Keďže Kaori hrôzostrašne túžila vyliezť na Uluru, tak na druhý deň sme si cestu naplánovali opäť k Uluru. Plán bol jednoduchý, ak bude otvorené a niekto bude liezť, tak sa Kaori pridá (loziť samostatne sa hlboko neodporúča) a ja si zatiaľ obehnem ten veľký šuter z druhej strany. Nakoľko deň predtým sme prešli Mala Walk, tak v stredu som/sme sa chceli vydať doprava.
Prvá noc v backpackeri
Noc bola peklo, bohužiaľ zamrznuté :-). Pred spaním sme nastavili kúrenie na mohutné vyhrievanie. Tety na horných posteliach (Kaori + Joe, teta, s ktorou sme zdielali izbu) však kvíkali, že hore je príliš teplo. Dobre, tak sme prestavili kúrenie na slabšie. Stále teplo. Tak sa Joe opýtala, či môže na chvíľu otvoriť okno. Však hej, prečo nie, veď izba bola vykúrená a snáď to udrží teplotu.
Ráno o piatej sa zobúdzam s drkotajúcimi zubami na to, že mi treba ísť na wc. Včera som asi zabudol napísať, že aj wc je v hangári a je tam kosa. Nakoniec sa mi podarí ešte na tri hodinky zaspať. Zobudím sa na šuchot a pohyb v izbe, ale nevenujem tomu pozornosť a snažím sa ešte spať. O chvíľu sa ma niekto pýta "are you awake?". Som zistil, že Kaori, tak som ju odohnal :-).
Vymotali sme sa okolo pol desiatej. Išli sme si pozrieť, ktoré túry sú k dispozícii. Zobrali sme si teda odvoz a dovoz k Uluru poobede a večer Walpa Gorge Walk plus západ Slnka v Kata Tjuta so sprievodcom.
Pred odchodom sme ešte skočili do supermarketu kúpiť nejaké potraviny, nakoľko sme vedeli, že sa dnes v púšti zdržíme dlhšie.
K Uluru sme dorazili okolo jedenástej a Kaori s nadšením híkala, pretože sa hore štverali nejakí ľudia.
Keď sme sa však dostali k vstupu, tak nastalo sklamanie, pretože ho medzičasom zatvorili pre silný vietor. Vyzeralo to ako keď 6 ročnému dieťaťu zoberiete Vianoce. Teta bola fakt smutná, ale nedalo sa nič robiť. Chvíľu sme ešte teda posedeli na lavičke pod tou horolezeckou cestou, či ju náhodou neotvoria, zjedol som prvú várku potravy, ktorú som ráno kúpil a vydali sme sa na Lungkata Walk.
Celá prechádzka aj s fotením mohla trvať asi 2.5 hodiny. Počas návratu k miestu vyzdvihnutia, sme videli na hrebeni Uluru nejakých ľudí. Keď sme však prišli k bráne, tak bola zatvorená a traja ľudia boli tak v štvrtine cesty hore resp. dole. Nakoľko tam vliezli napriek zákazu, tak dole ich už očakávali rangeri. Chvíľu sme sledovali ako sa tí "čierny" lezci vysvetliť rangerom, že si nevšimli, že je to zakázané. Bolo to úsmevné, pretože zatvorená brána, veľký nápis CLOSED a červená okrúhla značka s bielym Xkom, boli znamenia, okolo ktorých sa nedalo neprejsť a teda dobre vedeli, že to je zakázané. Rangeri však boli milí a ani pokutu im nedali. Medzičasom zliezli dole aj dvaja borci, ktorých sme videli na hrebeni. Tí však nemali problém, pretože začali liezť ešte v čase, keď bolo lezenie dovolené.
Holá holá, veľa hláv nás volá
Vydali sme sa teda na cestu späť do tábora. Na obed som skonzumoval druhú polovicu proviantu, ktorý som ráno zakúpil. Po obede sme si chvíľku zdriemli a okolo štvrtej sa vydali ku Kata Tjuta.
Tentokrát to bola túra so sprievodcom.
Sprievodca bol mladý chalan, ktorý nám vysvetľoval ako môžu stromy v týchto nehostinných podmienkach rásť a históriu objavenia Kata Tjuta a tak. Nechce sa mi to tu celé prepisovať, tak iba, že Kata Tjuta znamená veľa hláv. Kata je hlava, Tjuta je veľa. Veľa = viac ako 5. Aboridžinci počítali iba do 5, všetko viac je proste tjuta :-).
Pozreli sme si Kata Tjuta z vyhliadky a potom sa vydali na Walpa Gorge Walk.
Bolo to vcelku príjemné, neveľmi náročné a farebné. Medzi skalami sme si posadali a náš sprievodca nám vysvetlil zopár zaujímavostí, ako je možné, že tu je voda, prečo praskajú skaly etc.
Záver dňa bolo pozorovanie západu Slnka. Bolo to robené formou pikniku, kde sa podávalo nejaký pôvodný snack Aboridžincov a niečo na pitie. Chlieb namočený v dvoch omáčkach a v nejakom zrne. Pravdupovediac, ten chlieb bol z toho najlepší :-).
Slnko zapadlo, my sme naskákali do busu a vydali sa na cestu späť. Na večeru som si dal opäť Outback burger, Kaori neodolala a objednala si tiež. Obaja sme sa zhodli, že ten burger je proste bezkonkurenčný a podávať toto v meste, tak McDonald, Hladný Jano a aj KFC môžu zatvoriť :-)
Zajtra sa vydávame opäť ku Kata Tjuta, tentokrát však na životunebezpečným údolím vetru. Je sa na čo tešiť :-)
Do skorého čítania
ranný pochod za nákupom
tie biele rukavičky mala teta pripravené akože na lezenie :-)
tu by ževraj mal bývať nejaký hrôzostrašný, magický had :-)
toto vyzeralo ako minulú noc nakreslené pastelkami, ale asi som príliš nedôverčivý :-)
Uluru končí
Kata Tjuta začína
na tejto fotke vidieť, aké nudné by boli tieto hory bez Slnka
vpravo náš sprievodca, vľavo ja a v mojich rukách to vtáčie krmivo :-)
Kompletná fotogaléria po kliknutí na obrázok :-)
Prvá noc v backpackeri
Noc bola peklo, bohužiaľ zamrznuté :-). Pred spaním sme nastavili kúrenie na mohutné vyhrievanie. Tety na horných posteliach (Kaori + Joe, teta, s ktorou sme zdielali izbu) však kvíkali, že hore je príliš teplo. Dobre, tak sme prestavili kúrenie na slabšie. Stále teplo. Tak sa Joe opýtala, či môže na chvíľu otvoriť okno. Však hej, prečo nie, veď izba bola vykúrená a snáď to udrží teplotu.
Ráno o piatej sa zobúdzam s drkotajúcimi zubami na to, že mi treba ísť na wc. Včera som asi zabudol napísať, že aj wc je v hangári a je tam kosa. Nakoniec sa mi podarí ešte na tri hodinky zaspať. Zobudím sa na šuchot a pohyb v izbe, ale nevenujem tomu pozornosť a snažím sa ešte spať. O chvíľu sa ma niekto pýta "are you awake?". Som zistil, že Kaori, tak som ju odohnal :-).
Vymotali sme sa okolo pol desiatej. Išli sme si pozrieť, ktoré túry sú k dispozícii. Zobrali sme si teda odvoz a dovoz k Uluru poobede a večer Walpa Gorge Walk plus západ Slnka v Kata Tjuta so sprievodcom.
Pred odchodom sme ešte skočili do supermarketu kúpiť nejaké potraviny, nakoľko sme vedeli, že sa dnes v púšti zdržíme dlhšie.
K Uluru sme dorazili okolo jedenástej a Kaori s nadšením híkala, pretože sa hore štverali nejakí ľudia.
Keď sme sa však dostali k vstupu, tak nastalo sklamanie, pretože ho medzičasom zatvorili pre silný vietor. Vyzeralo to ako keď 6 ročnému dieťaťu zoberiete Vianoce. Teta bola fakt smutná, ale nedalo sa nič robiť. Chvíľu sme ešte teda posedeli na lavičke pod tou horolezeckou cestou, či ju náhodou neotvoria, zjedol som prvú várku potravy, ktorú som ráno kúpil a vydali sme sa na Lungkata Walk.Celá prechádzka aj s fotením mohla trvať asi 2.5 hodiny. Počas návratu k miestu vyzdvihnutia, sme videli na hrebeni Uluru nejakých ľudí. Keď sme však prišli k bráne, tak bola zatvorená a traja ľudia boli tak v štvrtine cesty hore resp. dole. Nakoľko tam vliezli napriek zákazu, tak dole ich už očakávali rangeri. Chvíľu sme sledovali ako sa tí "čierny" lezci vysvetliť rangerom, že si nevšimli, že je to zakázané. Bolo to úsmevné, pretože zatvorená brána, veľký nápis CLOSED a červená okrúhla značka s bielym Xkom, boli znamenia, okolo ktorých sa nedalo neprejsť a teda dobre vedeli, že to je zakázané. Rangeri však boli milí a ani pokutu im nedali. Medzičasom zliezli dole aj dvaja borci, ktorých sme videli na hrebeni. Tí však nemali problém, pretože začali liezť ešte v čase, keď bolo lezenie dovolené.
Holá holá, veľa hláv nás volá
Vydali sme sa teda na cestu späť do tábora. Na obed som skonzumoval druhú polovicu proviantu, ktorý som ráno zakúpil. Po obede sme si chvíľku zdriemli a okolo štvrtej sa vydali ku Kata Tjuta.
Tentokrát to bola túra so sprievodcom.
Sprievodca bol mladý chalan, ktorý nám vysvetľoval ako môžu stromy v týchto nehostinných podmienkach rásť a históriu objavenia Kata Tjuta a tak. Nechce sa mi to tu celé prepisovať, tak iba, že Kata Tjuta znamená veľa hláv. Kata je hlava, Tjuta je veľa. Veľa = viac ako 5. Aboridžinci počítali iba do 5, všetko viac je proste tjuta :-).
Pozreli sme si Kata Tjuta z vyhliadky a potom sa vydali na Walpa Gorge Walk.
Bolo to vcelku príjemné, neveľmi náročné a farebné. Medzi skalami sme si posadali a náš sprievodca nám vysvetlil zopár zaujímavostí, ako je možné, že tu je voda, prečo praskajú skaly etc.Záver dňa bolo pozorovanie západu Slnka. Bolo to robené formou pikniku, kde sa podávalo nejaký pôvodný snack Aboridžincov a niečo na pitie. Chlieb namočený v dvoch omáčkach a v nejakom zrne. Pravdupovediac, ten chlieb bol z toho najlepší :-).
Slnko zapadlo, my sme naskákali do busu a vydali sa na cestu späť. Na večeru som si dal opäť Outback burger, Kaori neodolala a objednala si tiež. Obaja sme sa zhodli, že ten burger je proste bezkonkurenčný a podávať toto v meste, tak McDonald, Hladný Jano a aj KFC môžu zatvoriť :-)
Zajtra sa vydávame opäť ku Kata Tjuta, tentokrát však na životunebezpečným údolím vetru. Je sa na čo tešiť :-)
Do skorého čítania
ranný pochod za nákupom
tie biele rukavičky mala teta pripravené akože na lezenie :-)
tu by ževraj mal bývať nejaký hrôzostrašný, magický had :-)
toto vyzeralo ako minulú noc nakreslené pastelkami, ale asi som príliš nedôverčivý :-)
Uluru končí
Kata Tjuta začína
na tejto fotke vidieť, aké nudné by boli tieto hory bez Slnka
vpravo náš sprievodca, vľavo ja a v mojich rukách to vtáčie krmivo :-)
Kompletná fotogaléria po kliknutí na obrázok :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára