnou robí čo chce, len nech to je OK :-).

Tak sa do toho pustila. Boky mi ostrihala strojčekom, vrch strihala nožnicami, takým divným cikcak systémom. Tvrdila, že to potom vyzerá také prirodzenejšie, veril som jej :-). Potom ma fénovala, strihala, fénovala :-). Som sa cítil fakt divne, ale príjemne. Som zvyknutý z kaderníctva pod mojim domov na omnoho hrubšia zaobchádanie, túto tetu som pri strihaní ani necítil, len tak okolo mňa tancovala a veľmi veľmi jemne pracovala. Na záver mi ešte zastrihla bradu.

Trochu divne sa cítim v tom účese, tak trochu prihriato, ale spokojne :-))) Inak celá táto sranda stále približne toľko čo doma, akurát v dolároch :-).

Ochutnávka Soju

V stredu mávam popoludňajšie konverzácie. Na predchádzajúcich konverzáciách, minulú stredu, ktorých témou bolo jedlo, sme sa dohodli so Scottom (Kórea) a Jullianom (Kolumbia), že pôjdeme ochutnať do kórejskej reštiky Soju, tradičný, kórejský, ryžový alkohol. Scott hovoril, že to je silné. Som sa na to celkom tešil.
Scott vybral takú jemne zašitú kórejskú reštiku. Keď sme prišli, tak mali prázdno, pretože boli 4 hodiny poobede. Sadli sme, zazvonili zvončekom na personál a docválal týpek, či budeme aj jesť. Jaska, že hej.
Jullian si dal vyprážanú rybu, Scott takú polievku so všetkým a ja som si dal vyprážané kura s rukolou. Objednali sme prvú fľašu Soju, model C1 :-). To Soju má viacero príchutí, ale ževraj to je na 90% rovnaké.
Dostali sme najprv predjedlo v takých malých miskách, Kimchi, cestoviny a paradajky so zemiakmi a k tomu ryžu. Scott hovoril, že tú ryžu oni jedávajú s lyžičkou, ale ja som si s ňou hravo poradil aj s paličkami :-).
Pokiaľ prišlo hlavné jedlo, padla prvá flaša Soju. Z toho megasilného alkoholu sa koniec vykľula light vodka. Teda ono to nie je vodka, ale chutilo to ako slabšia vodka, nie Absolut, ale skôr nejaká slovenská Nicolauska :-).

Bolo to jemne sladké, trošku horké, s 20%tným obsahom alkoholu. Servíruje sa to v 0.5l flašiach, čo je pre troch na tri rundy. Veľmi dobre sa to pilo. Pokiaľ prišlo hlavné jedlo, druhú flašu sme už z polovice vyprázdnili :-).

Jedlo prišlo, bolo ho veľa, Scott ukazoval Jullianovi ako sa je ryba paličkami. Scott nás okrem toho učil tradícii nalievania Soju. Ak nalieva mladší staršiemu, tak starší drží pohár iba v jednej ruke. Ak starší mladšimu, tak mladší musí držať pohár v oboch rukách. Zaujímavé.
Rovnako ako to, že v Kórey jedia všetci všetko :-). Teda polievka nie je Scottova, ale všetkých, každý ochutnáva všetko. Tak sme ochutnali rybku, polievku a vyprážané kura s rukolou a dresingom bolo v strede.
Druhá fľaša padla, my sme pomaly dojedali, resp. sme si dali prestávku.
Chceli sme nejakú novú príchuť Soju, ale čašník sa prišiel ospravedlniť, že tie iné nejako nemajú chladené alebo niečo také, Scott s ním hovoril po kórejsky. Tak sme zo srandy vyskúšali kórejské, ryžové víno :-). Bolo to jemne nasladlé, nie suché, nie sladké, niečo medzi :-).
Nakoniec sme sa vrátili k C1, kecali a pokračovali v jedle, lebo toho bolo naozaj požehnane. Scott nás učil rôzne kórejské hry, ktoré hrávajú keď pijú. Nechce sa mi to opisovať, ale 3x sa mi pošťastilo, že som musel piť C1 sám ako porazený :-).
Dojedli sme, resp. nechali čo sme nevládali zjesť, dopili tretiu C1ku, zaplatili a vydali sa domov. Keď sme vyšli po schodoch von, nakoľko reštika bola v podzemí, tak sme zistili, že je 8:20 večer :-). Príjemne strávené popoludnie, budúci týždeň možno spáchame ešte niečo spolu.
Chlapcom som hovoril o Absinte, iba im tak očká žiarili, keď som im to opisoval, možno ho skočíme niekam ochutnať, aj keď tu je s jeho dostupnosťou v baroch celkom problém. Bol som sa pozrieť, koľko stojí Absint v obchode. Zistil som, že okrem vody je tu ešte aj alkohol podstatne drahší oproti Slovensku. Doma za 0.7l kvalitného Absintu zaplatím 700Sk, tu stojí 0.5l nejakého podivného okolo 85aud= 1250Sk.

mladší nalieva staršiemu

a naopak

takto to vyzeralo než sme sa do toho pustili

takto to vyzeralo po skončení :-)

Fotky doplním, keď mi Jullian pošle tie jeho, na ktorých som aj ja :-).

Divé zviera v zajatí

Prvá noc je za mnou. Ricardo nemal nič proti, keď som ho poprosil, či by mohol spať hore, pretože mám strach z výšok. Iba tam vyskočil ako kamzík a bolo to :-).
Bývanie vo väčšom množstve ľudí ako jeden kus v izbe mi príde náročné. Jednak nemáme ani poriadne okno do ulice, žiaden čerstvý vzduch, teda ráno je ovzdušie neveľmi príjemné. Okrem toho mal Ricardo bujaré sny a stále sa prehadzoval, čo na poschodovej posteli nie je žiadna veľká výhra pre toho dole :-)
Ťažko, ale prežil som svoju prvú noc. Autobudík v hlave ma zobudil o 6:00. Celkom mi to vyhovuje, pretože bývanie s 5timi ďalšími ľuďmi mi neumožnuje v prime time okupovať kúpeľku 30 minút, takže vďaka tomu skorému vstávaniu si užívam poriadnu sprchu a ráno môžem v pohode komunikovať s ľuďmi z domova, pretože je doma 8-9 hodín.

Šéfkuchár bez čapice
Pri včerajšej prieskumnej misii okolia som zbadal mäsiarstvo a tak som sa bol opýtať, či tade neutekal klokan. Ujo mäsiar mi oznámil, že klokany nakupujú cez týždeň a v nedeľu nebehajú do mäsiarstva, ale že mám skúsiť zajtra, teda dnes, možno nejaký príde a on ho zakileruje :-).
Nakoľko je v byte aj kuchyňka, hrnce a normálny sporák, tak uvažujem o tom, že skúsim vyprodukovať nejakého klokana na nejakej šmakovej omáčke :-).
Recept aj výsledok môjho snaženia následne pridám, teda ak sa k tomu dokopem, pretože pri cene 12aud za večeru je asi fakt pohodlnejšia sa ísť najesť cez ulicu :-).

Presťahovaný

Prišlo k najhoršiemu, presťahoval som sa. Dôvod sťahovania som už písal, ale pre menej pozorných čitateľov alebo pre nejakých nových návštevníkov zopakujem.

Je verejne známe, že si všetko nechávam na poslednú chvíľu, či už učenie na štátnice, vybavovanie rôznych papierov alebo aj oznámenie domácim, že by som s nimi rád pobudol ešte nejaký ten mesiac. Doteraz to vždy vyšlo, v tom poslednom prípade to nevydalo a bolo neskoro. Moja veľká a slnečná izba bola už rezervovaná pre nového študenta...

Nezostávalo nič iné, iba sa pozrieť po niečom inom. Gabriel (spolužiak zo Žitného ostrova) bohužiaľ v slovensko-českej komunite nenašiel voľné miesto pre mňa a tak som si objednal na 2 týždne byt od školy. Stalo sa a dnes prišiel veľký deň S ako Sťahovanie.

Deň S, hodina H a sekunda S mali nastať 22. februára 2009, 13:00:00 tunajšieho času.

Od piatku som z toho nemal dobrý pocit, proste sťahovanie nie je nikdy príjemné, človek opúšťa niečo, na čo si pomaly zvykol, opúšťa ľudí, s ktorými si dobre rozumel, úžasný park, v ktorom mohol relaxovať, každodenné 15 minútové prechádzky z domu na stanicu a zo stanice domov. Jojo, boli to pekné časy.

V piatok som teda opýtal Vicky, či sa bude v sobotu prať, že by som mal ešte jednu várku, Vicky bola taká láskavá a hneď otvorila pračku, ja som tam nahádzal svoje veci, ktorých som mal kopu, nakoľko som aj trochu nakupoval a o hodinu som už veselo vešal prádlo, pretože slnko krásne pieklo.

V sobotu som sa plánoval venovať pokľudnému balenie kufra, príprave vecí na nedeľnú cestu, poslednej hracej session v tom peknom prostredí.
Vstávanie do školy o 5:30, resp. neskôr už o 6:30, ma tak hlboko poznačilo, že sa budím o 6:30 aj cez víkend. Spal by som ďalej, ale nedá sa, proste ma to automaticky zobudí, otrasné.
Opäť to tak bolo a tak som v sobotu vstal okolo siedmej z postele, vykonal rannú hygienu, zapol si môj novučičký iPod, do ktorého som noc predtým nalial všetko možné a do deviatej som iba tak ležal, počúval iPod a rozmýšľal. Liek proti nevyliečiteľným chorobám som nevydumal, ale napadlo ma, že by som Vicky mohol kúpiť v tunajšom kvetinárstve kvety ako prejav vďaky.
Okolo jedenástej som si spravil toasty, vypil džús a pustil sa do hrania. Bojoval som 4 hodiny, holými rukami, o prežitie. Bol som -450, ale nakoniec som to dotiahol na +20. Občas je tá hra fakt krutá, 4 hodiny driny a plat nižší ako minimálna mzda :-).
O tretej som si obliekol svoje obľúbené šortky, tričko, bundu s kapucou a iPod a vydal sa do dedinky. Po tom ukrutnom 4 hodinovom zápase som bol vyhladovaný. Vedel som, že Vicky pripraví večeru okolo štvrtej-piatej, ale rozhodol som sa, že sa v dedinke stavím v miestnom občerstvení. V občerstvení pracujú syn a pani mama (40, 60+), ktorí majú pôvod v Libanone. Podávajú výborné pečené kura, rôzne šaláty a aj nejaké nezdravé hamburgery a vyprážané jedlá. Tak ako párkrát predtým som si dal kuracie prsia, seafood a coleslaw šalát. Kuratá robia ozaj výborné, stále štavnaté, s chrumkavou kožou. Šaláty robí pani mama každé ráno, čiže sú ozaj čerstvé a ten Coleslaw sa s tým, čo s podávajú u nás v KFC nedá porovnať, tento spieval.
Inak sem som chodil veľmi rád, veľmi milí boli obaja. Dokonca keď som prišiel prvýkrát a pani mama sa pýtala, odkiaľ pochádzam. Keď som jej povedal, že Slovensko, tak nasledovalo to očakávané ÁAAA, Czechoslovakia. Na čo ju syn opravil, NO NO NO mom, not Czechoslovakia, they divided 20yers ago. Proste WOW. Bol som v šoku :-).
Ten pán bol perfektný, pretože vždy keď som nejaké slovo nechápal, tak mi ukázal ak mal po ruke alebo keď som nerozumel, tak mi to pekne vyhláskoval. Chodil som tam naozaj rád, veľmi príjemný ľudia, super kuriatka, o šalátoch nehovoriac.
Po dojedení som sa poďakoval, rozlúčil a išiel do miestneho kvetinárstva. Kúpil som Vicky kyticu nejakých pre mňa neznámych kvetov (ja poznám iba ruže a antúrie :-).
Vonku začalo popŕchať, ale počúval som svoju obľúbenú hudbu, zjedol svoje obľúbené jedlo, mal svoje obľúbené šortky a bundu s kapucou, takže ani ten hnusný dážď mi nedokázal zobrať úsmev z pier :-)
Vicky sa kvetom potešila a opakovala, že jej je to ľúto. Som jej povedal, že to chápem a je to moja chyba. Hm, možno by som sa mohol nad sebou zamyslieť a nenechávať si všetko na poslednú chvíľu...

Z balenia teda nič nebolo, lebo po návrate som sa najedol a chatoval s ľuďmi.

Nedeľa ráno začala klasicky, pre mňa o siedmej, pre ostatných neskôr. Bol som psychicky pripravený, že je treba baliť aj niečo iné ako tety cez icq :-). Nevydalo, ani neviem prečo, ale zavolal som agentke Scullyovej cez Skype a nevedeli sme dohovoriť skôr ako za 4 hodiny. Doba bola vážna a čas pokročilý, z môjho zamýšľania sa nad polepším nebolo nič a ja som sa začal baliť o 12:45 :-). Nemali sme žiaden deadline, ale chceli sme prísť s Eldim okolo druhej do toho nového bytu. Teda sme počítali, že cestu na stanicu, čakanie na vlak, prepravu vlakom, hľadanie toho bytu zvládneme asi za hodinu. Boli sme ohlásení na druhú, takže sme chceli o jednej vyraziť.
Zbalený som bol relatívne rýchlo, nebolo to tak krásne a úhľadné ako keď mi veci doma balila mama, ale bolo to OK. Problém sa objavil, keď som sa snažil kufor zatvoriť. Príliš veľa vecí :-).
Týmto si dovolím poďakovať mojej drahej kamarátke Ovečke®, ktorá ma pri kúpe kufra prinútila kúpiť ten väčší, ževraj bude vhodný, keď nakúpim pred cestou domov suveníry :-))).
Ďakujem Ovečka®.

Našťastie som dostal pri kúpe 3G modemu aj také niečo ako plážová látková taška a do tej som dal šlapky, sandále a uterák. Kufor sa mi teda podarilo zatvoriť. Vicky medzičasom navrhla, že čo keby sme do mesta išli taxíkom. Ona pôvodne nevedela, že s Eldim budeme bývať v rovnakom byte, tým som ju prekvapil večer pred odchodom. Som sa jej opýtal na cenu, ona zavolala do taxislužby, ponuka prišla na 44aud. Pýtam sa Eldiho, že či je ochotný investovať 22aud. Prekvapil ma, keď povedal hej. Teda po pravde, som sa ho veľmi nepýtal, som mu to skôr oznámil, ale neprotestoval.
Taxík mal prísť relatívne rýchlo a tak sme sa ešte na rozlúčku odfotili:

zľava: Bill, Vicky, Jim, Eldar, moja maličkosť

Bill pomohol Eldimu s kufrom, Vicky a Jim kývali o106 a my sme sa strácali za horizontom. Cesta prebehla OK, nakoľko sme nemali číslo domu, ale iba názov ulice a čiernobielu fotku domu, tak to hľadanie nebolo jednoduché. Sedel som v predu a zastavil taxikára pri dome, ktorý vyzeral ako na fotke. Kýval tam na nás chlapík, že už nás čaká. Príjemné trafiť hneď na prvýkrát :-). Taxík nakoniec stál iba 40, 20aud za cestu je veľmi príjemných.
Príchod bol OK, chlapík vyzerá byť v pohode a najprv ubytuje mňa. Bývam v byte na prízemí, kde stretávam Juliette, čo je moja druhá spolužiačka z Francúzska :-). Nemýliť s Julie, to je iná teta.

takto to vyzerá z ulice

Byt obsahuje sprchu, kuchyňku, obývačku a 3 obytné izby, v ktorých sa býva po dvoch. Ja budem bývať s Ricardom (Brazilčan) a Eldie bude bývať na poschodí neviem s kým.
Izba je približne polovica tej, v ktorej som býval u Vicky, posteľ je poschodová. Ricardo nebol pri mojom príchode práve doma, ale bol rozložený na spodnom poschodí. OMG, môj strach z výšok sa mení na paniku a možnosť obývania hornej postele ma hodne desí. Chlapík mi ukazuje aj práčku a sušičku. Hádžu sa do toho nejaké doláre, budúci víkend bude blog o mojich prvých skúsenostiach s praním :-).
OMG = Oh My God = Och môj Bože

Ja som teda ubytovaný, ale hladný, nakoľko som ešte nič nejedol dovtedy. Chlapík ide ubytovať na poschodie Eldiho a ja sa zatiaľ vydávam do mesta. Bývame kúsoček od Central station, teda veľmi veľmi blízko centra. Stačí vyjsť na ulicu a je tu milion kaviarní, občerstvení, reštík, obchodov, proste všetkého. Hladom trpieť nebudem :-).
Ako sa tak prechádzam a snažím sa nájsť zajtrajšiu cestu do školy, tak sa stavím v indickej reštike a objednám si plný tanier jedla, nejaké zeleninové kapsičky. Oči by doslova žrali, ale žalúdok nevládal, tak som zjedol iba polovicu zo všetkého :-).
V meste som si kúpil aj mapu Sydney, nakoľko mi to prišlo ako užitočná vec, nielen pre dnešný deň. Podarilo sa mi zistiť, že som išel úplne iným smerom ako je škola, ale hlavne, že som sa nestratil :-).
Cestu do školy som našiel, je to presne tým druhým smerom ako som pôvodne išiel a vyzerá to na takých 10-15 min chôdze, teda o ranné prechádzky neprídem, akurát ich budem absolvovať v centre mesta. Nie je to taká romantika ako chodiť cez parčík, ale niekedy si človek nenavyberá.

Vraciam sa do nového domova a prichádza čas otestovať kúpeľku. Vykonám tam všetko čo sa dá. Záchod je OK, veľa miesta. Umyvadlo je OK, veľa miesta. Sprchovací kút by bol OK, keby tam všetci nemali rozložené šampóny a mydlá. Vždy keď som sa snažil otočiť, tak som niečo zhodil a potom to tam zase 2 hodiny naprával. Čo je pozitívne je prúd vody, ktorý je tu mohutnejší ako u Vicky a tak sa môžem konečne normálne osprchovať.

Po príjemnej sprche si zapínam v izbe ventilátor, ktorý visí zo stropu a tak divne sa kýva. Som sa poobede majiteľa pýtal, či to je vôbec bezpečné, ubezpečoval ma, že áno, tak uvidíme.
Ventilátor je super vec, omnoho lepší ako tie malé fúkatká na stole, toto poriadne rotočí vzduch v tejto malej kutici. Zo srandy som sa úspešne pokúsil vyliezť na vrchné poschodie postele, nech zistím, aké by to ozaj bolo tam spávať. OTRASNÉ. Výhľad je síce super, ale vždy keď som sa pozrel dole, prišlo mi jemne nevoľno.
Veľmi opatrne som sa teda snažil odtiaľ zliezť, išlo to pomaly, ale v zdraví som to prežil :-).

Rozkladám si teda kufor, máme jednu skriňu, ktorá je napoly naplnená Ricardovými vecami, takže do druhej polovice si plánujem vybaliť svoje. Aktuálne sa mi nechcelo, tak som to odložil na neurčito :-)
Zapínam teda počítač a idem trošku potrápiť víkendové rybky na PokerStars. Session prebehla celkom úspešne, trápil som ich 90 minút a dalo to štandarných 300 dukátov.
Medzičasom prichádza Ricardo. Prvýkrát sa vidíme až teraz, pretože bol niekde vonku.
Ja hrám, takže sa mu veľmi nevenujem, prehodíme pár slov a on sa zase zberá von, tuším hľadá prácu.
Musím povedať, že sedenie je tu trochu lepšie ako u Vicky, predsalen táto stolička je síce na pohľad škaredšia, ale oproti tej kuchynskej kráske je pohodlnejšia :-).

Po dohraní sa rozhodnem obvolať rodinku a napísať blog. Takže tu ho máte :-).

obývačka

poschodová posteľ

izba

Balenie

Včera som opral, dnes balím, zajtra cestujeme.
Viac info, keď dorazíme do bytu.

Jíííííííííííííháááááááááááááááá

dnes je skvelý

dnes je skvelý deň
a ja odpálim to na Mesiac
a dáááám dáááám spráááávu vám
že dnes je skvelý deň
všetko bude dobré a bude fajn
to vieeeem, vieeeeem, dnes to viem
vieeeeeeeeeeeeeeeeeeeem...

Takto nejako to spieva Gladiátor v ich pesničke, Dnes je skvelý deň. Pýtate sa prečo som taký happy?
Okrem toho, že dnes bola škola celkom v pohode, cestou domov som si sadol v parku a iba tak v chládočku sledoval kačičky a rozjímal, Vicky mi ešte dnes naposledy oprala, aj keď bežný prací deň je sobota, počas čakania na skončenie pracieho programu som za hodinku urobil cca. 370usd a hneď po dovešaní prádla mi volali chlapci z AppleCentra, že môj iPod ma tam už čakáááá. Keď sa darí, tak sa darí, jííííííííííííhááááááááááááá

Doplnenie: večer som zbehol pre iPod do AppleCentra, ukázal občiansky preukaz a teta mi priniesla novučičký iPod :-)
Oproti tomu predchádzajúcemu dokonca fungujú aj niektoré funkcie, ktoré v tom predchádzajúcom nefungovali.

Bezdomovec zo mňa nebude...

...posledné dni sa udialo pár vecí, o ktorých asi stojí za to napísať a pod tlakom okolností a istých ľudí sa teda do toho pustím :-).

