Ráno budíček okolo siedmej, učlovečenie sa, docválanie na recepciu v očakávaní, že nás príde vyzdvihnúť kajak inštruktor, nakoľko sme večer bookli kajak tour po oceáne.
Nemilé to prekvapenie, že sme sa zobudili tak skoro zbytočne, nakoľko oceán bol príliš divoký na kajak a tak to bolo presunuté na poobedie. Nuž, to je daň za to, že sa výlet konal na jar.
Dopoludnia sme sa teda rozhodli, že prebrodíme obrovskú rieku (viď. obrázok :-) a vydáme sa na druhú stranu Cape Trib na pláž.
Všetko prebiehalo v poriadku, akurát keď sme dorazili na pláž, tak začalo pršať, grrr. Schovali sme sa teda do (pra)lesa. Po chvíľke skrývania sa, sme zistili, že je čas obede, teda už skoro popoludnie a tak sme sa vrátili do tábora. Poobedné zdriemnutie a mohli sme vyraziť na kajak.
Prečo nie je kajak ako kajak?
Vyzdvihol nás taký vysoký, skinny inštruktor. Nakoľko telátka, ktoré chceli ísť kajakovať ráno sa už odhlásili, tak sme ostali len dvaja, čo vyzeralo ako private lesson :-).
Naložili sme sa teda do auta a vyrazili na pláž. Inštruktor zaparkoval v lese, vyložili sme veci, schoval kľúče od auta pod kus dreva, vytiahli sme pádla, vesty a išli k vode.
Kajaky mal zaparkované v lese, tak sme si vytiahli jeden dvojkajak a jeden single pre inštruktora. Vysvetlil nám ako kajakovať, ako sa otáčať, čo robiť ak sa prevrátime, ako sa dostať späť k pádlu ak ho stratíme etc etc.
Všetko teda pripravené, kajaky dotiahnuté na vodu. Kaori si sadla dopredu. Moje miesto malo byť vzadu. Pritiahnem si teda kajak, sadnem, nos kajaku máme vo vzduchu, nakoľko Kaori váži asi 1/3 mňa, tak to skôr vyzerá ako motorový čln, ktorý však nemá stabilitu a tak sa hneď pri brehu prvýkrát prevraciame :-).
Hovoríme si, nevadí, možno len náhoda. Tož, fyzika nepustí a ani druhý pokus s rozložením váhy 1/4 vpredu a 3/4 vzadu na kajaku nefunguje a tak sme sa okúpali po druhýkrát. Tu už začínam tušiť, že Houston, máme problém :-). Inštruktor mi teda ponúka jeho single kajak, že on to s Kaori odtiahne. Sadám do singlu a šup, zase vo vode. Sa na tom celkom bavím, inštruktor však vyzerá zúfalo, lebo pochopil, že oceánsky kajak nie je dimenzovaný na hovado ako som ja a tak nám ponúka, že nám refundne peniaze a vráti nás do tábora. Nakoľko však Kaori je s kajakom kompatibilná, tak ho posielam s ňou na divú vodu a ja sa vraciam mokrý k autu, v ktorom mám vak, osprchujem sa pod holým nebom v strede lesa a pomaly sa vraciam na pláž. Nestihnem prejsť ani na koniec pláže a už vidím čiernu bodku na mori. Áno, už sú na ceste späť :-).
Kaori sa to celkom páčilo, mne to nejako veľmi neprekážalo a chlapík to zobral v pohode, ešte sme sa smiali, že aspoň zistil nosnosť kajaku :-).
Hodil nás teda späť do rezortu, povedal tete recepčnej nech mi pošle dináre späť na kartu a my sme si bookli nočný pochod dažďovým pralesom.
som sa nudil, tak som nasekal pár kokosov :-) (joking)
Nočný pochod dažďovým pralesom
Po návrate na izbu sme si dali sprchu a ani som sa poriadne neusušil a už nás čakal autobus so strýčkom Nevom, takú mal visačku a tak sme ho volali :-).
Naložili sme ešte jeden japonský párik, jeden párik anglický a jednu rodinku. Zaparkovali sme v lese, dostali baterky a mohli sa vydať cestou necestou nočným dažďovým pralesom. Nočná prechádzka je zaujímavá tým, že zvieratká v pralese začnú vyliezať až po zotmení.
Chodník bol síce vyšliapaný, ale aj tak si bolo treba dávať pozor. Očakával som, že uvidíme nejakých hadov, cassowarry alebo aspoň nejakých drakov.
Bol som celkom sklamaný, pretože za celú prechádzku (cca. 2.5 hodiny) sme videli dokopy tri žaby, jedného lúčneho koníka, jedného menšieho jaštera, svietiace huby a jedného stredne veľkého pavúka. Všetko by bolo fajn, keby tam hlavne anglický párik nehýkal nad všetkým a keby tam týpek neblýskal s externým bleskom ako o život. Híííííí, spider, hííííííí, cockroach, híííííííí grasshopper. Týpek vždy na to vytiahol foťák s externým bleskom, priblížil sa k tomu nevinnému zvieratku a začalo sa blýskať ako v našej hymne. Som uvažoval, že ho pretiahnem tou baterkou po hlave, nech si uvedomí, že sme v lese a nie v zoo, ale nakoniec som sa radšej zdržiaval na druhom konci skupiny, aby som sa zbytočne nevytáčal :-).
Bol som dosť mrzutý a nasrdený, pretože mi tí ľudia liezli na nervy, proste ľudia z mesta v lese neuvedomujúc si, že to nie je zoo, omg.
Nakoniec sme sa v zdraví z toho lesa vymotali a išli sme sa pokúsiť nasrať krokodílov, však prečo nie :-). Teda išli sme k takej rieke a všetci svietili ako diví do vody, ževraj je možné vidieť krokodílie oči. Veľmi sa mi to nepáčilo a našťastie sme žiadnych krokodílov ani nestretli, z čoho bolo všetci sklamaní, ale ja som bol celkom rád. Som si predstavil aké príjemné by asi bolo svietiť človeku do očí, keď spí a aká by bola asi jeho reakcia. Chápem, že krokodíl nie je človek, ale proste načo ho dráždiť a otravovať v jeho prirodzenom prostredí, len pre to, aby sme videli 2 červené bodky a urobili hííííííííííííííííííííí.
Nakoniec sme aj toto brodenie sa bažinou pri hľadaní krokodílích očí prežili a v zdraví sme boli doručení späť do rezortu.
Zaspal som spánkom spravodlivých.
Zajtra si povieme, ako som skoro zomrel po druhýkrát...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára