TuKE na potuľkách Austráliou: TuKE vs. Yvonne vs. Soju, prvé kolo

V posledných dňoch sa nič extra zaujímavé nedialo, teda až na to, že Yvonne je čím ďalej tým ukvíkanejšia*, stále opakuje, že zabávam ľudí, s ktorými sedím, že ju potom odmietajú počúvať. Ja jej za to nemôžem, že máme vždy niečo zaujímavejšie na diskusiu ako ju počúvať :-).

Ale berieme to tak športovo zatiaľ, obaja sa na tom bavíme :-). Minule si robila srandu, že mi zakazuje mať každý deň dobrú náladu, pretože mi je tu tak dobre, že sa celé dni smejem od ucha k uchu, teda hlavne doobeda, keď som plný energie.

*kvíkať = sťažovať sa

Čo je však vážnejšie, z akademickej štvrťhodinky sa rozhodla spraviť 5 minútovku a po piatich minútach od začiatku hodiny nalepí na dvere, DO NOT ENTER. Tak som sa v stredu otočil na päte a išiel do študovne.

Pre mňa je naozaj ťažké prísť načas a to som v stredu vstával o pol piatej ráno :-). Pol hodku som sa sprchoval, dve hodiny som hral a do školy som prišiel 8:41. Ma napadlo, že sa pobavím, ten papier strhnem a poviem, že som tam nič také nevidel, ale mál som dobrú náladu a nechcel som Yvonne robiť zlobu :-)
Po prestávke Yvonne začala rozoberať, neskoré príchody. Tvrdila, že mojimi neskorými príchodmi nerešpektujem ostatných, pretože ruším hodinu a blá blá blá. Povedať jej od srdca, že zatiaľ čo ostatní spolužiaci spinkajú, ja som umytý, osprachovaný a zarábam lóve, by bolo asi príliš rude, tak som sa iba usmieval a v duchu si hovoril, OMG, skonči teta. Aby toho nebolo málo, tak ešte nejaký 20ročný truhlík bude pritakávať, že áno áno, naozaj to je neslušné, že meškám pravidelne 10 min a ruším hodinu. Rybička sa mi otvárala vo vrecku, ale ovládol som sa.

Celý deň som mal mal dobrú náladu, nakoľko mi dorazila "výplata" z PokerStars na moju kreditku, tak som šiel trochu nakupovať :-). Som si povedal, že by sa mi zišli nejaké šortky a tiež ešte nejaké polokošele od Hiltigera :-).
Cestou za polokošeľami od Tommyho som zahliadol obchod BIG MEN - TALL & BIG. Hehe, tak som tam zavítal, však prečo nie :-).

Musím povedať, že som prvýkrát pochopil ako sa cíti chudý človek, pretože tam mali problém nájsť moju veľkosť resp. malosť. Mali tam veci pre také zvieratá, že 8XL a tak, takže keď som si obliekol šortky 5XL, lebo vyzerali gut, tak by som do jednej nohy kľudne strčil moje dve. Bola to celkom sranda. Tak som skúšal, skúšal a skúšal.

Nakoniec som kúpil dvoje šortky, skúšal som aj dlhé nohavice, ale podľa mňa boli príliš formálne a iné v mojej malosti nemali, takže nákup dlhých nohavíc si nechám na jeseň/zimu, kedy im majú prísť nejaké nové veci.

So šortkami som ozaj spokojný, jedny sú modré, druhé navy.

Docválal som teda do David Jones a rovno zamieril do Tommyho. Teta za pultíkom ma slušne pozdravila a hneď si ma premerala. Keď videla minilogo Tommyho na mojej hrudi, tak hneď bola milšia :-).

Akcia z minula už skončila, ale aj tak som si kúpil 2 polokošele :-). Ako mi ich teta balí, tak si spomeniem, že sa mi páčila ešte jedna bunda, tak si ju chcem vyskúšať. Teta hľadá moju veľkosť, ale nenachádza. Ide sa pozrieť do skladu, ale ani tam nenachádza. Tak mi ponúka, že mi ju objedná na vyskúšanie z inej prevádzky, s čím samozrejme súhlasím, ibaže chce moje telefónne číslo. Svoje číslo si nepamätám :-). Ponúkam jej mail, chvíľu dumá, hovorí, že mail v práci nemajú, ale že OK, napíše mi z domova. Ako jej tak píšem adresu na kúsok papiera, dopisujem ....bodka SK, tak teta, ááááá, Slovák :-)). Teta bola z Čiech :-). Tak sme chvíľku konverzovali v našich jazykoch, ale nakoľko sa jej kolegyňa tak divne pozerala, tak sme sa radšej vrátili k angličtine.

