
Večer sme bookli tour a ráno o deviatej nás pred rezortom čakal mladý chalan z Melbourne v autobuse pre 24 ľudí. Najprv sa zabával s tým, že mu chýbajú dvaja ľudia v autobuse, aby nakoniec po 20 minútach zistil, že mu omylom započítali jednu dvojicu 2x. Nič sa nedialo, s úsmevom na perách sa vydávame na trojhodinovú cestu do Cape Trib.
Cestou nám rozprával trošku o krokodíloch, nakoľko v cene bola plavba po rieke s obhliadkou týchto milých a hravých plazov :-). Prvá otázka šoféra, či máme v autobuse nejakých Nemcov. Prihlásili sa dve tety. Šofér im položartom oznámil, nech sa majú počas plavby na pozore, pretože hlavným chodom pre tunajších krokodílov sú Nemci :-). Hovoril to polovtipom, ale ževraj štatistika reálne hovorí, že z 36 napadnutých turistov bolo 26 z Nemecka :-).
Srandy kopec, ale hlavne cesta prebiehala v pohode. K lovu na krokodílov sme sa dostali asi po 2 hodinách cesty. Naložili nás do motorového člna a lov na čo najlepšie fotky mohol začať.
Cestou nám kapitán rozprával rôzne zaujímavosti o krokodíloch, ich zvykoch a o ich živote celkovo. Človek by nebol povedal, že sú takí starí a žijú tak dlho.
Mr. Scarface
Najprv nám ukázal takého menšieho krokodíla neurčitého pohlavia, nakoľko ak krokoš nie je starší ako 10 rokov, tak sa na pohľad ťažko určuje pohlavie, aspoň tak kapitán tvrdil :-).
Krokodíl vyzeral trochu ako gumený, veľmi sa nehýbal, ani nežmurkal, ani nič, proste si hovorím, pche, gumený krokodíl :-)
Potom sme sa presunuli o pár metrov ďalej a tam sa válal šéf rieky aka Mr. Scarface. Je to najväčší krokodíl v tunajšej rieke, ktorý to tu celé spravuje :-). Meno Scarface dostal po tom, ako sa mu podarilo vystrnadiť prechádzajúceho šéfa tohto úseku rieky, s ktorým ževraj zvykli zvádzať súboje v strede rieky aj počas turistických plavieb. Nakoniec sa súčasnému podarilo zakillerovať prechádzajúceho šéfa rieky, ale zanechalo to na jeho tele kopu jaziev, preto Scarface.
Krokodíl to bol veľký a mohutný, ale opäť vyzeral ako gumený, proste nič nerobil, nehýbal sa, nežmurkal, nenechal sa rušiť. Ležal a nevenoval nám pozornosť. Ani hlavu neotočil a to sme ho fotili a Nemky mu priviezli, pche, hulvát jeden :-).
Cestou nám rozprával trošku o krokodíloch, nakoľko v cene bola plavba po rieke s obhliadkou týchto milých a hravých plazov :-). Prvá otázka šoféra, či máme v autobuse nejakých Nemcov. Prihlásili sa dve tety. Šofér im položartom oznámil, nech sa majú počas plavby na pozore, pretože hlavným chodom pre tunajších krokodílov sú Nemci :-). Hovoril to polovtipom, ale ževraj štatistika reálne hovorí, že z 36 napadnutých turistov bolo 26 z Nemecka :-).
Srandy kopec, ale hlavne cesta prebiehala v pohode. K lovu na krokodílov sme sa dostali asi po 2 hodinách cesty. Naložili nás do motorového člna a lov na čo najlepšie fotky mohol začať.
Cestou nám kapitán rozprával rôzne zaujímavosti o krokodíloch, ich zvykoch a o ich živote celkovo. Človek by nebol povedal, že sú takí starí a žijú tak dlho.
Mr. Scarface
Najprv nám ukázal takého menšieho krokodíla neurčitého pohlavia, nakoľko ak krokoš nie je starší ako 10 rokov, tak sa na pohľad ťažko určuje pohlavie, aspoň tak kapitán tvrdil :-).
Krokodíl vyzeral trochu ako gumený, veľmi sa nehýbal, ani nežmurkal, ani nič, proste si hovorím, pche, gumený krokodíl :-)
Potom sme sa presunuli o pár metrov ďalej a tam sa válal šéf rieky aka Mr. Scarface. Je to najväčší krokodíl v tunajšej rieke, ktorý to tu celé spravuje :-). Meno Scarface dostal po tom, ako sa mu podarilo vystrnadiť prechádzajúceho šéfa tohto úseku rieky, s ktorým ževraj zvykli zvádzať súboje v strede rieky aj počas turistických plavieb. Nakoniec sa súčasnému podarilo zakillerovať prechádzajúceho šéfa rieky, ale zanechalo to na jeho tele kopu jaziev, preto Scarface.
Krokodíl to bol veľký a mohutný, ale opäť vyzeral ako gumený, proste nič nerobil, nehýbal sa, nežmurkal, nenechal sa rušiť. Ležal a nevenoval nám pozornosť. Ani hlavu neotočil a to sme ho fotili a Nemky mu priviezli, pche, hulvát jeden :-).
Našťastie sme ešte narazili na jednu samičku, ktorá bola ako tak spoločenská a tak sa nám aj do kamery usmievala a spoloupracovala, takže som nakoniec uveril, že tí krokodíly nie sú gumení :-)
Medzičasom náš šofér prepravil náš autobus za pomoci Ferry na druhú stranu rieky a my sme teda asi po polodinovej plavbe mohli pokračovať.
Do Cape Trib nás doručil šofér chvíľku po obede, takže sme sa mohli checknúť, naobedovať a zdriemnuť si trochu.
Obaja sme už začínali byť solídne unavení z toho neustáleho presúvania, cestovania a tak, takže poobedný šlofík dobre padol. Trošku sa to pretiahlo a spali sme skoro 2 hodiny.
Na druhý deň ráno sme si bookli morský kajak a na večer nočnú prechádzku dažďovým pralesom, ale v deň číslo 6 sme už nič vážne nerobili. Akurát sme preskúmali pláž, kde sme asi po 10 minútach chôdze narazili na potok, ale keďže sme nemali chuť ho prebrodiť, tak sme sa otočili a išli späť spať :-).
To je z dnešného dňa všetko, zajtra to snáď bude zábavnejšie.
Do Cape Trib nás doručil šofér chvíľku po obede, takže sme sa mohli checknúť, naobedovať a zdriemnuť si trochu.
Obaja sme už začínali byť solídne unavení z toho neustáleho presúvania, cestovania a tak, takže poobedný šlofík dobre padol. Trošku sa to pretiahlo a spali sme skoro 2 hodiny.
Na druhý deň ráno sme si bookli morský kajak a na večer nočnú prechádzku dažďovým pralesom, ale v deň číslo 6 sme už nič vážne nerobili. Akurát sme preskúmali pláž, kde sme asi po 10 minútach chôdze narazili na potok, ale keďže sme nemali chuť ho prebrodiť, tak sme sa otočili a išli späť spať :-).
To je z dnešného dňa všetko, zajtra to snáď bude zábavnejšie.





Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára