TuKE na potuľkách Austráliou: Deň 5

Piaty deň bol konečne úplne, ale úplne oddychový. Na pláne bolo iba ničnerobenie na pláži. Nakoľko v Cairns nie sú pláže vhodné na kúpanie, vyráža sa odtiaľ na malé ostrovčeky. Pôvodne sme mali v pláne vyraziť na Green Island, ale teta na recepcii, u ktorej sme bookovali tour, nám odporučila Frankland Island, že tam chodia menšie skupinky a nie je to také preplnené.

Pôvodný plán bol zobrať si ostrovné ničnerobenie v deň 4, ale počasie nepustilo a tak sme to museli preložiť na deň 5. Napriek odkladu sa počasie nejako zásadnejšie nemienilo polepšiť a ráno dokonca pršalo a bolo zamračené. Nič sa nedalo robiť, tour sa neruší, vyrážame.
Cesta na ostrov bola kombinovaná a aj komplikovaná :-). Kombinácia spočítala v autobuse a lodi, what a surprise, o komplikáciach o pár riadkov nižšie.
Minibus dorazil pred rezort o 5 minút neskôr ako mal, Kaori stále pozerala na hodinky, to viete, Japonci :-). Minibus nás doviezol k normálnemu veľkému autobusu, v ktorom už boli naložení ostatní účastníci tour. Veľký bus nás zase viezol asi 30minút za Cairns, kde nás zase čakala loď(ka). Nič obrovské, ale ani žiadna škrupina (to som poslovenčil skořábka :-).
Naskákali sme do lode, usadili sa, posádka nám vysvetlila čo robiť v krízových situáciach, ako používať záchranné vesty etc. Potom sme dostali čaj a keksíky. Zatiaľ všetko OK, loďka sa plaví po pokojnej rieke, pasažieri sa usmievajú a zabávajú, podaktorí vyliezli von a fotia sa na predku lode.

Zábava začala trochu skôr
Všetko bolo v úplnom poriadku až do doby, pokiaľ sme nedosiahli oceán :-). Oceán bol celkom divoký, vlnky vysoké, úsmevy pomaly, ale isto miznú z pier pasažierov a posádka začína rozdávať papierové vrecká, just in case.

Na začiatku sa na tom s Kaori smejeme.
Neskôr Kaori zo srandy podávam papierové vrecko.
Kaori srandu berie vážne a vrecko používa.
Vrecko Kaori nestačí.
Kaori sa zoznamuje s lodnou toaletou.
Rozumejú si a tak vznika nečakané priateľstvo.
Priateľstvo to je nerozlučné.
Nedokázali sa rozlúčiť až do zakotvenia kúsok od ostrova :-)))

Prekvapivo mi cestou nebolo zle a skôr som sa bavil, mi to pripomínalo horskú dráhu :-). Po vylodení na ostrove posádka lode rozložila tábor, priniesla potravu a nápoje, vysvetlila nám, čo sa bude konať.
Teda možností nebolo nejako veľa, ale v pláne bol výlet so sprievodcom po ostrove, obed a po obede šnorchlovanie s inštruktorom. Nakoľko som nepočítal s nejakým chodením po ostrove, tak som si obul ráno vietnamky (šľapky). Takže som sa venoval iba vodným aktivitám a samozrejme obedu :-).

Ešte počas tej divokej cesty na otvorenom mori sme si za 10austrálskych dinárov mohli zapožičať neoprén, plutvy a masku. Najprv som si vybral plutvy XXL, ale nejako som do nich nevedel napratať nohu, našťastie si ma však všimla dobre stavaná teta, ktorá sa o mňa postarala. Plutvy som nafasoval XXXL, slonie uši oproti tomu šuviks a potom sa teta vybrala do podpalubia. O chvíľu sa vrátila s niečim, čo vyzeralo ako čerstvo stiahnutá koža z kosatky. Bol to môj neoprénový oblek vo veľkosti 8.

Po vylodení začalo jemne popŕchať. Ja som sa rozhodol, že sa navlečiem do toho neoprénu, nakoľko ma to bude hriať. Pri obliekaní som si myslel, že sa do toho nezmestím, ale tá dobre stavaná teta ma presvedčila, že áno. Pôvodne sa ma do toho obleku snažila dostať Kaori. Počas toho nášho bezúspešného pokusu ma do obleku dostať, prešli okolo nás dve mladé tety z Japonska, keďže na tomto výlete bola asi polovica výletníkov z Japonska. Tety prechádzajúc okolo nás, pri tej mojej zúfalej snahe sa napratať do toho obleku a Kaori pobiehajúcej okolo mňa niečo po japonsky zamrmlali. Pýtam sa Kaori, či ma urážajú. Že nie, že tety len povedali "yummy". To viete, Japonky majú slabosť pre dobre stavaný, otvorene povedané tučných chlapov :-)).
Zistili sme, že s Kaori to nepôjde, tak som poprosil o pomoc dobre stavanú tetu. Oblek som mal zatiaľ oblečený ako šortky, do pol pása a potreboval som to dostať cez ramená. Teta oblek chytila za boky, že to treba poriadne vytiahnuť. No čo vám poviem, až mi očičká z jamiek povyskočili :-).
Na to priskočila druhá teta a navliekli mi rukávy. Vzpieračský oblek oproti tomuto bábovka :-)
V neopréne príjemne teplúčko, tak som sa napriek dažďu vydal rovno do vody. Ako bonus to človeka ešte aj nadnáša :-). Baller.
Chvíľu som sa snažil plávať, ale vlny ma vždy vrátili na breh, tak som to vzdal a vyliezol von.

Šnorchel panic
Nikdy predtým som nešnorchloval, teda ak nerátam to, keď som mal asi 10 rokov a skúšal som to na jazere, keď dedko chytal ryby.
V mori je to oveľa náročnejšie. Voda je slaná, čo ma na začiatku celkom dosť vyrušovalo, vlny ma pri vstupe do mora poriadne oplieskali o korálové dno a keď som sa už konečne uložil do pozície a šnorchloval, tak som zbadal húf rybičiek alebo korál, tak som sa od strachu/vzrušenia k tomu ponoril hlbšie, ale pozabudol som, že tá dýchacia trubica nie je nekonečná a tak som nabral vodu, slanú vodu. Následkom čoho som sa začal dusiť, trepotať nožičkami o sto dvesto a musel sa vynoriť :-). Horor :-)

Chvíľu som a takto trápil, až keď som prišiel na to, že ma vyrušujú hlavne tie slonie uši, teda plutvy. Skúsil som to bez nich a bolo to omnoho omnoho lepšie, teda odhliadnuc od toho, že som musel omnoho viac bojovať s prúdom, ale aj tak, lepšie.

Medzičasom sa Kaori, ktorá ledva chodila od únavy, rozhodla, že sa prejde po ostrove. Mne sa pri šnorchlovaní podarilo sa ukľudniť a neprežívať to tak strašne, takže som si to konečne užíval.
Pravdu povediac, more bolo rozbúrené a bolo dosť veľa piesku vo vode, čiže sme si korály úplne neužili a ani Nema som nevidel :-(. Cenou útechy mi bolo, že som videl Dory (teda tá modrá rybička z rozprávky Hľadá sa Nemo :-).

Po návrate zvieratok z prechádzky bol ohlásený obed. Forma švédskych stolov, nejaké šaláty, cestoviny, kura, garnáty (keď sú v celku, vyzerajú hrozne nevinne :-) a ovocie.
Proste veci ľahko stráviteľné, aby sme sa tam neutopili pri popoludňajšom potápaní.

poobedná siesta alebo kosatka na súši
(foto aj kamene spáchala Kaori, zatiaľ čo som driemal :-)

Ako som spomínal, more bolo rozbúrené a tak sme veľa toho nevideli, resp. videli, ale nebolo to tak krásne jasné ako je to možné vidieť na obrázkoch v katalógu. To je daň za to, že sme tam boli v zime.

Šnorchlovanie s inštruktorom
Toto bolo dosť vtipné, nakoľko do skupiny šnorchlujúcich s inštruktorom sa prihlásila aj dobre stavaná, až by som povedal prestavaná teta Američanka. Nebolo by na tom nič divné, keby teta vedela plávať. Proste celkom psycho.

Ako môžete vidieť na fotke nižšie, biele (plávajúce) obdĺžniky. Je to niečo ako mobilná bója. Funguje to tak, že inštruktor nájde korál alebo rybičky, zaparkuje obdĺžnik a ovečky sa toho pochytajú a ponoria hlavy :-).

Keďže tete nestačila tá nadnášajúca rúrka (viď. čo mám v ruke pri ceste do mora), ani dve, tak ju musela inštruktorka umiestniť do stredu toho obdĺžnika. Dosť to všetkých ostatných vyrušovalo, lebo teta kopala nožičkami ako o život a proste dosť to prežívala, však kto by nie, keď lezie do mora a nevie plávať.

Nakoniec to všetci v zdraví prežili.

Poobede sa vyjasnilo a aj vlny ustúpili, takže cestu naspäť sme prežili v celkom príjemnej nálade, aj keď Kaori dostávala od posádky cmúľať ľad, vraj to pomáha :-)

Domov sme dorazili večer okolo šiestej, správne unavení. Po sprche sme sa vybrali do BBQ baru v našom rezorte, zakúpili si surové mäsko, od chlapíka, ktorý v päťslovnej vete povedal 4x awesome :-), hodili mäsko na pripravený grill a mohli konzumovať.
Spať sme šli nie neskôr ako o deviatej.

Vzhľadom na tú nevoľnosť Kaori na mori, sme boli nútení zrušiť zajtrajší rafting a operatívne sa rozhodli, že sa zajtra presunieme do Cape Tribulation.

Zajtra cestujeme do Cape Trib, do skorého čítania.