Hnusný hnusný dážď
V pondelok som si na 2 týždne bookol študentský byt, ktorý je asi 10 minút chôdze od školy. Budem bývať s Brazílčanom v jednej izbe. Viac o tom zatiaľ neviem, ale teší ma, že to je kúsok od školy.
Keď sa o tom dopočul Eldar, že som zohnal ubytko u tety na piatom poschodí v škole, tak ma poprosil, či by som našiel s ním, že aj on by chcel. Som mu teda sľúbil, že v utorok ráno ho tam odvediem, ale musí byť presne o 7:25 pripravený na odchod.
Ráno sa budím včas, ako každý deň, aby som stihol sprchu a všetko nevyhnutné. Počujem ako Eldarovi už o siedmej pípa budík, ja sa zatiaľ venujem počítaču.
Vonku prší už asi týždeň, keď neprší, tak je také počasie, že bez mikiny sa mi veľmi z domu nechce. Ráno je vonku kopa vody, ale vyzerá to tak, že poobede bude svietiť konečne slnko, tak si obliekam svoje obľúbené šortky, tričko, mikinu a o 7:30 naozaj vyrážame.
Ako si tak vykračujeme po mokrom chodníku, schádzame takým briežkom dole a v tom sa mi poškyknú moje vychádzakové papučky a ja padám voľným pádom :-). Našťastie mám reflexy ako antilopa a obratnosť mačky a v poslednej chvíli sa rozhodnem obetovať koleno ako padnúť celým telom na zem a tak padám na ľavé koleno a ruky.
Som trošku oškretý, ale čas nám neumožňuje sa tým zaoberať, tak ma Eldar zbiera zo zeme a ponáhľame sa na vlak :-).
Keď tu prší, tak tu meškajú vlaky, čo je nám vyhovovalo, pretože sme meškali kvôli tomu zdržaniu aj my :-).
Do školy prichádzame prvýkrát načas, Eldara odvádzam ku tete, ktorá bookuje ubytko a ja sa idem na záchod učlovečiť. To koleno mi ešte stále krváca, mám od toho celé tenisky a celú nohu, vyzerá to dosť dramaticky, aj keď je to iba taký malý škrabanec.
Tak som si to umyl a išiel na hodinu, však to nič nie je. Ibaže ono to krváca a krváca celú hodinu a moje milované tenisky sú viac a viac červené ako modré, ma to privádza do zúrivosti :-). Cez prvú prestávku o desiatej skočím na recepciu, tetám ukazujem tú hrôzostrašnú ranu a ony s hrôzou v očiach, akoby videli žralokom odhryznutú nohu, hľadajú niečo, čím by mi to zaviazali. Nič nenachádzajú a tak Virginia (čo je jedna z recepčných) vyráža na nákup nejakého leukoplastu.
Vraciam sa na hodinu a asi o 15 minút prichádza do triedy Virginia, ktorá mi podáva kus gázy a leukoplasty. Som zachránený, nevykrvácam :-).

Učím sa jesť paličkami
Témou pondeľňajších poobedných konverzícii bolo jedlo. Nakoľko som cez obed zháňal ubytko a nebol som na obede, tak som tam doslova trpel. Mali sme popísať nejaký recept a kecali sme o národných jedlách. Chlapci z Kórey hovorili stále o Kimchi. Kimchi je tradičná kórejská zelenina vykvasená s rôznym korením / prísadami. Obvykle býva hodne pikantné.
Nedalo mi to a hneď v utorok som si to namieril na obed do kórejskej reštiky. Jedinú požiadavku, ktorú som mal na čašníka, nech je v tom Kimchi :-).
Tak som dostal nejakú polievku, ktorá ma nejako veľmi neoslovila a pustil som sa do hlavného jedla. Teda pustil ako pustil. Čašník mi priniesol k jedlu chop sticks aka paličky, ale ponúkol mi, že ak chcem, tak mi prinesie aj príbor. Samozrejme, že hrdina tohto napínavého príbehu sa vždy rozhodne, že skúsi všetko a tak začína boj s paličkami :-). Darmo mi kamoš Dylan priniesol z Číny paličky, keď ja som s nimi netrénoval :-). Poctivo som s tým bojoval, až natoľko ma to pohltilo, že som si na tom jedle ani tak veľmi nepochutnal ako som sa nadrel s jeho konzumáciou. Bolo to ako jesť vianočného kapra :-)
Kimchi bolo pikantné, ale dalo sa to zjesť :-). Nakoniec som to celkom v pohode zjedol.

Aby som toho mal naozaj dosť, tak cestou domov sa celkom solídne rozpršalo, ja s rozbitým kolenom, iba v mikine čakám 20 minút v dedinke, či prestane a budem sa môcť dostať domov bez toho, aby som zmokol.
Neprestalo a po 20tich minútach som už bol celkom vytočený, pretože tu všetci hovoria ako tu oni nemajú vodu a týždeň tu leje v kuse, čo je toto za život? :-)).
Tak som sa nasrdil a išiel domov aj v tom daždi. Prirodzene, že som zmokol ako myš a veci sušil kade tade, ale mal som toho dosť.

Po návrate domov som ešte večer poprosil Billa, či by ma naučil pracovať s paličkami. Nakoľko v dome máme kopu paličiek, tak mi to Bill ukázal techniku a ja som trénoval :-).

Obed s Julie
Spánok s tým kolenom nebol veľmi príjemný, pretože okrem ležania na chrbáte som nemohol prakticky zaujať žiadnu inú polohu. Pri každom pokuse sa nejako inak otočiť som vždy zacítil bolesť. Aby toho nebolo málo, tak v noci o druhej začala padať voda z oblohy, pretože to sa už ani dažďom nazvať nedalo a fúkal mocný vietor, čo ma prinútilo sa zobudiť a ísť zatvoriť dvere do záhrady, ktoré som mal otvorené.
Ráno sa budím celkom solídne nasrdený a nič sa mi nedarí, všetko mi padá z rúk a je to len horšie a horšie.
Nebyť toho, že som sa večer predtým trápil s písaním fiktívneho listu priateľom do Anglicka, čo bola naša domáca úloha, tak snáď ani nepôjdem doobeda do školy. Kvôli tomu, že som sa už s tým listom natrápil, tak som sa s Erdalom vydal do školičky.
Meškali sme tentokrát dosť, vlak sa stihnúť nedal, ale zase aspoň ma Erdal cestou pobavil, keď mi povedal, že keď prišiel v utorok prvýkrát načas do triedy, tak mu všetci spolužiaci aj s učiteľkou zatlieskali :-)).
Do školy prichádzam asi 25 minút po pol deviatej, keďže je tu tolerovaná iba štvrťhodinka, tak už neruším triedu a idem si vytlačiť svoju domácu úlohu do študovne, chvíľku sa tam ešte snažím hrať poker, ale nemám svoj kľud a tak to radšej zatváram.

Prestávka končí o štvrť na jedenásť a ja sa konečne dostavím do triedy. Sadám si vedľa Julie, s ktorou sme opäť trošku mimo témy, ale opäť sa cítim na sladkých 17 :-)))
Po hodine sa Julie iniciatívne pýta, čo plánujem páchať, tak jej navrhujem obed, súhlasí. Ako tak ideme, ideme, ideme, tak sa jej pýtam, že kam to vlastne ideme. Ona netuší, pretože si myslí, že ja som vybral. Ja si myslím, že ona vybrala a tak ideme do stratena :-))).
Našťastie som to zistil relatívne skoro a tak jej navrhujem obed vo WorldSquare. Zisťujem, že ešte nemala sushi a tak navrhujem sushi bar. Trošku neisto, ale súhlasí.
Obed bol super, fajn pokec, fajn jedlo, fajn teta, čo viac treba? :-). Inak čím viac kecáme, tým viac si uvedomujem, že moja angličtina je biedna, kopu pocitov ešte nedokážem popísať, kope slovíčok nerozumiem a tak si občas pripadám ako idiot.
Inak celkom sa mi osvedčilo Zohanovské NO NO NO NO NO :-). Používam to často a dokonca mám pocit, že sa aj Yvonne chytila a dnes to 2x použila :-).

Obed bol super, bol taký trochu dlhší, na konverzácie som meškal 45 minút, ale zase konverzovať som konverzoval, len nie v triede, ale s milou tetou v dobrom prostredí :-).

Poobedné konverzácie sú super a Sarah ani nejako neprekážalo, že som prišiel v polovici prvej hodiny. Trošku sme boli preriedení, nakoľko asi traja ľudia odišli, niektorí sa prehlásili do iných tried, ale aspoň sme si viac pokecali :-).

Ako vyzerá moderná záruka?
Po skončení konverzácii som sa vydal do AppleCentra, kde som bol objednaný na 16:45. Prišiel som 30 minút pred dohodnutým termínom, mysliac si, že to tu funguje tak voľnejšie :-). Hneď ma privítal týpek so sluchátkom v uchu a laptopom v ruke, že kto som a čo chcem, tak som sa predstavil a on si ma pridal na waiting list. K servisákovi som sa dostal o 16:55, celý čas som sledoval moje poradie vo waiting liste na všetkých monitoroch :-). Celkom príjemné.
Servisák chvíľu domal, pripojil iPod k počítaču, snažil sa ho restorenúť, keď mu to spadlo, tak ho vyhlásil za mŕtvy a oznámil mi, že mi bude vymenený. Problém bol ten, že nemali presne taký istý na sklade a za iný sa to vymeniť nedalo, takže mi ponúkol, že buď môžem 2-3 dni počkať, on mi objedná a prídem si do AppleCentra pre nový alebo sa to dá riešiť cez poštu, že zavolám do Apple, oni pošlú kuriéra, kuriér vyzdvihne iPod a o nejaký týždeň až dva mi príde nový. Riešenie A je omnoho komfortnejšie a tak mu diktujem svoje číslo, na ktoré mi zavolá, keď príde môj iPod na sklad.
Zaujímavé je, že všetko funguje iba na základe výrobného čísla, žiadne papiere, bloky ani škaredé pohľady ako u našich predajcov. Proste sa to pokazilo, tak sú slušní a milí, pretože to je ich chyba.

Cestou domov som sa ešte stavil v tom obchode, kde som si kúpil tie Hiltiger polokošele, že aj nejaké gate by som prijal, prípadne nejaké iné polokošele. Kúpiť gate (čítaj nohavice) na mňa bolo u Hiltigera, Zle Vyšitého Krokodíla aj u Laurena nemožné, ale obchod je plný rôznych značiek a tak som predsa jedny našiel, vyskúšal aj kúpil. Keď ich operiem, tak sa v nich odfotím :-).

Hľadanie ubytka = kopa podvodníkov
Nakoľko ubytko v študentskom byte vybavenom cez našu školu mám iba na 2 týždne, tak si hľadám niečo sám. Darí sa mi tak striedavo oblačno. Ponuky, ktoré sa mi páčia, sú buď určené iba pre ženy, aziatov alebo je to zjavný podvod.
Komunikujem asi so štyrmi ponúkateľmi. Z toho tri ponuky vyzerajú ako jasný podvod. Majiteľ/ka je pôvodom Francúzska, ktorá práve študuje/vydala sa v/do Anglicka a má tu byt buď po rodičoch alebo ako investíciu a chce, aby som poslal peniaze vopred, predtým ako si kuknem byt.
Neviem, či sa im naozaj niekoho podarí takto nachytať, ale príde mi to hodne naivné. Skôr ako neuvidím byt, kľúče a zmluvu, tak žiadnu zálohu ani prvé nájomné nikomu platiť nebudem, takže podvodníci majú smolku :-).
Inak najzábavnejšie je, že ked ich človek požiada o obrázky, tak pošlú "foto" bytu asi v rozlíšení 100x100 alebo to zväčšia z tohto rozlíšenia a je to potom kockaté jaq hovado :-).
Btw. Eldar mal pôvodne bývať u novej rodiny, pretože v študentskom byte už nebolo miesto, ale z utorka na stredu sa uvoľnilo, tak je El celý nadšený, pretože nebude musieť každé ráno cestovať. V nedeľu nás teda čaká spoločné sťahovanie :-)

všetko možné :-)

Kimchi

Z bedomovca metrosexuálom za 24 hodín

Dnes som mal výbornú náladu, vďaka tomu, že som cez víkend hitol celkom slušný heater v práci a zarobil som zopár dolárikov, čo je pre mňa v kombinácii s veľou dávkou spánku a odpočinku mocnejšií životabudič ako pre feťáka piko :-)
heater = zahral som dobrú session, kde sa mi všetko darilo

Keďže bolo v sobotu Valentína, tak ma napadlo, že by som mohol spolužiačkam urobiť trochen radosť a podeliť sa s tou mojou víkendovou radosťou. Ráno pred školou som sa chcel staviť v kvetinárstve, aby som kúpil nejaké ruže.
Nájsť kvetinárstvo v Sydney nie je úplne sranda. Pokiaľ som sa tam dostal, musel som sa opýtať asi 6tich ľudí, pritom kvetinárstvo je 5 min od školy, ale slušne zašité :-) Našťastie ako šiestu som našiel mladú tetu lekárničku, ktorá ma poslala správnym smerom.
Tety mi to tam 10 minút chystali, tak ja som sa zatiaľ stavil na ovocný šalát v tamojšom food courte. Ráno som neraňajkoval, pretože som riešil scanovanie záručného listu k iPodu (viď. minulý blog) s mamkou a tak nebolo času.

Ovocíčko s jogurtom som spapal, ruže nachystané v papierovej taške vyzdvihol a cestou do školy sa ešte stavil v lekárni, aby som tete lekárničke poďakovať ružou. Smiala sa od ucha k uchu :-).
Cestou si hovorím, že som ich kúpil dosť, tak poteším náhodnú tetu cesto do školy. Tak vyťahujem ružu, podávam ju tete, ale tá sa ma stráni ako keby som bol nakazený. Nuž, asi si myslela, že týpek s plnou taškou ruží sa jej ju snaží predať :-))).

Do školy meškám solídnych 45 min, recepčné sú prekvapené, keď každej z nich shipnem kvetinku a prchám do triedy.
Potichu vchádzam, k Yvonne sa blížim od chrbta, ako lev k nič netušiacemu byvolčekovi, ktorý sa napája v jazierku na savane :-))). Všimne si ma v poslednej chvíli, ale skôr ako začne pindať za neskorý príchod, tak sa len pousmeje a dovolí mi ostať v triede. Spolužiačky následne obšťastním tiež :-).

posledných 6ks čakajúcich na svoje poobedné majiteľky :-)

Poobede mením triedu a zvyšné ruže delím medzi jedinú spolužiačku v poobednej triede, našu učiteľku Sarah a tety na ubytovacom oddelení.

Bezdomovec zo mňa nebude
Na recepcii som sa stavil cez obed, aby som sa objednal na piate poschodie k tetám, ktoré riešia ubytko pre študentov, pretože medzi inzerátmi na prvom, hladali iba ženy ženu na bývanie. Kam tento svet speje? :-))
Nachádzam tetu, ktorá mi ponúka nejaký hostel alebo študentský byt. Preferoval by som ubytko v byte a sám, ale nejako to nie je možné, pretože som ako obvykle prišiel neskoro a tak si môžem vybrať medzi dvojkou v hostely alebo dvojkou v študentskom byte. Tak volím byt.
Ráno som poprosil aj Gabriela, či sa môže popýtať v tunajšej komunite sk/cz, takže zajtra mi dá vedieť.
S bývaním to tu vyzerá v pohode, ponúk je tu kopa, či už na ulici, alebo na nete, problém je, že človek musí veľa behať, aby si našiel presne to čo potrebuje.

