Ako mi mravce večeru zjedli a Eldar alarm testoval

Tento blog začne asi hodinku pred koncom toho minulého, nakoľko ten predchádzajúci som písal vyčerpaný a nespomenul som všetko.

Kasíno dopadlo neslávne a ja som sa potreboval nejako dopraviť domov. Taxík by podľa odhadu domorodcov stál okolo 40-50aud, tak som sa rozhodol pre lacnejšiu variantu a teda monorail+vlak.
Monorail ako už názov napovedá je jednokoľajový vlak, ktorý sa premáva nad mestom. Je to rýchle a pohodlné, pokiaľ sa potrebujete prepraviť iba vo vnútri mesta, avšak 4.80aud za jednu cestu je IMO celkom dosť.
Napriek tomu, že je príjemná teplá noc, som vyčerpaný, tak nekladiem žiaden odpor a poslušne platím. Monorail je klimatizovaný lepšie ako by človek čakal, je tam doslova a aj do písmena kosa. Tie tri zastávky som pekne omŕzal a po vystúpení zažil opäť raz šok z prechodu z 18tich stupňov do 26tich stupňov, aj také je Sydney. Zima alebo teplo, nikdy nič medzi :-). Vlak smerujúci domov bol na stanici do piatich minút.

monorail

Bolo jedenásť hodín večer, vlak bol prázdny, takže som spokojne sedel a sledoval okolie. Na domácu stanicu Bardwell Park prichádza vláčik okolo 23:15 a ja sa môžem vydať biedne osvetlenou cestou domov.
Do školy obvykle chodím cez park, ktorý je cca. 200 metrov od nášho domu. Trasou mimo parku som šiel iba raz. Ako si tak vykračujem, zrazu sa predomnou vynára otázka: ísť cez park skratkou alebo ísť obkľukou, ale po chodníku? Nakoľko park je v noci neosvetlený, vyhráva možnosť B.
Pekne si ja idem, idem, idem a stále idem a nie a nie nájsť náš dom, tak začínam mať čierne myšlienky, či som nezablúdil, som si živo predstavoval ako otravuje tunajších domorodcov s otázkou ako sa dostať na Glen Road 48/A. Po dlhšej chvíli však nachádzam náš dom a potichu vchádzam dnu, aby som nezobudil Vicky a Jima, ktorí majú izbu hneď pri vchode.
Na stole si nachádzam odkaz, že večeru mám v ladničke a môžem si ju dať na druhý deň k obedu :-).

Týmto piatkový večer končí.

Sobota a nedeľa sa zvrháva na otrasný grind aka hranie pokru, spánok, poker, spánok, spánok a zase poker. Teda pre smrteľníkov nič užitočné :-)

Ako mi mravce zjedli večeru
Aby toho nebolo málo, v nedeľu som zaspal poobede. Vicky servíruje večeru obvykle okolo piatej na jedálenský stôl v kuchyni. Pozakrýva to krytmi do mikrovlnky (ako ste mohli vidieť v niektorom z predchádzajúcich blogov) a označí menovkami.
Podarilo sa mi zobudiť sa o pol desiatej, tak som sa urýchlene prebral a išiel si pre vodu.
Na stole stojí môj tanier ako posledný mohykán čakajúci na posledného stravníka. Odkrývam pokrývku, nech zistím, čo dobrého máme.
KUK, mravce boli zvedavšie a rýchlejšie. Je ich tam asi milión, pobehujú hore a dole a pochutnávajú si na mojich kuracích prsiach s hranolkami, kečupom sa zatiaľ ponúknuť nestihli :-).
Počas tohto divadla mi nejako vysmädlo a tak z chladničky vyberám vodu. Ak tu má človek chuť na ozaj studenú vodu, tak ju musí mať v chladničke, pretože z vodovodu tečie iba vlažná voda. Bude to tými teplotami vonku.

Zavolám Vicky, ktorá sa hrozne ospravedlňuje a ponúka mi inú potravu. Slušne sa poďakujem, ale po tých mravcoch ma nejako prešla chuť, tak sa ešte napojím a pokračujem v spánku :-).

Vonku prší, spím ako zabitý. Musím však povedať, že napriek chladnému počasiu sa na tunajšej posteli nedokážem vyspať tak dobre ako na domácom letisku. Predsa len, doma je doma.
V pondelok sa zobúdzam polámaný, čo ma však teší, vonku sa ochladilo na cca. 20 stupňov. Ostatní síce kvíkajú, že je zima, ale ja si to užívam. Príjemný chládok, žiadne divoké teploty, ktoré z koľajníc robia platové kelímky vystavené ohňu.

Mením poobednú triedu
Minulý týždeň sme si mohli vybrať, čo by sme chceli zlepšiť a podľa toho nás tento týždeň zaradili do tried. Moja primárna trieda mi ostala, pribudli akurát nejakí noví ľudia. Poobedná, ktorú mám 2 x do týždňa sa však zmenila. Sarah nahradila Cate a dostal som komplet nových spolužiakov na konverzácie. Je s nimi celkom sranda. Táto poobedná trieda býva omnoho veselšia a uvoľnenejšia oproti tej doobedňajšej, nakoľko je to viac free, viac diskutujeme ako píšeme, takže si to fakt užívam.

Ako Eldar alarm testoval
Po škole sa ešte hodnú chvíľu motám po meste. Hľadám anglicko-anglický elektronický výkladový slovník. Tieto elektronické slovníky používajú snáď všetci kórejskí spolužiaci, tak som si to vyskúšal a je to ozaj celkom užitočná hračka.
Podarilo sa mi to nájsť v jednom obrovskom kníhkupectve. Ceny sa pohybujú od 130+. Oxfordský stál okolo 170aud, uvažujem o kúpe a pokračujem ďalej...
Počas hľadania stanice môjho vlaku som si ešte kúpil basketbalové tielko a jedno tričko. Zisťujem, že problém s mojimi platobnými kartami pretrváva a tak to riešim platbou v hotovosti.
Tiež som zistil ďalšiu nemilú vec, mám problém tu zohnať shortky s flexi pásom. Všetko to tu má pevný pás a do toho sa skoro nikdy nedostanem. Keď sa mi podarilo nájsť jedny celkom pohľadné Nike shortky, tak to bol akurát výpredaj a nemali už moju veľkosť, grrrrr.
Domov prichádzam spokojný a uťahaný. Zapínam icq na mobile a trošku chatujem s ovečkami z domova. Podarí sa mi zadriemať, nie však na dlho, okolo siedmej ma zobudí otrasne piskľavý a prekvapivo hlasný alarm.
PIIIIIIIIIIIIIIIIIP PIIIIIIIIIIIIIIIIIP PIIIIIIIIIIIIIIIIIP a tak dookola.
Snažím sa ho ignorovať, nedá sa, zvuk je natoľko prenikavý, že ma vyženie z postele a vydávam sa zistiť, čo sa stalo!?
Nič vážne, iba Eldar si pripravoval hrianky a trošku ich pripiekol. Kuchyňou sa začal šíriť dym z pripečených hrianok a tento dym zachytil aj požiarny alarm.
Eldar zmätene pobehuje a stále opakuje, bread bread bread. Okrem mňa tento uši píliaci zvuk začuli všetci ostatní a tak prichádza Walter, ktorý mávajúc uterákom nad hlavou rozháňa dym a utišuje ten otrasný alarm.
Vicky sa objavila tiež, vysvetlila nám, že požiarny alarm je Austrálii povinnou výbavou každej domácnosti. Našťastie nebol napojený na hasičov, bolo by to ešte veselšie :-)

Testujem thajskú kuchyňu
Nielen prácou je človek živý a tak som sa ako to už cez obed býva, vydal v utorok na obed. Sushi som mal v pondelok, Indiu tiež, ako dobrý nápad sa javilo vyskúšať opäť niečo nové. Ponúkali sa dve možnosti, kórejská a thajská kuchyňa. Povedal som si, že vyskúšam tú, na ktorú skôr narazím. Vo WorldSquare som narazil na thajskú, tak som si sadol.
Tentokrát som dostal aj jedálny lístok, z ktorého som si po úvahe vybral Kuraciu polievku so zeleninou, Kuracie kari s ryžou a mangovo-mliečny shake, ku ktorému bolo napísané, že znižuje cholesterol a je dobrý na srce. Heh, naletel som :-).

Po skúsenostiach z indickej reštiky som sa u čašníčky uisťovať, či nič z toho, čo som si objednal nie je spicy. Nebojte sa, všetko OK :-).
Počas čakania na polievku mi čašníčka prináša mangovo-mliečny shake. Shake je mocne hustý a cez tú slamku sa dá ledva ledva požívať. Ťahám teda ako blázon, aby som zistil ako to vlastne chutí. Nooo, nič moc. Neviem, mne to nešmakovalo, skôr som naletel na to, že písali v jedálnom, že to je prospešné na znižovanie cholesterolu :-))
Medzičasom dostávam polievku. Je to veľká miska (cca. 0.5l) plná bambusových výhonkov, rôznej zeleniny, hríbov a kuracích kúskov. Polievka by bola super, až na to, že bola hodne ostrá. Hm, ak si teta pod no spicy predstavuje túto polievku, tak začínam mať obavy o hlavné jedlo.
Hlavné jedlo prichádza po dojedení polievky, servírované na dvoch tanieroch, na jednom je veža z ryže a na druhom miska s tým kari mäsom.
Hlavné jedlo je v pohode, ale nejako ma neočarilo, také príliš obyčajné :-) Dojedám, mango shake tam nechávam, platím a idem kúpiť krabicu na poštu.

Credit or Saving? kto sa v tom má vyznať?
Počas doobedňajšej hodiny sa mi podarilo rozprúdiť diskusiu v triede na tému platby platobnou kartou. Väčšina svorne tvrdila, že im to v pohode funguje. Jan (ČR) mi poradil, nech pri otázke Credit or Saving poviem, že credit, napriek tomu, že moja karta je iba debetná.
Halelujáááááááááá, na pošte sa mi podarilo týmto spôsobom zaplatiť za tú krabicu. Nefunguje tak síce moja domovská karta z VÚB, ale moja medzinárodná Neteller MasterCard funguje ku všetkej spokojnosti, zajtra pôjdem kúpiť ešte niečo, tak vyskúšam :-)

Ako ryba vo vode...
...sa cítim v tomto počasí. Posledné 3 dni sa teplota pohybuje okolo 20-24 stupňova popŕcha. Je to pre mňa spása, milujem 20 stupňov, dáďž by som dokázal oželieť, ale viac ako 24 je už pre mňa priveľa.
V tejto chvíli naozaj mohutne prší, o 3 minúty štvrť na dvanásť v noci, ideálny čas na spánok.
Brú noc


Nabudúce si povieme niečo o zdvorilosti a slušnosti v tejto krajine :-)