Som späť

Po pár dňoch blogovej nečinnosti sa opäť vraciam, krajší, silnejší, poučenejší a neviem čo ešte, proste opäť vám budem sprostredkúvať moje tunajšie zážitky a poznatky.

Dostal som pár hodnotných rád o môjho mentora (a patróna v jednej osobe), ktorý sa mi, ako predtým mnohokrát, snaží ukázať cestu k zlepšeniu. Odporúčal mi prestať písať o jedle. Teda o tom, cez čo som začal spoznávať Austráliu a jej mnohokultúrnosť. Nebojte sa, neprestanem, len to asi trochu obmedzím, aby nebol každý blog o raňajkách, obede a večery.
Čoskoro tu napravo bude anketa, čo vás na Austrálii a mojom pobyte najviac zaujíma, takže budete môcť hlasovať, very soon.

Čo sa s tebou stalo a prečo nebloguješ?
Žiaden strach, neskončil som skôr ako sa to poriadne rozbehlo, iba bol koniec mesiaca a ja som zistil, že k tomu, aby som si udržal môj súčasný bonusový status platinovej hviezdy, z ktorého mi plynú isté benefity, potrebujem nahrať určité množstvo VIP bodov. Keďže body sa zbierajú hraním, tak môj víkend vyzeral takto nejako:
- piatok, príchod domov, 4 hodiny hrania
- 6 hodín spánku
- 1 hodina hrania
- odpočinok
- hranie
- koncomesačné zúčtovanie :-)

Našiel si si tam už robotu?
Touto otázkou ma nezabíjajú iba ľudia pokrového života neznalý, ale aj môj pokerbro Orbit. Ako si tak komunikujeme cez ICQ, tak sa ma opýta, či už mám robotu.
Robowhat? Excuse me? What r u talking about? :-)

Mnoho ľudí zatiaľ nie celkom tuší, čo to vlastne robím, z čoho žijem. Keďže som teraz ďaleko od domova, posmešky a opovrhujúce pohľady nepočujem a nevidím, tak vám to trošku priblížim.
Keď väčšinu ľudí poviem, že hrám poker, som okamžite zaradený do škatuľky gambler!
Táto škatuľka v hlavách ľudí obsahuje aj stroskotancov typu hráči na automatoch, ruleťáci a podobné indivíduá.

Snaha vysvetľovať stádu, že poker nie je o šťastí, je ako klokany o stenu hádzať. Kto má vedieť vie, kto nemá vedieť, ten 8 hodín denne drie :-).

V skratke vám teda popíšem, čo potrebujeme na to, aby sme navarili človeka schopného sa živiť pokrom.
Na tento recept potrebujeme následovné ingrediencie:
matematické znalosti a zákonitosti hry, logické uvažovanie, schopnosť rozpoznať príležitosti a hrozby, disciplínu, skúsenosti, intuíciu, bankroll management, schopnosť zvládať stres a veľké napätie (s týmto mám občas trochu problém, R. I. P. 3 klávesnice a 4 myši :-) a v neposlednom rade aj srdce hráča.

Srdce hráča? Gambler, gambler, gambler, ozvalo sa z davu.
Nie, nemyslím tým, že stavím svoju ľavú obličku do jednej hry, ale občas musím byť pripravení robiť rozhodnutia, ktoré odporujú zdravému rozumu. Nie je to o bezhlavom bluffovaní, ani násilnej tricky play, aby som za každú cenu súperovi dokázal, že JA JA JA mám väčšie gule ako ty.
Je to o schopnosti rozpoznať vhodnú príležitosť, kedy neposlúchnuť rozum, matematiku a bežné postupy a spraviť niečo neštandardné.
Tie tzv. moves sa však nerobia stále, robia sa príležitostne, pôsobia prekvapivo a omračujúco :-).

Lepšie 1x vidieť ako 100x čítať
Nakoľko som počas decembra preskočil 2 limity, začali sa ozývať hlasy z našej pokrovej komunity, že by nebolo od veci poskytnúť trošku z môjho know-how a natočiť video z toho ako hrám.
Takéto videá točia hráči po celom svete, aby ukázali hráčom z nižších limitov cestu k tým vyšším, alebo aby získali komentáre k ich hre od komunity, ktoré im pomôžu sa zlepšovať.

Toľko do mňa kopali, až som to nakoniec natočil v týchto neľudských podmienkach v Sydney. Pod neľudskými podmienkami sa rozumie, tvrdá stolička, všadeprítomné teplo, pomalý internet a malý monitor laptopu.

Never mind, video je na svete, 4 hodiny som ho nahrával týmto trhačom betónu (môj internet tu) na server a teda, pokiaľ by niekto mal záujem vidieť ako to asi tak vyzerá, keď hrám, tak si ho môžete stiahnuť tu:
TuKE, PokerStars, NL100, 2 stoly 6max.
Obvykle hrávam 6 stolov, teda viac rúk, väčší profit, ale z dôvodu prehľadnosti a potrebe komentovať akciu (čo sa mi tam nie vždy darilo) sa video točilo iba na dvoch stoloch.
VAROVANIE, vo videu sa vyskytujú aj expresívne výrazy, video nie je vhodné osobám mladším 18tich rokov :-)
ENJOY

Strava posledných dní
Nedialo sa nič extra zaujímavé, teda ak odhliadneme od toho, že včera som bol na obede v indickej reštike. Nakoľko som od rána nahrával v škole to video, ktoré som ponúkol na stiahnutie vyššie, tak som nič nejedol, tak som tam docválal a v ponuke boli 3 veľkosti taniera, ktorý následne personál patrične naplní.
Prečo si teda nepošmáknuť na large tanieri za 9.90, všakže :-).
Najprv naplnili tanier ryžou a na vrch som si mohol vybrať 3 druhy z asi 10-12 druhouv omáčky s mäsom. Nakoľko som nechcel veľmi miešať, tak som si vybral iba 2 druhy. Teta ma aj upozornila, že tá červenšia je really spicy, ale šak nebol by to baran, aby nevyskúšal všetko.
Tá tmavšia, ktorú som jedol ako prvú bola fakt v pohode, dokonca mi pripomínala trochu domácu stravu od mamky, ktorej z času na čas hovorím aj teriér, teri, brumko alebo brumík, nakoľko je rovnako tvrdohlavá a cieľavedomá ako môj najobľúbenejší pes, bulteriér, ale o tomto zvláštnom vzťahu možno niekedy nabudúce :-).
Potom som sa pustil do tej červenej a mal som pocit, že mi očičká z jamiek vypadnú a jazyk si nechám vyzerať, aby som necítil to pálenie :-). Indovia nemôžu byť normálni, pretože kto dokáže toto skonzumovať bez toho, aby vypil asi 2 galóny vody a netiekli mu slzy, ten musí byť android s titánovým tráviacim traktom, pretože plech alebo nerez by táto kyselina asi rozožrala :-))
Uff, takže z tej červenej som spapal asi 3 lyžičky, šmaril to do koša, kúpil rýchlo vodu a hasením sa snažil zachrániť posledné chuťové poháriky na mojom jazyku.
Doma boli na večeru lasagne, čo zachránilo môj deň :-)

Relations alebo aj vzťahy
Každý pondelok budeme písať v škole test, aby mohli učitelia zistiť, či sme sa náhodou o toľko neposunuli, že sme súci na presun do vyššieho levelu.
Už od štvrtku nám Yvonne (naša učiteľka) zdôrazňovala, že je NEVYHNUTNÉ prísť načas, pretože ak človek mešká, tak nebude pripustený k testu a v daný týždeň nemá šancu byť presunutý.