Bunda príde asi o týždeň na vyskúšanie, tak potom poreferujem.

Cestom domov som sa vybral inou ulicou ako bežne a narazil som na jeden výpredaj tunajšej značky rugby oblečenia. Mali tam šortky aj na mňa, zlacnené zo 60 na 30. Hneď som zobral dvoje, zelené aj čierne, istotne sa zídu :-).

Pri nakupovaní tu nemám problém s tým, čo to stojí, pretože všetko je tu asi tak o 50% lacnejšie ako doma a keď to je ešte aj zlacnené alebo hitnem nejakú akciu, tak je to baller, môj hlavný problém je, že už teraz nezatvorím kufor a to som tu mesiac. Kamarátka si robila srandu, že budem musieť veci domov posielať v balíkoch :-)

Nákup teda prebehol OK, doma som ho vybalil, pekne poukladal a dekoval sa preč, nakoľko bola v byte práve upratovacia služba, teda taký nižší chlapík z Nepálu :-), som ho nechcel rušiť.

Bol som vyprahnutý tak, že sa mi prášilo z pusy a mal som hroznú chuť na dobré virgin mojito. Výborné mojito robili v BlackCafé na Mickiewiczovej v Bratislave. Príjemná kaviareň, kam som kedysi rád chodil. Som teda dúfal, že ani u klokanov mojito nie je pojem neznámy a tak som sa vydal po Crown Street do nejakého slušne vyzerajúceho baru. Bar som našiel, ale o mojite tam nepočuli, teta mi však ponúkla nejaký iný miešaný nealko drink, som bol taký smädný, že som ho exol a išiel ďalej.

Moody hair

Cestou som narazil na Moodyho vlasové štúdio. Mesiac som tu, ešte som sa nebol ostrihať, tak som vstúpil :-). Bolo tam asi 6 miest na strihanie a pultík za ktorým stál 4%tný chlapík. Sme sa pozdravili a hovorím mu, že by som sa teda rád nechal ostrihať, keďže klúče nevyrábajú a hotdogy nemali :-). Trošku ho to prekvapilo, ale neprotestoval. Usadil ma do jednej zo stoličiek, priniesol mi časopisy, vodu a zavolal kaderníčku. Po chvíľke čítania sa objavila mladá babena, možno v mojich rokoch, opásala sa ako kovboj, namiesto pištolí mala dvoje nožnice, strojček a hrebene :-). Na krk mi hodila uterák a odviedla ma dozadu, kde mali umývadlá na umývanie hláv. Dom som to videl používať iba tety, keďže sa nebránim ničomu novému, tak som sa poddal. Teta mi umývala hlavu najprv, pak mi ju masírovala, pak zase umývala :-). Som si to celkom užíval, bo ja som jaq pes, mám rád, keď mi niekto masíruje hlavu :-) Následne ma osušila a posadila do stoličky pred zrkadlom. Chvíľku sme kecali o tom, ako si to vlastne predstavujem. Som sa jej opýtal, či by mi nevedela vystrihať PokerStars logo na temeno. Sa veľmi ospravedlňovala, že nemajú také mikrostrojčeky a že nevie. Tak som jej povedal, nech si so mnou robí čo chce, len nech to je OK :-).

Tak sa do toho pustila. Boky mi ostrihala strojčekom, vrch strihala nožnicami, takým divným cikcak systémom. Tvrdila, že to potom vyzerá také prirodzenejšie, veril som jej :-). Potom ma fénovala, strihala, fénovala :-). Som sa cítil fakt divne, ale príjemne. Som zvyknutý z kaderníctva pod mojim domov na omnoho hrubšia zaobchádanie, túto tetu som pri strihaní ani necítil, len tak okolo mňa tancovala a veľmi veľmi jemne pracovala. Na záver mi ešte zastrihla bradu.

