Presťahovaný

Prišlo k najhoršiemu, presťahoval som sa. Dôvod sťahovania som už písal, ale pre menej pozorných čitateľov alebo pre nejakých nových návštevníkov zopakujem.

Je verejne známe, že si všetko nechávam na poslednú chvíľu, či už učenie na štátnice, vybavovanie rôznych papierov alebo aj oznámenie domácim, že by som s nimi rád pobudol ešte nejaký ten mesiac. Doteraz to vždy vyšlo, v tom poslednom prípade to nevydalo a bolo neskoro. Moja veľká a slnečná izba bola už rezervovaná pre nového študenta...

Nezostávalo nič iné, iba sa pozrieť po niečom inom. Gabriel (spolužiak zo Žitného ostrova) bohužiaľ v slovensko-českej komunite nenašiel voľné miesto pre mňa a tak som si objednal na 2 týždne byt od školy. Stalo sa a dnes prišiel veľký deň S ako Sťahovanie.

Deň S, hodina H a sekunda S mali nastať 22. februára 2009, 13:00:00 tunajšieho času.

Od piatku som z toho nemal dobrý pocit, proste sťahovanie nie je nikdy príjemné, človek opúšťa niečo, na čo si pomaly zvykol, opúšťa ľudí, s ktorými si dobre rozumel, úžasný park, v ktorom mohol relaxovať, každodenné 15 minútové prechádzky z domu na stanicu a zo stanice domov. Jojo, boli to pekné časy.

V piatok som teda opýtal Vicky, či sa bude v sobotu prať, že by som mal ešte jednu várku, Vicky bola taká láskavá a hneď otvorila pračku, ja som tam nahádzal svoje veci, ktorých som mal kopu, nakoľko som aj trochu nakupoval a o hodinu som už veselo vešal prádlo, pretože slnko krásne pieklo.

V sobotu som sa plánoval venovať pokľudnému balenie kufra, príprave vecí na nedeľnú cestu, poslednej hracej session v tom peknom prostredí.
Vstávanie do školy o 5:30, resp. neskôr už o 6:30, ma tak hlboko poznačilo, že sa budím o 6:30 aj cez víkend. Spal by som ďalej, ale nedá sa, proste ma to automaticky zobudí, otrasné.
Opäť to tak bolo a tak som v sobotu vstal okolo siedmej z postele, vykonal rannú hygienu, zapol si môj novučičký iPod, do ktorého som noc predtým nalial všetko možné a do deviatej som iba tak ležal, počúval iPod a rozmýšľal. Liek proti nevyliečiteľným chorobám som nevydumal, ale napadlo ma, že by som Vicky mohol kúpiť v tunajšom kvetinárstve kvety ako prejav vďaky.
Okolo jedenástej som si spravil toasty, vypil džús a pustil sa do hrania. Bojoval som 4 hodiny, holými rukami, o prežitie. Bol som -450, ale nakoniec som to dotiahol na +20. Občas je tá hra fakt krutá, 4 hodiny driny a plat nižší ako minimálna mzda :-).
O tretej som si obliekol svoje obľúbené šortky, tričko, bundu s kapucou a iPod a vydal sa do dedinky. Po tom ukrutnom 4 hodinovom zápase som bol vyhladovaný. Vedel som, že Vicky pripraví večeru okolo štvrtej-piatej, ale rozhodol som sa, že sa v dedinke stavím v miestnom občerstvení. V občerstvení pracujú syn a pani mama (40, 60+), ktorí majú pôvod v Libanone. Podávajú výborné pečené kura, rôzne šaláty a aj nejaké nezdravé hamburgery a vyprážané jedlá. Tak ako párkrát predtým som si dal kuracie prsia, seafood a coleslaw šalát. Kuratá robia ozaj výborné, stále štavnaté, s chrumkavou kožou. Šaláty robí pani mama každé ráno, čiže sú ozaj čerstvé a ten Coleslaw sa s tým, čo s podávajú u nás v KFC nedá porovnať, tento spieval.
Inak sem som chodil veľmi rád, veľmi milí boli obaja. Dokonca keď som prišiel prvýkrát a pani mama sa pýtala, odkiaľ pochádzam. Keď som jej povedal, že Slovensko, tak nasledovalo to očakávané ÁAAA, Czechoslovakia. Na čo ju syn opravil, NO NO NO mom, not Czechoslovakia, they divided 20yers ago. Proste WOW. Bol som v šoku :-).
Ten pán bol perfektný, pretože vždy keď som nejaké slovo nechápal, tak mi ukázal ak mal po ruke alebo keď som nerozumel, tak mi to pekne vyhláskoval. Chodil som tam naozaj rád, veľmi príjemný ľudia, super kuriatka, o šalátoch nehovoriac.
Po dojedení som sa poďakoval, rozlúčil a išiel do miestneho kvetinárstva. Kúpil som Vicky kyticu nejakých pre mňa neznámych kvetov (ja poznám iba ruže a antúrie :-).
Vonku začalo popŕchať, ale počúval som svoju obľúbenú hudbu, zjedol svoje obľúbené jedlo, mal svoje obľúbené šortky a bundu s kapucou, takže ani ten hnusný dážď mi nedokázal zobrať úsmev z pier :-)
Vicky sa kvetom potešila a opakovala, že jej je to ľúto. Som jej povedal, že to chápem a je to moja chyba. Hm, možno by som sa mohol nad sebou zamyslieť a nenechávať si všetko na poslednú chvíľu...

Z balenia teda nič nebolo, lebo po návrate som sa najedol a chatoval s ľuďmi.

Nedeľa ráno začala klasicky, pre mňa o siedmej, pre ostatných neskôr. Bol som psychicky pripravený, že je treba baliť aj niečo iné ako tety cez icq :-). Nevydalo, ani neviem prečo, ale zavolal som agentke Scullyovej cez Skype a nevedeli sme dohovoriť skôr ako za 4 hodiny. Doba bola vážna a čas pokročilý, z môjho zamýšľania sa nad polepším nebolo nič a ja som sa začal baliť o 12:45 :-). Nemali sme žiaden deadline, ale chceli sme prísť s Eldim okolo druhej do toho nového bytu. Teda sme počítali, že cestu na stanicu, čakanie na vlak, prepravu vlakom, hľadanie toho bytu zvládneme asi za hodinu. Boli sme ohlásení na druhú, takže sme chceli o jednej vyraziť.
Zbalený som bol relatívne rýchlo, nebolo to tak krásne a úhľadné ako keď mi veci doma balila mama, ale bolo to OK. Problém sa objavil, keď som sa snažil kufor zatvoriť. Príliš veľa vecí :-).
Týmto si dovolím poďakovať mojej drahej kamarátke Ovečke®, ktorá ma pri kúpe kufra prinútila kúpiť ten väčší, ževraj bude vhodný, keď nakúpim pred cestou domov suveníry :-))).
Ďakujem Ovečka®.

Našťastie som dostal pri kúpe 3G modemu aj také niečo ako plážová látková taška a do tej som dal šlapky, sandále a uterák. Kufor sa mi teda podarilo zatvoriť. Vicky medzičasom navrhla, že čo keby sme do mesta išli taxíkom. Ona pôvodne nevedela, že s Eldim budeme bývať v rovnakom byte, tým som ju prekvapil večer pred odchodom. Som sa jej opýtal na cenu, ona zavolala do taxislužby, ponuka prišla na 44aud. Pýtam sa Eldiho, že či je ochotný investovať 22aud. Prekvapil ma, keď povedal hej. Teda po pravde, som sa ho veľmi nepýtal, som mu to skôr oznámil, ale neprotestoval.
Taxík mal prísť relatívne rýchlo a tak sme sa ešte na rozlúčku odfotili:

zľava: Bill, Vicky, Jim, Eldar, moja maličkosť

Bill pomohol Eldimu s kufrom, Vicky a Jim kývali o106 a my sme sa strácali za horizontom. Cesta prebehla OK, nakoľko sme nemali číslo domu, ale iba názov ulice a čiernobielu fotku domu, tak to hľadanie nebolo jednoduché. Sedel som v predu a zastavil taxikára pri dome, ktorý vyzeral ako na fotke. Kýval tam na nás chlapík, že už nás čaká. Príjemné trafiť hneď na prvýkrát :-). Taxík nakoniec stál iba 40, 20aud za cestu je veľmi príjemných.
Príchod bol OK, chlapík vyzerá byť v pohode a najprv ubytuje mňa. Bývam v byte na prízemí, kde stretávam Juliette, čo je moja druhá spolužiačka z Francúzska :-). Nemýliť s Julie, to je iná teta.