Yvonne

Ráno o 7:30 som vychystaný na cestu, posilnený patričnou dávnkou kukuričných lupienkov zaliatych mliekom, si v zrkadle obdivujem svoju hrdzavú bradu. Všimol som si to aj doma, pokiaľ mám dlhšiu bradu, tak je ryšavá, čo nie je veľmi estetické. Som zistil, že tunajšie slnko asi funguje trochu inak a tak mám bradu ryšavú aj keď ju mám iba týždňovú. Nad týmto som dumal asi minútu, že je už čas sa porozhliadnuť po drogérii a zakúpiť si holiace potreby.
Ako sa tak obzerám v zrkadle, do kuchyne prichádza Walter nasledovaný Eldarom. Eldar bol v posledných dňoch nejaký smutný, pretože som chodil do školy bez neho a prestal som ho čakávať. Mal som pocit, že to berie osobne. Takže ako tak prídu do kuchyne, tak sa snaží Eldar od Walter vyzvedieť, o koľkej to ide do školy, pretože je pondelok, Eldarovi skončil týždňový lístok a rád by si kúpil mesačný, ibaže nevie ako si ho vypýtať. Waltera teda napadne spásonosná myšlienka, nakoľko on chodí na deviatu a má ešte asi tak 30-40 minút času, pokiaľ vyrazí, čo takto poslať Eldara so mnou? :-).
Tak sa mu to obaja snažíme vysvetliť, že sa musí ozaj ponáhľať, že ho počkám, ale musí sa ponáhľať. Chúďatká klokany, opäť sme ich zbytočne o stenu hádzali. Eldarovi trvá 20 minút pokiaľ sa vychystá a z domu vyrážame okolo 7:55.
Cestou sa mi Eldar zdôveruje, že v piatok bol na disco, bol síce sám, ale stretol aj baby, že sa mu páčili a má slabosť pre blondíny :-). Som sa ho pýtal ako škola, že škola OK, len nemá priateľov a cíti sa osamelý. Hm, toto prekvapivo chápem, pretože zatiaľ som na tom podobne. Som inak zistil, že väčšinou si ľudia nájdu priateľov z vlastnej komunity, pretože väčšinou sa grupujú podľa národností.
Na vlak nastupujeme okolo 8:10, do školy prichádzame s meškaním, ale prekvapivo ma Yvonne usádza a podáva mi test a vysvetľuje kde začať. Začali pár chvíľ pred mojim príchodom a tak mi to tentokrát našťastie prešlo.
Test bol v pohode, niečo som tam naškrábal, téma bola dopis priateľovi o voľnočasových aktivitách.
Dnes som dostal hodnotenie 46%, na prechod od vyššieho levelu je potrebných 80, čiže mám ešte rezervy, veľké rezervy :-)

Škola je celkom v pohode, Yvonne je trošku panovačná a občas mi trochu lezie na nervy, ale je to tam celkom sranda. V pondelok sme nakúpili nových spolužiakov, Caroline z Nemecka, Suelin z Brazílie a Limon z Kórey.
Viac ako hodiny výslovnosti ma bavia poobedné konverzácie, tam som sa zoznámil s Görkemom, čo je Turek, ktorý však na rozdiel od Erdala celkom slušne speakuje, má slušnú slovnú zásobu, akurát potrebuje gramatiku. Teda v podstate môj protiklad :-).
Hodiny máme s Kate, čo je taká mladá Austrálčanka, vysoká, bielokožá, ale milá a vtipná, čiže si to tam vyslovene užívame. Včera Görkem ukecal s nami sediaceho Dohuna (Kórejčana), nech nás na konverzáciách učí po kórejsky happy birthday, thank you a hello. Ono je to tak ťažká reč, že som mal to problém si to zapamätať, nieto ešte to zopakovať, ale istú chvíľu nám to išlo, ako sme to prestali opakovať, tak sme sa k tomu nevedeli vrátiť :-).
Robili sme nejaké cvičenie a Kate tak chodí od skupiny ku skupine a pýta sa, či niečomu nerozumieme a my tam po veselo ďakujeme po kórejsky, tak sa chytila pridala trošku svojej kórejčiny do mlyna :-) Sme sa nakoniec dozvedeli, že keď mala 13, tak sa učila 2 roky kórejčinu, ale už to zabudla.

Konverzácie trvajú do 15:45 a nakoľko som sa týždeň neholil, tak vyzerám ako moja mamka s obľúbou hovorí, ako bezdomovec, tak som sa rozhodol, že je nevyhnutné vyhľadať drogériu.
Doteraz som všade našiel iba conveniece shopíky, to sú obchody so zmiešaným tovarom, ktoré sú na každom rozhu, len je tam všetko tak trochu drahšie. Sa mi tam raz podarilo za jedno balenie papierových vreckoviek zaplatiť .95 centov = cca. 14 korún :-).
Nakoľko som si potreboval teda zakúpiť holiace potreby, ktoré som si odmietol zobrať z domu, tak som sa túlal mestom a hľadal drogériu. Drogériu s názvom Drugstore som nenašiel, ale podarilo sa mi nájsť niečo ako Pharmacy, čo tak nejako z názvu by mala byť lekáreň, ale ono sa z toho vykľula aj celkom slušne vybavená drogéria a tak som nakúpil všetko podstatné.
Aby tej radosti nebolo málo, tak drogistické potreby sú tu omnoho lacnejšie ako u nás.

Príklad:
1. holiaci strojček Gillete fusion - 14aud
2. gel na holenie Gillete fusion - 7aud
3. Colgate Total 12 bieliaca, 160ml (rodinné balenie) - 6aud
4. Nive balzam po holení - 11aud
5. štvorbalenie Dove mydla - 8aud
6. papierové vreckovky - 2aud / 6balíčkov
------------
Total: 50aud aka 750sk :-))) Baller life :-))

Čo nepotešilo, že sa mi opäť nepodarilo zaplatiť kartou, aj keď som tete povedal, že tentokrát budem platiť zo SAVINGS, proste to kartu odmietlo.

Poobede som rozhorčný volal do VÚBčky, čo to má kua znamenať? Som im šťavňato opísal ako som tu odrezaný od sveta, hyniem smädom, hladom, 3 dni sa túlam v jedných handrách, lebo všetky terminály odmietajú spoluprácu s ich kartou :-))) Teta na infolinke checkla moju kartu a bohužiaľ mi nijako nepomohla, prostriedkov dosť, blokvoanie žiadne, všetko sa tvári byť OK, dokonca, nemali zaznamenaný žiaden neplatný pokus o platbu.
Odporučila mi to vyškúšať ešte raz a keď to ani potom nepôjde, tak môžeme spísať reklamáciu. Takže zajtra budem testovať kartu.

Večer som prišiel domov, taký nejaký potešený z dobrého nákupu, skoro ako Eldar z kúpy esačného lístka, som ani veľmi nechcel hrať poker, pretože som vám chcel napísať zážitky posledných dní, ale čert na ramene nikdy nespí a naša komunikácia začala nevinne:
čert na ramene (čnr): keď si to už zapol, čo takto kuknúť na Stars, či nejaká rybky neplávajú?
TuKE (2kE): daj pokoj, musím písať blog
čnr: nebuď somárik, šak kilečko zarobíme za hodku a potom si píš čo chceš
2kE: ok, ale iba nakuknem, kilečko zoberiem a idem písať čnr: yo yo yo

Otváram teda štandardných 6 stolov, si hovorím, že budem hrať tight, aby som nepadol do mocného mínusu a nemusel to dlho dobiehať. Začína však nával monster dobrých kombinácii a tak za 15 minút zatváram s príjemným profitom +275usd :-)))

čert na ramene kričí: ja chcem viiiiiaaaaaac viiiiiaaaaaac

dostáva jedel ľavý direct a zaspáva :-).

Večera s Walterom
Čerta sa mi podarilo pre danú chvíľu uspať a tak som skontrolovať, čo máme na večeru. Vyprážané kúsky ryby v trojobale a hranolky. Počas spásania potravy sa v kuchyni objavuje Walter a nie veľmi nadšene si zohrieva svoju porciu.
Prisadol si ku jedálenskému stolu a tak sme spásali spolu. Celkom príjemne sme si pokecali, bavili sme sa o živote u nich, u nás, o hodnote ich peňazí tu, som sa dozvedel, že v Brazílii je úplne bežné mať niekoho na upratovanie, varenie a pranie, pretože tam je superlacná práca a teda takéhoto človeka má každá slušná rodina. Walter sa sťažoval na potravu, nakoľko mávame párkrát týždenne vyprážané veci a on je zvyknutý konzumovať veľa ryže, fazúľ, čerstvých rýb, zeleniny a ovocia, tak pôsobí zažívacie potiaže.
Celkom dlho sme sa bavili tým, že som sa mu snažil vysvetliť, že u nás si pred jedlom hovoríme dobrú chuť. Nijakým spôsobom sa mi nedarilo dopraovať sa k objastneniu. Našťastie sa objavila Vicky, ktorá ma pochopila na prvýkrát a objasnila nám, že tu sa to veľmi doma nepoužíva, skôr pri takých formálnejších stretnutiach hovoria GOOD APETIT. Walter sa smeje a hovorí, že ak by som mu po francúzsky povedal bon appétit, tak by to pochopil, pretože brazílčina je nejako prepojená s portugalčinou a francúzštinou.
Takže bola celkom sranda, Walter mi ukázal takú špeci omáčku z ladničky k tej rybe, ktorá bola o triedu pred bežne používaním kečupom :-)
Po večery sme ešte chvíľu kecali o zvyklostiach.

Mohol som sa teda pustiť do písania blogu. Nakoľko je to blog popisujúci pár dní, sa toho nazbieralo dosť a to písanie ma celkom vyčerpalo, takže už o pol desiatej zaspávam spánkom spravodlivých :-).

Vyspal som sa výborne, napriek tomu, že som si dal vankúše na druhú stranu postele a spím nohami ku dverám do záhrady, čo sa tuším prieči filozofii Feng Shui, tak mi to nevadí, pretože sa mi spí výborne :-)
Konečne sa aj trošku ochladilo a v noci pofukovalo, teda tých 22 je predsalen znesiteľnejších, keď fúka, ako keď je bezvetrie.
Spal som výborne, druhú noc po sebe som spal cca. 8 hodín a ráno sa zobúdzal tak samovoľne 3-5 minút pred zazvonením budíku. To dáva tušiť, že som plne aklimatizovaný :-)
Aklimatizácia so sebou prináša aj niektoré neočakávané výstupy. Po toľkom spánku, plnom nabití batérii v mojom tele, som bol na doobedňajšej prednáške nejaký zdivočelý, ako by mi niekto do pitia pridal efedrín alebo podobný booster :-)
Často riešime na hodinách cvičenia v skupinách, dnes som dostal Suelin a Silke (šípim, že obe mená som sprznil, ale nateraz to musí stačiť). Suelin je z Brazílie, objavila sa tu minulý štvrtok a plánuje zotrvať 4 mesiace.
Silke je obrátený tu je iba na 4 týždne, ktoré jej končia v piatok a následne sa plánuje túlať Austráliou.
Obe sú milé, vtipné a užili sme si kopu srandy.
Suelin je fakt pekná, netušil som, že sa mi páčia takéto typy, ale je ozaj zaujímavá. Je zdravo dobre stavaná, taká erdeg baba :-), má úžasne biely zuby, mäsité pery a divoké oči. Gorgeous.

Najviac ma pobavilo, keď Yvonne upozornila Silke, že nech toľko nevyrušuje, pretože ide veľký hurhaj z nášho rohu :-)), tak som sa čestne priznal, že to ja :-)

Dnes som bol ocheckovať ten Cambridge kurz, stojí to dokopy aj s výletom, s certifikátom a s poštovným okolo 500-600aud, čo je imo celkom prijateľná cena, takže v piatok idem na test a potom uvidíme, či ma na ten kurz vlastne prijmú :-).

Uff, blog sa nejako natiahol, tak vám sem hodím pár fotiek a idem domov, pretože dnes nemám poobedné hodiny a som tu o 3 hodiny dlhšie ako som plánoval :-)

Prikladám fotky spolužiakov, akurát dvaja frantíci dnes chýbali a tiež jedna teta z Kórey a jeden Japonec, čiže to doplním neskôr.

Limon (Kórejčan) v popredí, Noah (Saudská Arábia) v pozadí

vľavo Cajo (Brazília), vpravo Grabriel (Slovensko :-)

Suelin (Brazília)

zľava: Caroline (Nemecko), Anna (Španielsko), Jan (ČR :-), Noah a Limon

v piatok nás opúšťa Berthrand (FR)...

...aj Silke (DE)