Trochu divne sa cítim v tom účese, tak trochu prihriato, ale spokojne :-))) Inak celá táto sranda stále približne toľko čo doma, akurát v dolároch :-).

Ochutnávka Soju

V stredu mávam popoludňajšie konverzácie. Na predchádzajúcich konverzáciách, minulú stredu, ktorých témou bolo jedlo, sme sa dohodli so Scottom (Kórea) a Jullianom (Kolumbia), že pôjdeme ochutnať do kórejskej reštiky Soju, tradičný, kórejský, ryžový alkohol. Scott hovoril, že to je silné. Som sa na to celkom tešil.
Scott vybral takú jemne zašitú kórejskú reštiku. Keď sme prišli, tak mali prázdno, pretože boli 4 hodiny poobede. Sadli sme, zazvonili zvončekom na personál a docválal týpek, či budeme aj jesť. Jaska, že hej.
Jullian si dal vyprážanú rybu, Scott takú polievku so všetkým a ja som si dal vyprážané kura s rukolou. Objednali sme prvú fľašu Soju, model C1 :-). To Soju má viacero príchutí, ale ževraj to je na 90% rovnaké.
Dostali sme najprv predjedlo v takých malých miskách, Kimchi, cestoviny a paradajky so zemiakmi a k tomu ryžu. Scott hovoril, že tú ryžu oni jedávajú s lyžičkou, ale ja som si s ňou hravo poradil aj s paličkami :-).
Pokiaľ prišlo hlavné jedlo, padla prvá flaša Soju. Z toho megasilného alkoholu sa koniec vykľula light vodka. Teda ono to nie je vodka, ale chutilo to ako slabšia vodka, nie Absolut, ale skôr nejaká slovenská Nicolauska :-).

Bolo to jemne sladké, trošku horké, s 20%tným obsahom alkoholu. Servíruje sa to v 0.5l flašiach, čo je pre troch na tri rundy. Veľmi dobre sa to pilo. Pokiaľ prišlo hlavné jedlo, druhú flašu sme už z polovice vyprázdnili :-).

Jedlo prišlo, bolo ho veľa, Scott ukazoval Jullianovi ako sa je ryba paličkami. Scott nás okrem toho učil tradícii nalievania Soju. Ak nalieva mladší staršiemu, tak starší drží pohár iba v jednej ruke. Ak starší mladšimu, tak mladší musí držať pohár v oboch rukách. Zaujímavé.
Rovnako ako to, že v Kórey jedia všetci všetko :-). Teda polievka nie je Scottova, ale všetkých, každý ochutnáva všetko. Tak sme ochutnali rybku, polievku a vyprážané kura s rukolou a dresingom bolo v strede.
Druhá fľaša padla, my sme pomaly dojedali, resp. sme si dali prestávku.
Chceli sme nejakú novú príchuť Soju, ale čašník sa prišiel ospravedlniť, že tie iné nejako nemajú chladené alebo niečo také, Scott s ním hovoril po kórejsky. Tak sme zo srandy vyskúšali kórejské, ryžové víno :-). Bolo to jemne nasladlé, nie suché, nie sladké, niečo medzi :-).
Nakoniec sme sa vrátili k C1, kecali a pokračovali v jedle, lebo toho bolo naozaj požehnane. Scott nás učil rôzne kórejské hry, ktoré hrávajú keď pijú. Nechce sa mi to opisovať, ale 3x sa mi pošťastilo, že som musel piť C1 sám ako porazený :-).
Dojedli sme, resp. nechali čo sme nevládali zjesť, dopili tretiu C1ku, zaplatili a vydali sa domov. Keď sme vyšli po schodoch von, nakoľko reštika bola v podzemí, tak sme zistili, že je 8:20 večer :-). Príjemne strávené popoludnie, budúci týždeň možno spáchame ešte niečo spolu.
Chlapcom som hovoril o Absinte, iba im tak očká žiarili, keď som im to opisoval, možno ho skočíme niekam ochutnať, aj keď tu je s jeho dostupnosťou v baroch celkom problém. Bol som sa pozrieť, koľko stojí Absint v obchode. Zistil som, že okrem vody je tu ešte aj alkohol podstatne drahší oproti Slovensku. Doma za 0.7l kvalitného Absintu zaplatím 700Sk, tu stojí 0.5l nejakého podivného okolo 85aud= 1250Sk.