iPod servis
Po rôznych patáliach a otravovaní mojej milovanej mamky, mi dnes ráno poslala oskenovaný záručný list k môjmu iPodu. Keď som skončil v škole, tak vonku husto pršalo. Skočil som teda do WorldSquare na obed a potom sa pokúšal čo najmenej zmoknúť pri ceste na stanicu. Som si povedal, že v takomto daždi nepôjdem do AppleCentra, pretože to je o stanicu nižšie a peši je to 10 minút chôdze.
Prídem na stanicu, dobehnem na nástupište a na svetelnej tabuly svieti, že môj vlak práve odišiel a ďalší príde o 15 minút. Nemám iPod, nemám hudbu, nemám noviny, tak som sa vrátil do mesta a nakoniec do toho AppleCentra skočil.
Je to obrovská, trojposchodová, presklená budova. Na prízemí je asi 40-60 MacBookov a iPhoneov, kopa ľudí, čo to skúša a kopa obsluhujúceho personálu.
Tak som si jedného týpka v modrej polokošeli odchytil a vysvetlil mu môj problém. Hovorím, že nemám síce origi záručák, ale pošlú mi ho poštou ak bude treba.
Chlapík ma prekvapil, keď mi oznamujem, že vôbec žiaden papier nie je potrebný, stačí iba povedať, kedy bol iPod zakúpený a výrobné číslo iPodu resp. iPod samotný.
Servis tu funguje na celkom zaujímavom princípe, človek si musí objednať servisný termín, čo sa robí cez tie MacBooky, ktorých je tam kopa. Chlapík ma pri tom trochu navigoval, nakoľko na tých MacBookoch nie je CTRL ani ALT a tak som nevedel naťukať zavináča :-).
Servisný termín na dnešný deň bol o 2 hodiny a to sa mi necheclo motať po meste, keďže už vtedy bolo pol piatej, tak som si tam mohol vybrať servisné termíny v iné dni.
Môj výber padol na stredu poobedie, snáď bude lepšie počasie. V stredu tam teda odnesiem môj iPod a uvidím čo sa bude diať, ale celkom sa mi tento objednávkový systém páči :-).

Nákupy
Ešte stále potešený z úspešného víkendu, z toho iPod servisu taktiež, narazím na to obrovské kníhkupectvo, kde som si bol pozerať tie elektronické výkladové slovníky.
Dnes som teda zainvestoval do svojho vzdelania a taký ten najrozumnejšie vyzerajúci som si kúpil :-).
To je on, môjho srdca šampión:

Aby toho nebolo málo, tak som vo výklade David Jones Ltd. obchodu zahliadol zle vyšitého krokodíla aka Lacoste. Hovorím si, fajn, aj by som prijal jednu-dve polokošele so zle vyšitým krokodílom :-)). Njn, frantíci to však vyrábajú vo veľkostiach podobným Vietnamcom, teda 8XL = M, 24XL = L a 1024XL = XXL :-))).
Tam som teda nepochodil, ale tento obchod pod jednou strechou spájal celkom zaujímavú plejádu značiek od Hugo Boss až po Adidas, tak som sa stavil u Tommyho Hiltigera, kde som si vyskúšal 2XL a bolo to naozajstné 2XL a nie nejaké vietnamské :-).
Tak som si tam kúpil 3 polokošele, nakoľko bola akcia, pri kúpe dvoch, dostane človek 30% zľavu, teda tretiu skoro úplne zadara. Kto to nekúpi, okráda vlastnú rodinu :-).
Hiltiger a Zle Vyšitý Krokodíl je slangové označenie daných značiek

necelých 32€ za kus, baller cena

"Metráč sa z teba stáva"
Mi nedávno povedala kamarátka Kôrka ako reakciu na to, že som si kúpil krém na tvár :-)
Zneistený svojou orientáciou, som si vo Wikipédii našiel pojem metrosexuál:
"Metrosexuál je pojem, ktorý vznikol zhruba v polovici 90. rokoch 20. storočia. Označuje mužov, ktorí žijú v meste a vydávajú podstatnú časť zo svojho platu na značkové a módne oblečenie, kozmetiku a návštevy solárií. Metrosexuáli sa často v starostlivosti o svoj zovňajšok vyrovnajú ženám alebo dokonca ich prevyšujú. Používanie pleťových krémov, mastí, holenie ochlpenia na intímnych partiách v podpazuší, a pod. sú pre nich každodenné potešenie, ktorým sa zaoberajú každý večer po kúpeli. Metrosexuáli taktiež veľmi obľubujú vône a parfumy, v ktorých si skutočne vyberajú. Odporcovia metrosexuálov ich pokladajú za homosexuálov hlavne kvôli zvýšenej strastlivosti o zovňajšok, ide však len o istú záľubu (ktorá doteraz nebola známa masám) rovnako ako keď sa niekto zaujíma viac o techniku alebo športy. Metrosexuáli sú živnou pôdou hlavne pre módne časopisy, ktoré ich zobrazujú ako ideál krásy súmernosti a mužstva nového storočia."

Žijem v meste? Pozitívny
Oblečenie značkové? Pozitívny
Kozmetika? Pozitívny
Holím sa? Pozitívny, aj keď s odporom a pod nátlakom :-)
Obľubujem vône? Mocne pozitívny
Solárium? Negatívny
Vyrovnám sa ženám v starostlivosti? Negatívny
Živná pôda pre časáky? Negatívny

Resumé = 5 z 8bodov metroša spĺňam. To je zdvihnutý prst nad mojou orientáciou :-)))


To je na dnes všetko, bolí ma zadok od sedenia na tejto kuchynskej stoličke, je veľa hodín a zase prší. Dnes sa inak Caroline z Hamburgu sťažovala, že u nich je celý rok chladno, zatiahnuté a slnko sa objaví, tak na 2-4 týždne v roku, príde do "slnečného" Sydney na 4 týždne a to počasie ju tu prenasleduje :-)).

Život vie byť občas krutý...

Bezdomovec v nových handrách

Dnešný deň bol ako sínusoida s otvoreným koncom.

Chodecké preteky Homestay - Bardwellská stanica
Ráno sme si dali s Eldarom chodecké preteky, trasa bola stará a dobre známa. Nakoľko sme dnes boli obaja nejakí spomalení pri raňajkách, tak sme to potrebovali stihnúť do 15 min.
Čas sme nakoniec dosiahli rekordný, 13 minút, to sa nám predtým ešte nepodarilo. Musím však priznať, že Eldar to chodenie do školy načas, zobral tak vážne, že dnes v rámci snahy to stihnúť išiel predo mnou, aby ma motivoval ho doháňať a udával šialené tempo. Na stanici sme boli o 2 minúty skôr ako prišiel vlak. Boli sme obaja na seba patrične pyšní, možno tie úsmevy od ucha k uchu boli iba dôsledkom prívalu endorfínov po tom nadľudskom výkone, ale pocit to bol bohovský :-)

Duša dieťaťa ožíva
Dokonca aj Yvonne (učiteľka) bola milo prekvapená časom môjho príchodu. Tuším sa mi podarilo prvýkrát prísť pred regulárnym začiatkom hodiny a nemusel som využívať akademickú štvrťhodinku, ktorá je tolerovaná. Aby toho nebolo málo, tak som si domácu úlohu aspoň prečítal. Neviem prečo, ale lepším sa zo dňa na deň :-).
Školu som si dnes opäť raz užíval. Vyučovanie som mal dnes iba dopoludnia. Sedel som, tak ako v stredu, s Julie. Mladučká Parížanka (18), pri ktorej mám pocit, že ona je tá staršia a rozumnejšia :-)). Srandy bolo kopec, stále sme sa na niečom zabávali, bavili sa zásadne mimo témy, Yvonne bola z toho trošku nešťastná, ale dnes mala dobrú náladu, takže nás upozorňovala iba každých 15 minút :-).
Budúci týždeň možno s touto babenou spácham nejaký obed...

Jedlo moje každodenné
Včera som vo WorldSquare našiel taliansku reštiku, kde som ochutnal cestoviny. Dnes som teda išiel naisto. Pochutil som si na vrtuľkách s omáčkou z čerstvých rajčín s olivami, ktoré som si dal na polovicu s plnenými tortelinami s rajčinovou omáčkou. Ako dezert som si ešte dal lasagne plnené mäsom s opekaným chlebíkom s cesnakom a bazalkou, či takým nejakým bordelom :-).
Výborné, konečne som našiel rovnocenného súpera do duelu s cestovinami od môjho Brumka :-).
Istotne sa sem ešte vrátim.

Keď je toho dobrého priveľa...

...tak sa obvykle niečo poserie. Stalo sa. Môj relatívne nový (pár mesačný) 120Gb iPod classic jednoudcho kľakol. Pôvodne som si myslel, že mu dochádza šťava a prejavuje sa to cvakaním vnútorného disku. Nikdy predtým sa mi ho nepodarilo vybiť. Doma som ho napojil na nabíjačku a nič. Cvak, cvak, cvak, zúfalá snaha nabootovať nevedie k ničomu, akurát sa chuďák trápi.
Musím zistiť, či na iPody neplatí medzinárodná záruka, nakoľko som tu videl Apple centrum, kde by sa to možno dalo vyreklamovať. Toto zistím hneď ako sa borci v Poluse dostavia do práce :-).
Nový iPod (nie Classic), ale Nano 8Gb tu stojí 200aud, 16Gb 280aud. Pokiaľ to bude nevyhnutné, tak si ho kúpim, pretože bez hudby som ako bez ruky, ale radšej by som ten svoj starý, dobrý, veľkokapacitný.

Nákupy
iPod je síce mŕtvy, ale to mi nebráni sa staviť v športovom obchode, kde sa mi konečne podarí nájsť šortky. Pôvodne som si myslel, že sú to šortky pre tehotné, ale keď som ich vyskúšal, sadli mi, tak bolo jedno, či pre tehotné alebo pre slona, kúpil som :-)
Našiel som ešte aj jednu baller NikeFit (niečo ako ClimaCool) polokošelu, výborne som sa v nej cítil, výborne mi sedela asi tak do polovice brucha. Dole to už bolo moc obtiahnuté. Čo môže byť celkom dobrý barometer zhadovania prebytočných kg, nakoľko si ju plánujem kúpiť, keď sa do nej ľudsky zmestím :-).
Kúpil som si teda taká NikeFit tričko, ktoré mi bolo prekvapivo dobré, aby som radosť z nákupu zavŕšil, kúpil som si aj potítka na ruku. Vyzerám s tým trochu ako 13ročný fagan hrajúci sa na 50Centa (raper), ale prišlo mi to hodne hodne užitočné, nakoľko papierové vreckovky sú tu relatívne drahé :-)
Inak oblečenie je tu lacné, všetko sa väčšinou zmestí do 50aud, či už šortky alebo polokošele.

Toto bola opäť tá príjemnejšia časť dňa. Cestou domov som sa stavil v bankomate a vybral nejaké doláre, pretože som sa plánoval s Vicky dohodnúť na predĺžení bývania u nich ešte o mesiac, nakoľko mi to tu vyhovuje. Bankomat bol taký láskavý, že mi vydal 1.200aud v 50kách :-). Nie dosť, že tu nemajú bankovku s hodnotou vyššou ako 100, ešte plnia bankomaty 50kami. Somárikovia.
Na druhej strane to vyzerá bombovo, keď si to tak seba rozložím :-)

prosím nesmejte sa, toto naozaj nie sú peniaze z Dostihy a sázky, ale ozajstné :-)

Za meškanie na ulicu :-)
Dostávame sa ku kľúčovému problému celého dňa. Že sa iPod pobral na druhý svet ma až tak netrápi, nový sa dá kúpiť na každom rohu.
Väčším problémom je, že som Vicky povedal o tom bývaní až dnes a ona už má booknutých nových študentov od budúcej nedele. Dovtedy si musím nájsť nejaké ubytko. S najväčšou pravdepodobnosťou sa opýtam Gabriela. Napriek odporúčaniam nebývať so Slovákmi / Čechmi (kvôli jazyku) sa mi takéto zloženie budúcich spolubývajúcich zdá asi najkompatibilnejšie, nakoľko mám trochu obavu z bývania s cudzími národnosťami. Ešte by som si vedel predstaviť bývanie s dvomi petite Francúzskami :-)))

Vývoj mojej ubytovacej otázky budete môcť pozorne sledovať budúci týždeň, nakoľko budem intenzívne hľadať.

Aby toho nebolo málo, tak aj Eldar sa musí vysťahovať v ten istý deň. Už sa ma pýtal, že čo plánujem robiť? Hľadať, však čo iné :-)
Všetci si myslíme, že Eldar bude bývať s ľuďmi z tureckej komunity, nakoľko ich tu je dosť.

Uvidíme, čerstvé info čakajte soon...

vyzerám ako somárik, ale je to pohodlné :-)

Ako mi mravce večeru zjedli a Eldar alarm testoval

Tento blog začne asi hodinku pred koncom toho minulého, nakoľko ten predchádzajúci som písal vyčerpaný a nespomenul som všetko.

Kasíno dopadlo neslávne a ja som sa potreboval nejako dopraviť domov. Taxík by podľa odhadu domorodcov stál okolo 40-50aud, tak som sa rozhodol pre lacnejšiu variantu a teda monorail+vlak.
Monorail ako už názov napovedá je jednokoľajový vlak, ktorý sa premáva nad mestom. Je to rýchle a pohodlné, pokiaľ sa potrebujete prepraviť iba vo vnútri mesta, avšak 4.80aud za jednu cestu je IMO celkom dosť.
Napriek tomu, že je príjemná teplá noc, som vyčerpaný, tak nekladiem žiaden odpor a poslušne platím. Monorail je klimatizovaný lepšie ako by človek čakal, je tam doslova a aj do písmena kosa. Tie tri zastávky som pekne omŕzal a po vystúpení zažil opäť raz šok z prechodu z 18tich stupňov do 26tich stupňov, aj také je Sydney. Zima alebo teplo, nikdy nič medzi :-). Vlak smerujúci domov bol na stanici do piatich minút.

monorail

Bolo jedenásť hodín večer, vlak bol prázdny, takže som spokojne sedel a sledoval okolie. Na domácu stanicu Bardwell Park prichádza vláčik okolo 23:15 a ja sa môžem vydať biedne osvetlenou cestou domov.
Do školy obvykle chodím cez park, ktorý je cca. 200 metrov od nášho domu. Trasou mimo parku som šiel iba raz. Ako si tak vykračujem, zrazu sa predomnou vynára otázka: ísť cez park skratkou alebo ísť obkľukou, ale po chodníku? Nakoľko park je v noci neosvetlený, vyhráva možnosť B.
Pekne si ja idem, idem, idem a stále idem a nie a nie nájsť náš dom, tak začínam mať čierne myšlienky, či som nezablúdil, som si živo predstavoval ako otravuje tunajších domorodcov s otázkou ako sa dostať na Glen Road 48/A. Po dlhšej chvíli však nachádzam náš dom a potichu vchádzam dnu, aby som nezobudil Vicky a Jima, ktorí majú izbu hneď pri vchode.
Na stole si nachádzam odkaz, že večeru mám v ladničke a môžem si ju dať na druhý deň k obedu :-).

Týmto piatkový večer končí.

Sobota a nedeľa sa zvrháva na otrasný grind aka hranie pokru, spánok, poker, spánok, spánok a zase poker. Teda pre smrteľníkov nič užitočné :-)

Ako mi mravce zjedli večeru
Aby toho nebolo málo, v nedeľu som zaspal poobede. Vicky servíruje večeru obvykle okolo piatej na jedálenský stôl v kuchyni. Pozakrýva to krytmi do mikrovlnky (ako ste mohli vidieť v niektorom z predchádzajúcich blogov) a označí menovkami.
Podarilo sa mi zobudiť sa o pol desiatej, tak som sa urýchlene prebral a išiel si pre vodu.
Na stole stojí môj tanier ako posledný mohykán čakajúci na posledného stravníka. Odkrývam pokrývku, nech zistím, čo dobrého máme.
KUK, mravce boli zvedavšie a rýchlejšie. Je ich tam asi milión, pobehujú hore a dole a pochutnávajú si na mojich kuracích prsiach s hranolkami, kečupom sa zatiaľ ponúknuť nestihli :-).
Počas tohto divadla mi nejako vysmädlo a tak z chladničky vyberám vodu. Ak tu má človek chuť na ozaj studenú vodu, tak ju musí mať v chladničke, pretože z vodovodu tečie iba vlažná voda. Bude to tými teplotami vonku.