takto to vyzerá z ulice

Byt obsahuje sprchu, kuchyňku, obývačku a 3 obytné izby, v ktorých sa býva po dvoch. Ja budem bývať s Ricardom (Brazilčan) a Eldie bude bývať na poschodí neviem s kým.
Izba je približne polovica tej, v ktorej som býval u Vicky, posteľ je poschodová. Ricardo nebol pri mojom príchode práve doma, ale bol rozložený na spodnom poschodí. OMG, môj strach z výšok sa mení na paniku a možnosť obývania hornej postele ma hodne desí. Chlapík mi ukazuje aj práčku a sušičku. Hádžu sa do toho nejaké doláre, budúci víkend bude blog o mojich prvých skúsenostiach s praním :-).
OMG = Oh My God = Och môj Bože

Ja som teda ubytovaný, ale hladný, nakoľko som ešte nič nejedol dovtedy. Chlapík ide ubytovať na poschodie Eldiho a ja sa zatiaľ vydávam do mesta. Bývame kúsoček od Central station, teda veľmi veľmi blízko centra. Stačí vyjsť na ulicu a je tu milion kaviarní, občerstvení, reštík, obchodov, proste všetkého. Hladom trpieť nebudem :-).
Ako sa tak prechádzam a snažím sa nájsť zajtrajšiu cestu do školy, tak sa stavím v indickej reštike a objednám si plný tanier jedla, nejaké zeleninové kapsičky. Oči by doslova žrali, ale žalúdok nevládal, tak som zjedol iba polovicu zo všetkého :-).
V meste som si kúpil aj mapu Sydney, nakoľko mi to prišlo ako užitočná vec, nielen pre dnešný deň. Podarilo sa mi zistiť, že som išel úplne iným smerom ako je škola, ale hlavne, že som sa nestratil :-).
Cestu do školy som našiel, je to presne tým druhým smerom ako som pôvodne išiel a vyzerá to na takých 10-15 min chôdze, teda o ranné prechádzky neprídem, akurát ich budem absolvovať v centre mesta. Nie je to taká romantika ako chodiť cez parčík, ale niekedy si človek nenavyberá.

Vraciam sa do nového domova a prichádza čas otestovať kúpeľku. Vykonám tam všetko čo sa dá. Záchod je OK, veľa miesta. Umyvadlo je OK, veľa miesta. Sprchovací kút by bol OK, keby tam všetci nemali rozložené šampóny a mydlá. Vždy keď som sa snažil otočiť, tak som niečo zhodil a potom to tam zase 2 hodiny naprával. Čo je pozitívne je prúd vody, ktorý je tu mohutnejší ako u Vicky a tak sa môžem konečne normálne osprchovať.

Po príjemnej sprche si zapínam v izbe ventilátor, ktorý visí zo stropu a tak divne sa kýva. Som sa poobede majiteľa pýtal, či to je vôbec bezpečné, ubezpečoval ma, že áno, tak uvidíme.
Ventilátor je super vec, omnoho lepší ako tie malé fúkatká na stole, toto poriadne rotočí vzduch v tejto malej kutici. Zo srandy som sa úspešne pokúsil vyliezť na vrchné poschodie postele, nech zistím, aké by to ozaj bolo tam spávať. OTRASNÉ. Výhľad je síce super, ale vždy keď som sa pozrel dole, prišlo mi jemne nevoľno.
Veľmi opatrne som sa teda snažil odtiaľ zliezť, išlo to pomaly, ale v zdraví som to prežil :-).

Rozkladám si teda kufor, máme jednu skriňu, ktorá je napoly naplnená Ricardovými vecami, takže do druhej polovice si plánujem vybaliť svoje. Aktuálne sa mi nechcelo, tak som to odložil na neurčito :-)
Zapínam teda počítač a idem trošku potrápiť víkendové rybky na PokerStars. Session prebehla celkom úspešne, trápil som ich 90 minút a dalo to štandarných 300 dukátov.
Medzičasom prichádza Ricardo. Prvýkrát sa vidíme až teraz, pretože bol niekde vonku.
Ja hrám, takže sa mu veľmi nevenujem, prehodíme pár slov a on sa zase zberá von, tuším hľadá prácu.
Musím povedať, že sedenie je tu trochu lepšie ako u Vicky, predsalen táto stolička je síce na pohľad škaredšia, ale oproti tej kuchynskej kráske je pohodlnejšia :-).

Po dohraní sa rozhodnem obvolať rodinku a napísať blog. Takže tu ho máte :-).

obývačka

poschodová posteľ

izba