Zavolám Vicky, ktorá sa hrozne ospravedlňuje a ponúka mi inú potravu. Slušne sa poďakujem, ale po tých mravcoch ma nejako prešla chuť, tak sa ešte napojím a pokračujem v spánku :-).

Vonku prší, spím ako zabitý. Musím však povedať, že napriek chladnému počasiu sa na tunajšej posteli nedokážem vyspať tak dobre ako na domácom letisku. Predsa len, doma je doma.
V pondelok sa zobúdzam polámaný, čo ma však teší, vonku sa ochladilo na cca. 20 stupňov. Ostatní síce kvíkajú, že je zima, ale ja si to užívam. Príjemný chládok, žiadne divoké teploty, ktoré z koľajníc robia platové kelímky vystavené ohňu.

Mením poobednú triedu
Minulý týždeň sme si mohli vybrať, čo by sme chceli zlepšiť a podľa toho nás tento týždeň zaradili do tried. Moja primárna trieda mi ostala, pribudli akurát nejakí noví ľudia. Poobedná, ktorú mám 2 x do týždňa sa však zmenila. Sarah nahradila Cate a dostal som komplet nových spolužiakov na konverzácie. Je s nimi celkom sranda. Táto poobedná trieda býva omnoho veselšia a uvoľnenejšia oproti tej doobedňajšej, nakoľko je to viac free, viac diskutujeme ako píšeme, takže si to fakt užívam.

Ako Eldar alarm testoval
Po škole sa ešte hodnú chvíľu motám po meste. Hľadám anglicko-anglický elektronický výkladový slovník. Tieto elektronické slovníky používajú snáď všetci kórejskí spolužiaci, tak som si to vyskúšal a je to ozaj celkom užitočná hračka.
Podarilo sa mi to nájsť v jednom obrovskom kníhkupectve. Ceny sa pohybujú od 130+. Oxfordský stál okolo 170aud, uvažujem o kúpe a pokračujem ďalej...
Počas hľadania stanice môjho vlaku som si ešte kúpil basketbalové tielko a jedno tričko. Zisťujem, že problém s mojimi platobnými kartami pretrváva a tak to riešim platbou v hotovosti.
Tiež som zistil ďalšiu nemilú vec, mám problém tu zohnať shortky s flexi pásom. Všetko to tu má pevný pás a do toho sa skoro nikdy nedostanem. Keď sa mi podarilo nájsť jedny celkom pohľadné Nike shortky, tak to bol akurát výpredaj a nemali už moju veľkosť, grrrrr.
Domov prichádzam spokojný a uťahaný. Zapínam icq na mobile a trošku chatujem s ovečkami z domova. Podarí sa mi zadriemať, nie však na dlho, okolo siedmej ma zobudí otrasne piskľavý a prekvapivo hlasný alarm.
PIIIIIIIIIIIIIIIIIP PIIIIIIIIIIIIIIIIIP PIIIIIIIIIIIIIIIIIP a tak dookola.
Snažím sa ho ignorovať, nedá sa, zvuk je natoľko prenikavý, že ma vyženie z postele a vydávam sa zistiť, čo sa stalo!?
Nič vážne, iba Eldar si pripravoval hrianky a trošku ich pripiekol. Kuchyňou sa začal šíriť dym z pripečených hrianok a tento dym zachytil aj požiarny alarm.
Eldar zmätene pobehuje a stále opakuje, bread bread bread. Okrem mňa tento uši píliaci zvuk začuli všetci ostatní a tak prichádza Walter, ktorý mávajúc uterákom nad hlavou rozháňa dym a utišuje ten otrasný alarm.
Vicky sa objavila tiež, vysvetlila nám, že požiarny alarm je Austrálii povinnou výbavou každej domácnosti. Našťastie nebol napojený na hasičov, bolo by to ešte veselšie :-)

Testujem thajskú kuchyňu
Nielen prácou je človek živý a tak som sa ako to už cez obed býva, vydal v utorok na obed. Sushi som mal v pondelok, Indiu tiež, ako dobrý nápad sa javilo vyskúšať opäť niečo nové. Ponúkali sa dve možnosti, kórejská a thajská kuchyňa. Povedal som si, že vyskúšam tú, na ktorú skôr narazím. Vo WorldSquare som narazil na thajskú, tak som si sadol.
Tentokrát som dostal aj jedálny lístok, z ktorého som si po úvahe vybral Kuraciu polievku so zeleninou, Kuracie kari s ryžou a mangovo-mliečny shake, ku ktorému bolo napísané, že znižuje cholesterol a je dobrý na srce. Heh, naletel som :-).

Po skúsenostiach z indickej reštiky som sa u čašníčky uisťovať, či nič z toho, čo som si objednal nie je spicy. Nebojte sa, všetko OK :-).
Počas čakania na polievku mi čašníčka prináša mangovo-mliečny shake. Shake je mocne hustý a cez tú slamku sa dá ledva ledva požívať. Ťahám teda ako blázon, aby som zistil ako to vlastne chutí. Nooo, nič moc. Neviem, mne to nešmakovalo, skôr som naletel na to, že písali v jedálnom, že to je prospešné na znižovanie cholesterolu :-))
Medzičasom dostávam polievku. Je to veľká miska (cca. 0.5l) plná bambusových výhonkov, rôznej zeleniny, hríbov a kuracích kúskov. Polievka by bola super, až na to, že bola hodne ostrá. Hm, ak si teta pod no spicy predstavuje túto polievku, tak začínam mať obavy o hlavné jedlo.
Hlavné jedlo prichádza po dojedení polievky, servírované na dvoch tanieroch, na jednom je veža z ryže a na druhom miska s tým kari mäsom.
Hlavné jedlo je v pohode, ale nejako ma neočarilo, také príliš obyčajné :-) Dojedám, mango shake tam nechávam, platím a idem kúpiť krabicu na poštu.

Credit or Saving? kto sa v tom má vyznať?
Počas doobedňajšej hodiny sa mi podarilo rozprúdiť diskusiu v triede na tému platby platobnou kartou. Väčšina svorne tvrdila, že im to v pohode funguje. Jan (ČR) mi poradil, nech pri otázke Credit or Saving poviem, že credit, napriek tomu, že moja karta je iba debetná.
Halelujáááááááááá, na pošte sa mi podarilo týmto spôsobom zaplatiť za tú krabicu. Nefunguje tak síce moja domovská karta z VÚB, ale moja medzinárodná Neteller MasterCard funguje ku všetkej spokojnosti, zajtra pôjdem kúpiť ešte niečo, tak vyskúšam :-)

Ako ryba vo vode...
...sa cítim v tomto počasí. Posledné 3 dni sa teplota pohybuje okolo 20-24 stupňova popŕcha. Je to pre mňa spása, milujem 20 stupňov, dáďž by som dokázal oželieť, ale viac ako 24 je už pre mňa priveľa.
V tejto chvíli naozaj mohutne prší, o 3 minúty štvrť na dvanásť v noci, ideálny čas na spánok.
Brú noc


Nabudúce si povieme niečo o zdvorilosti a slušnosti v tejto krajine :-)